Ľudia potrebujú priamu konfrontáciu

Súčasná šéfredaktorka spravodajstva TV LUNA Anna Ghannamová (1969) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Má bohatú prax z televízneho spravodajstva a publicistiky. Najprv pracovala ako redaktorka vo viacerých denníkoch, neskôr ako reportérka, moderátorka a zástupkyňa šéfredaktora spravodajstva TV Markíza.
Počet zobrazení: 1435

Súčasná šéfredaktorka spravodajstva TV LUNA Anna Ghannamová (1969) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Má bohatú prax z televízneho spravodajstva a publicistiky. Najprv pracovala ako redaktorka vo viacerých denníkoch, neskôr ako reportérka, moderátorka a zástupkyňa šéfredaktora spravodajstva TV Markíza. V roku 1998 ju ocenili Krištáľovým krídlom ako najlepšiu moderátorku a publicistku.

Spočiatku ste v Televízii LUNA zaviedli trend, keď moderátori hlavnej spravodajskej relácie pôsobili aj v úlohe redaktorov. Prečo ste sa rozhodli pre takýto krok?

Z avíz a prieskumov, ktoré sme si dali robiť pred spustením LUNY, sme zistili, že diváci by radšej v úlohe moderátorov spravodajstva videli starších ľudí. Mladé tváre sa im síce zdali pekné, ale nedôveryhodné na to, aby im hovorili vážne veci, ktoré sa v spravodajstve objavujú. Hľadali sme osoby, ktoré by mali adekvátne vzdelanie, politický rozhľad a rovnako dobrú vizáž i mikrofonický hlas. Bohužiaľ, po dvojmesačných útrapách konkurzov sme zistili, že slovenský trh takýchto ľudí neposkytuje. Uvedomili sme si, že dôveryhodnosť musíme získať iným spôsobom. Rozhodli sme sa preto pre inú cestu a pre dôveryhodnosť nie vekovú, ale profesnú. Chceli sme ju dosiahnuť tým, že budeme mať ľudí, ktorí budú jeden deň reportérmi a druhý moderátormi. Takmer po pol roku, keď sme si urobili ďalší prieskum, sme zistili, že divák tento trend neprijal. Dokonca sme sa stretli s názormi, že keď naši redaktori robili moderátorov a naopak, tak to vzbudzovalo dojem, že nemáme dostatok redaktorov, alebo naopak moderátorov. Dávali sme si robiť aj prieskumy, ako diváci reagujú na jednotlivých našich kolegov na obrazovke. Napríklad Moniku Murovú ako moderátorku Hlavných správ vôbec neprijali.

Na aké profesionálne vlastnosti kladiete u redaktorov dôraz?

Dôležitá je schopnosť byť v strehu a mať istým spôsobom novinársku intuíciu. Redaktor jednoducho musí mať rozhľad, musí sa vedieť pýtať a zo zisteného vytiahnuť podstatu. To sú tri najdôležitejšie atribúty. Podstatné ale je, aby dal aj priestor všetkým zainteresovaným. Niekedy je s tým problém, pretože často sa novinár i štyri dni usiluje získať reakciu napadnutej strany, no tá ju jednoducho neposkytne, alebo ju dá až na piaty deň. Potom sa kritizované osoby sťažujú, že sme im neumožnili vystúpiť pred kamerou.

V akej miere si myslíte, že dokážate byť v spravodajstve LUNY ako šéfredaktorka patrónom objektívnosti?

Podľa mňa v spravodajstve nejde o objektívnosť, ale o informovanosť. Až druhoradou záležitosťou je vyváženosť, čiže nie objektívnosť. Objektivita totiž ako taká neexistuje. Ja mám nejaký názor, vy máte iný, aj každý redaktor v LUNE má svoj spoločenský alebo politický názor. A to nehovorím, že musí sympatizovať s určitou politickou stranou. Preto novinár ani šéf spravodajstva nemôže byť objektívny. No musí byť vyvážený a poskytnúť priestor všetkým zainteresovaným. To je to najpodstatnejšie. No opakujem, o to sa vždy usilujeme, ale vždy sa nám to nepodarí. Nie však našou vinou. Viacerí politici vedome hrajú túto hru. Jednoducho sa zataja, aby potom mohli argumentovať tým, že im ktosi nedal šancu sa vyjadriť. Ale natoľko už politikov po desiatich rokoch v žurnalistike poznám a viem ich odhadnúť.

V LUNE máte vlastnú - nedeľnú reláciu Účet, ktorá je komentárom udalostí týždňa. Ale diváci na komentáre na obrazovke neboli zvyknutí...

Vždy som otvorene prezentovala, že v Účte ide o môj vlastný názor na politické a spoločenské dianie na Slovensku. Po desiatich rokoch v novinárstve si dovolím mať svoj názor. Mladí ľudia, ktorí do žurnalistiky vstupujú, ešte nepoznajú politikov dobre, nevedia veľa o ich pohybe v tejto oblasti a tým sa často nedokážu ani orientovať v stanoviskách, ktoré im politici dávajú. Človek s dlhšou praxou už pozná niektoré vyjadrenia, názory a nepotrebuje archív, rýchlejšie sa vie orientovať. A je už na divákovi, či subjektívny názor na obrazovke prijme alebo nie. Vždy ale treba skôr počúvať, čo sa hovorí, a nie, kto to hovorí.

V televízii Markíza sme vás mali možnosť vidieť skôr v komunikatívnejších reláciách, ako bolo napríklad pondelkové Sito. Nechceli ste niečo podobné robiť aj v LUNE?

Skôr si myslím, že človek by mal svoje skúsenosti odovzdávať iným. Nedá sa robiť komentár, mať reláciu typu Pre a proti alebo Rubikon a súčasne riadiť spravodajstvo. Otvorene musím priznať, že mi to trochu chýba. Mať politika v priamom vysielaní, položiť mu naživo nepríjemné otázky a sledovať pritom výraz jeho tváre - to je pre novinára vždy zaujímavý zážitok. V konečnom dôsledku aj pre diváka. To isté som očakávala i od relácie Interview, no nie vždy sa nám vydarí. V každom prípade takéto typy relácií stoja na osobnosti moderátora.

Stavali ste aj v LUNE na osobnostiach?

Áno, keďže iná šanca pre našu televíziu ani nebola. Vznikala v značne konkurenčnom priestore. Teraz hovorím o Markíze, pretože STV sme ako konkurenciu neponímali. S odstupom času si myslím, že je veľmi dôležité stavať na vlastných osobnostiach.

Ako ste i vy sama povedali, LUNA sa rodila na neľahkom konkurenčnom trhu. Do programovej štruktúry ste vložili niekoľko politických relácií, v ktorých ste však zákonite museli prísť s novým nápadom, s iným šatom. Darí sa vám to?

Napríklad do Rubikonu sme vchádzali s niečím novátorským. Nechceli sme do tejto relácie vôbec prizývať politikov. Chceli sme, a na začiatku to tak aj bolo, aby reálnu politiku nehodnotili tí, čo ju vytvárajú. Ale opäť sme sa museli prispôsobiť vkusu diváka, ktorý jednoznačne trval na tom, že keď sa tam hovorí o politike, tak tam musí byť politik. Ľudia potrebujú priamu konfrontáciu. Teraz máme v Rubikone zastúpené rôzne spektrá - novinárske, odborné i politologické a zároveň je tam aj politik. Faktom však zostáva, že mnoho slovenských novinárov nemá odvahu sa prezentovať so svojimi názormi, s vlastnou tvárou. Preto sa tam často objavujú tí istí komentátori.

Čo vás osobne napĺňa viac - práca reportérky alebo šéfredaktorky spravodajstva?

Človek sa vyvíja a určité časové obdobie jeho života akoby predurčovalo typ jeho práce. Keď som behala ako reportérka za politikmi, veľmi ma to bavilo. Hoci som mala malé dieťa, bola som tzv. workoholik. Keď som však politikov už dobre poznala a vedela som, ktorý ako zareaguje na moju otázku, postupne ma to prestávalo baviť. Neskôr som si preto povedala, že radšej by som analyzovala to, čo hovoria. V tom čase ma už nenapĺňalo ani Sito a v Markíze som začala robiť komentáre. Ale aj práca s ľuďmi je zaujímavá, i keď veľmi náročná. Ako redaktorka som totiž zodpovedala za jednu reportáž, v pozícii šéfredaktorky už za celé vysielanie. Podstatné je vedieť uregulovať spôsob rozličného myslenia, ktorý sa v kolektíve nachádza, aby správy mali vlastnú identitu ako celok.

zhováral sa Jana Matúšová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984