Zaujalo nás
Všetky problémy Maďarska spôsobujú komunisti, odbory, liberáli, Židia a Cigáni. Odbory podrývajú úsilie vlády o ochranu robotníkov, zmierňovanie biedy, liberáli sú neverci, nemorálni a duševní bezdomovci, Cigáni sa neučia, nepracujú, hoci "ich všade očakávajú s otvorenou náručou". Komunisti sa nechcú vyspovedať zo svojich hriechov a Židia sú vlastne všetkému na vine. Je málo bizarnejších vecí, než to, že najmladšia časť maďarskej politickej garnitúry, ktorá poväčšine pochádza z dedín, objavuje nepriateľa presne tam, kde ho nachádzal klérus, aristokracia a veľkokapitál obávajúci sa červenej revolúcie v horthyovskej ére.
Napriek tomu, že pred desiatimi rokmi sa konsenzom rozhodlo, že so storočným oneskorením sa tu konečne uplatnia intelektuálne, kultúrne a morálne normy Západu. Všetko, čo sa tu za tri roky udialo, je jednoznačným priznaním toho, že V. Orbán a jeho strana nie sú schopní zmeniť základné demokratické štruktúry krajiny. Za želateľné však považujú radikálne oslabiť inštitúcie a ducha demokracie. Už dlho je zrejmé, že cieľom už od začiatku nebolo nalomenie monopolu klientely socialistov. Fidesz sa pokúša o likvidáciu nezávislosti a samostatnosti na každom úseku verejného života.
Mnohí spomedzi tých, ktorí sa stali "za pochodu" neprajníkmi vlády, pôvodne nebanovali, že sa skončila vláda parného valca ľavice ovládanej MSZP. Nedogmatickí ľavičiari dúfali, že je možné vládnuť aj bez antallovskej horlivosti a hornovskej flegmatickosti. Žiaľ, úľava po prehre socialistov netrvala dlho, vytriezvenie sa dostavilo rýchlo. Útoky moci proti tlači, právu, kultúre, trhu a možnosť prípadnej koalície Fideszu s MIÉP-om urobili na dlhý čas z Maďarska nevydarené embryo demokracie. Za posledné tri roky sa stalo už všetko, čo sa zdalo byť nepredstaviteľné. Všetci, ktorí veštili, že ľudia pri moci sa časom upokoja, sa zmýlili. Treba sa už obávať, že Fidesz hlásajúci akýsi dialóg s národom a "smerovanie do stredu" nebude vierohodný, ani keď povie dobré ráno!
Všetci, ktorým sa nepáči "fideszovské Maďarsko" a obávajú sa, že v ďalšom volebnom období budú pokračovať útoky proti demokratickým inštitúciam, no už s priamou účasťou extrémne pravicového MIÉP-u, budú nútení sa znovu obrátiť k socialistom. Západne orientovaná politická a životná kultúra, ponúkaná liberálmi, nie je v týchto končinách príťažlivá. A predsa sa hneď každý urazí, ak sa niekto opováži prirovnať Maďarsko k patriarchálnemu Východu, a nie k liberálnemu Západu. Azda to je onen Západ, kde si pestujú v perinke antisemitských novinárov? Alebo to, že opozícia sa tri roky otupene prizerá sériovému okliešťovaniu svojich práv, kde sa pol roka trvajúca vládna kríza obchádza len prázdnou frázou a kde sa 24 hodín denne ozýva iba propaganda?
Veľkým prekvapením zmeny režimu je, že sa socialisti ukázali byť prozápadnejší než tí, ktorí prišli do politiky o polstoročie neskôr a v oveľa priaznivejších podmienkach. Malé strany sa však strácajú, a tým sa stáva priestor demokracie čoraz stiesnenejším. Na pravici, okrem Fideszu a MIÉP-u, zanikol vlastne všetok život. Táto strata by sa stala úplnou, ak by sa aj parlamentné zastúpenie ľavice obmedzilo na jedinú stranu. MSZP by v prípade víťazstva zreštaurovalo úlohu parlamentu, no demokratické inštitúcie by využívali socialisti - o niečo decentnejšie, než Fidesz - tiež predovšetkým vo vlastnom záujme. A to by znamenalo, že Maďarsko by sa na dlhý čas ocitlo zase tam, kde je dnes - na periférii Západu.
(Magyar Hírlap, 17. 7. 2001)
