Celkom iný rozmer spravodajstva

JEDEN SVET 2000 bol aj názov festivalu dokumentárnych filmov o (ne)dodržiavaní ľudských práv, ktorý sa minulý týždeň (7. - 11. 6.) konal v Bratislave. Na Slovensku sa tak po prvý raz naskytla možnosť pozrieť si naozaj unikátne snímky a konfrontovať svoje starosti s problémami ľudí žijúcich v iných kútoch sveta.
Počet zobrazení: 1007

JEDEN SVET 2000 bol aj názov festivalu dokumentárnych filmov o (ne)dodržiavaní ľudských práv, ktorý sa minulý týždeň (7. - 11. 6.) konal v Bratislave. Na Slovensku sa tak po prvý raz naskytla možnosť pozrieť si naozaj unikátne snímky a konfrontovať svoje starosti s problémami ľudí žijúcich v iných kútoch sveta.

Nechcem zľahčovať našu hospodársko-spoločenskú situáciu, ani subjektívnu váhu osobných problémov kohokoľvek z čitateľov, ale keď som pozerala na dokumenty napríklad zo Sierra Leone, zdali sa mi moje problémy naozaj banálne. Z týchto slov by mohol vzniknúť dojem, že festivalové filmy mali až edukatívny charakter, čo samozrejme nie je pravda. Otázka vlastného svedomia a filozofické konfrontácie s vlastným vnútrom nastupujú, podľa mňa, po každom dobrom filme, či už dokumentárnom, alebo hranom. V prípade festivalu išlo hlavne o možnosť pozrieť si dokumenty, ktoré by inak bežný človek nemal možnosť uvidieť.

Je mi jasné, že krvavými a tragickými udalosťami zo sveta sme presýtení, stačí si len pozrieť večerné správy. Mnoho ľudí sa tejto každodennej záplave bráni, často podvedome, znižovaním prahu citlivosti voči problémom iným. S istou dávkou krutosti sa dá povedať, že smrť v priamom prenose nás akosi už prestala dojímať.

Nezjednodušovanie skutočnosti Dokumenty majú voči spravodajstvu celkom iný rozmer. Zatiaľ čo spravodajstvo používa "erárne" agentúrne zábery (zväčša dookola tie isté) - veľké celky, davy trpiacich - dokumenty sa dostávajú pod kožu práve pohľadom na utrpenie jednotlivca. Keď si prežijete utrpenie jedného človeka, vďaka režisérskemu majstrovstvu je takmer ako vlastné. Potom vidíte, že ten jednotlivec je súčasťou skupiny, v ktorej každý je v rovnako ľudskosť dehonestujúcej situácii, možno sa niekde vo vašom vnútri spustí mechanizmus uvedomenia si, že ľudia na druhej strane objektívu sú rovnakí ako my. Nie sú to hrdinovia hraných filmov, ide o skutočných ľudí a ich utrpenie nie je hrané, je len zaznamenané. V tomto zmysle vidím ako jednu zo splnených úloh festivalu - formovanie verejnej mienky, ktorá by sa mala stať citlivejšia voči všetkým formám porušovania ľudských práv kdekoľvek vo svete. Na druhej strane si myslím, že obrovská moc, ktorú majú v rukách médiá, sa dá veľmi ľahko zneužívať. Propagandistické dokumenty, napríklad podľa vzoru talentovanej Leni Riefenstahlovej, sa dajú nakrútiť veľmi ľahko. Stačí vystrihnúť niektoré autentické zábery a je to. Na festivalových dokumentoch bola cenná práve snaha o nezjednodušovanie skutočnosti.

Aj na tak "dobú" vec, akou humanitárna pomoc je, sa dá pozrieť inak. Človek si aj zanadáva, keď na mieste veliteľa pre rozdeľovanie pomoci, vyžadujúcom erudovaného človeka, vidí Američana v šiltovke s niekoľkými žuvačkami v ústach, ako vykrikuje po ľuďoch nezmysly.

Citovaný záber je z filmu Kissanganský denník, ktorým bol festival otvorený. Režisér Hubert Sauper bol jedným z festivalových hostí a po filme sa o situácii rwandských utečencov rozprúdila živá diskusia. Skutočnosť, že každý deň bola po premietaní filmov možnosť diskusie s tvorcami, prípadne ľuďmi venujúcimi sa problematike ľudských práv, si veľmi cení.

Jednoduchý leitmotív Festival sa konal na viacerých miestach a tomu bola prispôsobená aj jeho programová dramaturgia. V Českom centre sa príznačne premietali len české filmy. Na rozdiel od Slovenska tu každoročne vzniká množstvo zaujímavých dokumentov, natáčaných s úmyslom nastaviť zrkadlo porušovaniu ľudskosti vo svete. Väčšina filmov bola uvedená samotnými autormi - reportáže zo Sierra Leone predstavil Jan Tobiáš a Marek Vítek, pohľad na Áziu Igor Blaževič, sondu do života na vidieku Břetislav Rychlík, exotický pohľad na Sibírsky národ Keto Milan Maryška.

V SNG sa premietali filmy o hrôzach v bývalej Juhoslávii, o problémoch utečencov v Afrike, o problémoch mladých republík s demokraciou, spomienky na doby dávno i nedávno minulé, ľavicové aj pravicové diktatúry, pohľad na situáciu objektívom tvorcov z bývalého socialistického tábora - z Maďarska, Litvy, Ruska... Zaujímavá bola diskusia s aktivistom Amnesty Internatonal - pánom Tibodeom - o mučení a ľudských právach.

Najväčšia účasť bola v divadle Stoka a to hlavne na filmoch s tematikou porušovania práv na ženách. Diskusia feministického časopisu Aspekt však zaujala aj mnohých mužov.

V Univerzitnom Pastoračnom Centre v študentskom mestečku, Mlynskej doline, boli prezentované dokumenty o pôvodných kultúrach, ktoré sa snažia brániť globalizácii a evanjelizácii. Nie všetky však boli natoľko vtipne odľahčené, ako Evanjelium podľa Papuáncov. Aj v takej atraktívnej a vo všeobecnosti vyspelej krajine, akou je Mexiko, sa pod rúškom štátnej moci dejú zločiny proti ľudskosti. Miesto zvané Chiapas navštívili aj dvaja Slováci, cestovatelia a religionisti, ktorým sa o problémoch domorodých indiánov podarilo rozprúdiť zaujímavú debatu.

Poďakovania obligátne patria na úvod, avšak i na záver. Moje poďakovanie patrí občianskemu združeniu Človek v ohrození, na podnet ktorého sa festival uskutočnil aj v Bratislave. Jeho starším bratom je český festival One World, ktorý má za sebou už druhý ročník a je organizovaný partnerskou spoločnosťou Člověk v tísni. Tento festival bol až doteraz jediný svojho druhu v celej Európe. Nakoľko prehliadka filmov bola v Bratislave nesúťažná a po prvýkrát, jej výhoda bola v možnosti prezentovať to najlepšie z najlepšieho - víťazné filmy z predchádzajúcich českých ročníkov.

Tradícia festivalu je založená. Dúfam, že vďaka združeniu Človek v ohrození a jeho spoluorganizátorom, hlavným bolo Sorosovo centrum súčasného umenia (SCCA), bude pokračovať. Na dokumentárne filmy širokého spektra tém s leitmotívom dodržiavania ľudských práv sa snáď okrem Bratislavy budú môcť tešiť aj iné slovenské mestá.

Autorka (1975) je študentka filmovej réžie na VŠMU

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984