Mládež Slovenska v ohrození

Sociálne ohrozenie mladých ľudí v tzv. post-komunistických krajinách Európy sa vníma často iba ako bezprostredný dôsledok transformácie politického a ekonomického systému. Systémová transformácia po roku 1989 rozbila tradičné štruk-túry ako v oblasti vzdelávania, tak aj v oblasti zamestnanosti a sociálnej starostlivosti.
Počet zobrazení: 1384

Sociálne ohrozenie mladých ľudí v tzv. post-komunistických krajinách Európy sa vníma často iba ako bezprostredný dôsledok transformácie politického a ekonomického systému. Systémová transformácia po roku 1989 rozbila tradičné štruk-túry ako v oblasti vzdelávania, tak aj v oblasti zamestnanosti a sociálnej starostlivosti. V stredoeurópskych postkomunistických spoločnostiach vlastne otvorila dvere pre typické postmodernizačné tendencie, ktoré už v iných krajinách zasiahli jednotlivcov, regióny, krajiny a celé kontinenty.

Tendencie globalizácie trhovej ekonomiky a technologie informatizácie vytvárajú jeden svetový priestor, čím prehlbujú možnosti kreativity jednotlivca a uplatňovania individuálnej výkonnosti. Do všetkých pórov našej spoločnosti preniká súčasne neistota a neurčitosť ako dôsledok vplyvu tých istých procesov. Stratila sa možnosť "sladkej" izolácie. Slovenská spoločnosť získala možnosť pretrpieť sa k svojmu novému miestu vo svete v tom historickom momente, keď sa Európa začala integrovať oveľa intenzívnejšie, aby čelila novej výzve restratifikácie sveta globalizáciou trhu a informácií.

Každý, najmä nový štát speje k prosperite alebo k úpadku. Je už len otázkou, ako to vtipne poznamenáva Z. Bauman, či sa to bude vnímať ako slobodnú voľbu alebo krutý osud.

Nezamestnanosť mládeže Ešte v roku 1997 bolo možné chápať nezamestnanosť mládeže aj na Slovensku ako masový sociálny problém, ale ešte nie ako skutočnú krízu, ktorá by ohrozovala základy novej spoločnosti. Odvtedy sa veľa zmenilo a miera nezamestnanosti poskočila z 12-15% na 20-22%, pričom v niektorých regiónoch na 30%. Netýka sa už iba mladých absolventov škôl, ale dotkla sa dospelých - celých osadenstiev podnikov a organizácií - rodičov obrovskej armády dospievajúcej mládeže.

Všetkým sa zdá, že najmä nezamestnanosť mládeže začína skutočne ohrozovať nielen samotnú nezamestnanú mládež. Ako rakovina v metastáze sa dotýka nielen mládeže, ale všetkého čo predstavuje morálny etos základov celej spoločnosti. Mladá generácia nastupujúca do pracovného procesu po 10 rokoch od spoločenských systémových zmien už tak dobre nechápe, ako to chápala tá mladá generácia, ktorá zažila November 1989, prečo sa "v prechode" rovnako, ako oni sami ešte stále nachádza aj spoločnosť, v ktorej žije.

Kladie si čoraz častejšie otázku prečo sa procesy transformácie už konečne nezavŕšili a spoločnosť neprosperuje. Zoči voči novéme marazmu si kladie otázku prečo by sa mala stať obeťou transformácie po roku 1989, keď nesporne patrí k jej promótorom a po roku 1998 aj promótorom jej demokratizácie.

Prosperita Slovenska a Európy Čiastočnú odpoveď nachádzame v našom výskume. Spočíva v prekvapujúcom zistení, že osobná prosperita sa u súčasnej mladej generácie nespája s budúcou prosperitou Slovenska. Mladí ľudia dúfajú, že v budúcnosti sa budú mať lepšie sami (54,4%), hoci celá spoločnosť na Slovensku sa bude mať podľa nich horšie (46,1%). Z celého súboru približne iba 25,3% skúmaných osôb tesnejšie spája svoju lepšiu osobnú budúcnosť aj s lepšou budúcnosťou Slovenska.

Skutočnosť, že najmä Európa predstavuje v očiach mladých Slovákov optimistickejší variant budúcej prosperity (iba 24,3% horšie) možno predpokladať, že osobná prosperita sa spája už aj so šancou integrácie Slovenska do Európskej únie.

Vo výskume mladých ľudí z 8 krajských miest sme im poskytli možnosť hodnotiť politiku realizovanú na Slovensku prostredníctvom 5 kritérií: spravodlivosť, výkonnosť, kompetentnosť, solidárnosť, prognostickosť.

Každú z týchto oblastí mohli hodnotiť prostredníctvom hodnotenia im zatiaľ najbližšieho, t.j. prostredníctvom školských známok od 1 do 5. Jednotkárov a dvojkárov je relatívne málo. Trojkári boli sympatickí v škole tým, že si ich v podstate nikto nevšímal. Preto sme si my povšimli tých, ktorí boli vždy na očiach pre pomerne trápne školské známky: 4 (reparát) a 5 (prepadnutie).

Politika na Slovensku v januári 2000 je hodnotená ako kritická v najmä v tých oblastiach, v ktorých podiel takýchto známok (4 a 5) presahuje 51 percent hlasov:

a/ má byť spravodlivá, t.j. že poskytuje rovnaké práva pre všetkých, nie je spravodlivá - spolu 60,5%
b/ má byť výkonná, t.j vzbudzuje nádej, že skutočne sa s niečím pohne a privedie do lepšieho stavu, nie je výkonná - spolu 58,3%
c/ má byť kompetentná, t.j že uskutočňuje premyslené a cielené opatrenia, je kompetentná - spolu 47,2%
d/ má byť prognostická t.j. orientovať sa aj na budúcnosť, nie je prognostická - spolu 40,4%
e/ má byť humánna, t.j. že sleduje princíp ľudskosti a pomáha slabším, nie je orientovaná humánne - spolu 38,7%

Skutočnosť, že najvýznamnejší deficit politiky na Slovensku sa prejavuje podľa mladých ľudí z 8 krajských miest v oblasti spravodlivosti je významný signál o rastúcom odcudzení mladých občanov od spoločnosti.

Princíp rovnakého prístupu k hodnotám, šanca na spravodlivé hodnotenie v konkurenčnom zápase o pozície na trhu vzdelávacich ponúk a na vlastnom trhu práce - to všetko predstavuje zásadné otázky integrovania mladej generácie do spoločnosti.

Reakcia na ohrozenie Z celej palety súčasných ohrození mládeže dominuje na jednej strane veľmi silne "zlá možnosť pri nástupe do práce" a súčasne "konzum drog" a "konzum alkoholu". Obdobne sa vníma štruktúra ohrození budúcnosti mládeže. Na vrchole je "nezamestnanosť" a "kriminalita" a "strata istoty, sociálnej starostlivosti, pocitu priateľstva". Na pozadí týchto dobre známych ohrození, ktoré marginalizujú mládež, dokázali naši mladí respondenti identifikovať ako veľmi silné ohrozenia v celkovej politike štátu: vysoké štátne dlhy, veľká byrokracia, znečistenie a narušenie životného prostredia, vysoká daňová zaťaženosť.

Život v neskorej modernite je súčasťou historického procesu od kolektivizovaných k individualizovaným identitám a je spojený so subjektívnou percepciou ohrozenia a neistoty. Všetci sa však nedokážu vysporiadať na individuálnej úrovni so všetkými nástrahami a nepredvídateľnosťami tohto sveta. Niečo treba nechať aj v súčasnosti na kolektivistickú solidaritu prostredníctvom štátu a jeho prerozdeľovacích funkcií a niečo na kolektívny zápas v tradičných štruktúrach odborového typu.

Sme svedkami a účastníkmi vzniku a rozvíjania činnosti najrozličnejších prierezových skupín pre riešenie nezamestnanosti mládeže, prípadne pre prevenciu drogovej závislosti a kriminality mládeže pri jednotlivých orgánoch ústrednej štátnej správy. Čoho sa nedostáva je hľadanie neštátnych riešení, ktoré si vyžadujú istú pripravenosť na prerozdelenie kompetencií, prípadne aspoň ochotu a inštitucionálnu bázu pre koordináciu programov a projektov v regiónoch, na miestnej úrovni.

Regresívna individualizácia mládeže Procesy transformácie politických a ekonomických systémov postkomunistických krajín Európy historicky neobyčajným spôsobom otvárajú pred sociológickou reflexiou možnosť preskúmať a zovšeobecniť, ako sa rodí a prehlbuje nová podoba sociálnej diferenciácie a ako bude vplývať na jej generačnú reprodukciu.

Všetci mladí ľudia bez rozdielu svojho sociálneho pôvodu sú istým spôsobom hodení do "štruktúrnych kontradikcií" mládežníckej životnej fázy a majú možnosť optimalizovať svoje životné šance na získanie sociálnej pozície. Pochopiteľne, ak osobnostná kompetencia a sociálne zdroje sú dostupné a dostatočné, mladí ľudia môžu a aj nájdu produktívne spôsoby, ako sa úspešne vyrovnať s mládežníckou tranzíciou. Stačí mať 10 000 alebo 15 000 USD ročne a môžu študovať na dobrých zahraničných univerzitách.

Tam, kde sú kompetencie a zdroje nedostatočné, vyúsťuje tranzícia do chudobnej existencie. Preto sociológovia reflektujúci procesy individualizácie mládeže a prichádzajú s koncepciou jej reštrukturácie na progresívnu, regresívnu a alternatívnu. Individualizáciu mládeže nemožno už viac chápať iba ako "progresívnu" s jej slobodou vyberať si medzi možnosťami a príležitosťami. Treba pripustiť existenciu aj regresívnej individualizácie s následnými problémami marginalizácie mládeže.

Najmä v takých krajinách ako Slovensko v dôsledku obmedzených prostriedkov rodičov dospievajúcej mládeže sa mnohým dospievajúcim neumožňuje taká sloboda voľby, ktorá by sa spájala s primeraním rizikom a osobnou zodpovednosťou za dôsledky nesprávnych rozhodnutí. Jednoducho niet správnych či nesprávnych rozhodnutí. Sú iba želania a frustrácia z ich nesplnenia.

Nové životné stratégie Značný podiel mládeže sa dostáva prostredníctvom nezamestnanosti na okraj spoločnosti a do osobnej izolácie, zo zajatia ktorého nemá vnútorne sily a predpoklady vykĺznuť. Nízke vzdelanie sa spája aj s nedostatočnými sociálnymi zručnosťami medziľudskej komunikácie, prípadne oslabeným zdravotným stavom. Jednotlivci, ktorí postupne utvoria najmä v mestských sídlach rozličné typové zoskupenia vyznávačov subkultúry nezamestnanosti, nie sú cieľovou skupinou pre dosiaľ sformované štátne alebo verejnoprávne inštitúcie. Začnime konečne pripravovať mladých ľudí nielen na prácu, ale aj na nezamestnanosť.

Na princípe subsidiarity tu môžu s podporou štátnej správy nastúpiť osobitne k tomu pripravené a uspôsobené služby nevládneho sektora rozvíjaním široko koncipovanej preventívnej sociálnej práce. Možno očakávať, že občianske iniciatívy a hnutia alebo organizácie dobrovoľníckeho sektoru začnú predstavovať pre takto orientovaných jednotlivcov referenčnú skupinu alebo inštitúciu, ktorá im umožní uplatniť ich záujmy a schopnosti v zmysluplnej činnosti. Je možné si dobre predstaviť, že mnohí z nich sa stanú uznávanými "streetworkermi", ktorí budú so znalosťou veci chrániť spoločenstvo obce alebo mestského sídliska pred výtržníkmi alebo kupčením s drogami.

Obce majú problémy pri starostlivosti o skupiny občanov, ako sú deti, starí ľudia, chorí, duševne a fyzicky postihnutí. Dôležité je, že tento typ inštitúcií, ako napr. kluby a azylové domy, by sa na rozdiel od úradov práce, nemali usilovať všetkých mladých ľudí, v súčasnosti vnímaných ako dlhodobonezamestnaných či drogovo závislých, vrátiť na trh práce. Postačí ak sa im najde možnosť sebarealizácie v priestore medzi trhom práce a systémom sociálnej represie.

Aj u nás sa objavia asi staré dobre známe typy "večných študentov" z literatúry prvej republiky, ktorí nikdy nevstúpia na trh práce. Prípadne to budú typy "nových mesiášov" združených v sektách rozličného typu, alebo "zlatej mládeže" z dobre situovanej kapitálovotvornej vrstvy na Slovensku. Tí budú hlásať prežitie v "ostrovčekoch" priateľskej rovesníckej pohody bez stresov z konkurencie na trhu práce. Pritom však budú svojim správaním vyvolávať vlny závisti, ktoré M. Novak, americký politológ slovenského pôvodu, pokladá za najväčšie ohrozenie demokracie a kapitalizmu, ak sa pretvoria do vlny triednej nenávisti.

Ale už dnes vieme, že nie mladí študenti politológie alebo softwaroví experti, ale "deti vetra" sa premenili na prvú skupina Slovákov - Euroobčanov, ktorí objavili výhody social-welfare systému niektorých krajín Európy. Azylové politiky umožnili nabrať prvým euroobčanom Slovenska vietor do plachát a opúšťajú na novodobých lietajúcich vozoch materskú lietadlovú loď zvanú Slovensko neveriac, že zanedlho zakotví v prístave prosperity EU.

Napokon tu máme skupinu novodobých Jánošíkových chlapcov, ktorí predtým dobre zarábali v baníctve, nakoľko spoločnosť ocenila ich drinu a odvahu riskovať vlastný život v podzemí. Teraz sa časť z nich orientuje na lukratívne bezpečnostné služby ochraňujúce podnikateľov, prípadne sa sústreďujú na aktivity akéhosi "neštátneho" prerozdeľovania profitu tých istých podnikateľov. Kam sa hrabú daňové úrady. Zatiaľ využívajú svoju fyzickú silu v oblasti výpalníctva a vykrádania bánk bez nejakého filozofického a sociálneho podtextu. Ale na Slovensku to bolo vždy tak. Po istom čase sa dočkáme novodobého Jánošíka, ktorý bude z nazbíjaného rozdávať najchudobnejším na Spiši, Kysuciach či Orave a stane sa hviezdou súkromných televízií. Takže niektorí sa vedia zariadiť a budú prosperovať aj na Slovensku.

Niektoré z týchto zoskupení mládeže treba vnímať ako signály, ktoré sa rodia ako odpoveď na nové postmoderné podmienky života na Slovensku a predstavujú alternatívy, ktoré sa nám nemusia páčiť, ale v skutočnosti predstavujú nové životné stratégie, ktoré budú typické v krátkej budúcnosti. Teraz ide už len o to, aby Slovensko nezostalo miestom iba pre sociálne potrebných, zlatú mládež a mladých jánošíkových chlapcov. Ak nepríde Európa na Slovensko, odíde najlepšia časť slovenskej mládeže do Európy.

Autor je docentom sociológie, šéfredaktorom časopisu Sociológia, pracuje v Sociologickom ústave SAV, Bratislava

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984