Ombudsman

- keď sa v českom parlamente debatovalo o tom, kto by mal zastávať túto funkciu, akosi sa pozabudlo na osobnosť, ktorá by si tento úrad najviac zaslúžila - na Petra Uhla. Fakticky činnosť podobnú náplni obrancu ľudských práv P. Uhl vykonával už za bývalého režimu, najmä ako popredný člen Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných.
Počet zobrazení: 1142

- keď sa v českom parlamente debatovalo o tom, kto by mal zastávať túto funkciu, akosi sa pozabudlo na osobnosť, ktorá by si tento úrad najviac zaslúžila - na Petra Uhla. Fakticky činnosť podobnú náplni obrancu ľudských práv P. Uhl vykonával už za bývalého režimu, najmä ako popredný člen Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. O demokratickom štáte by sme nemali mať naivné ilúzie. Deklarácia občianskych a ľudských práv je iba prísľubom. Žiadne z nich nie je automaticky darované, ale o uplatnenie každého práva treba tvrdo a neúnavne bojovať. Tento boj však nesie so sebou riziká aj v demokracii.

Keď bol v roku 1992 rozdelený náš federálny štát, tí čo o tomto akte rozhodli, slávnostne sľúbili, že toto rozdelenie žiaden občan nepocíti. Bol to práve Petr Uhl, čo ich usvedčil z klamstva. Rodák z pražských Vinohradov optoval pre slovenské občianstvo, čo mu prinieslo isté nepríjemnosti, istý čas nemohol voliť. Problém ľudí s dvojakým občianstvom sa nakoniec vyriešil. Lenže P. Uhl sa tiež angažoval a angažuje v oveľa nepríjemnejšej a ťažšie riešiteľnej problematike, ako je napríklad postavenie Rómov. Jeden z najbezpečnejších postojov je romantizovanie a sentimentalizovanie tejto otázky, ako sme to mohli vidieť trebárs aj v takých dobrých filmov, ako boli Ružové sny alebo Cigáni idú do neba. Petr Uhl je predovšetkým vo svojej činnosti vedený úsilím pomôcť, a to nie naivným sentimentom, čo sa napr. ukázalo v afére okolo múru v Ústí nad Labem.

Podobne je to aj vo vzťahu k Slovensku a Slovákom. Z disidentov, ktorí pôsobili za bývalého režimu. si P. Uhl odsedel v žalároch najdlhší čas - osem rokov. O tri mesiace menej má Rudolf Battěk. Vo väzení sa zoznámil s ľuďmi, ktorí mali podstatne odlišné názory, ako mal vtedy on. No práve spoločná skúsenosť zo žalárov viedla k ustanoveniu organizácie bojujúcej za uplatnenie tých práv, ktoré sa ČSSR zaviazala dodržiavať na Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách, Charty 77. Žiaľ, možno dnes iba ľutovať, že tolerancia k iným názorom, ktorá bola vedúcou ideou Charty 77, sa stala zväčša už iba spomienkou. Hoci práve Petr Uhl si odsedel v žalároch bývalého režimu najdlhší čas, nikdy sa u neho neprejavila snaha mstiť sa, nikdy z jeho úst nepadli slová o neľútostnom zúčtovaní. Pravda, všetko sa nedá zabudnúť a strata historickej pamäti vyvoláva nebezpečenstvo, že sa minulosť môže opakovať. Ale dnes nám hrozia iné veci ako strašidlá z predchádzajúcich desaťročí. Nimi strašia najmä tí, čo chcú odviesť našu pozornosť od súčasných problémov.

Niektorí chápu Uhlovu úzkostlivú čestnosť a zaujatie pre spravodlivosť ako akýsi prejav moderného donkichotstva. Lenže, on žije v našom reálnom svete, a nie v snoch. Ak nejaký sen mal, tak o svetovej sociálnej revolúcii, toho sa už zbavil. Nebojuje proti veterným mlynom, ale proti prejavom zla. Je mu jasné, že svet nezlepší jednorázovou akciou, no postupnými krokmi, ktoré neprinášajú mohutný efekt, ale o to sú trvalejšie.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984