Horor bez krvi
Zdá sa, že študentské filmy dostali zelenú nielen na Slovensku. Americké publikum, presýtené drahými filmami s premyslenou, no žiaľ ľahko dešifrovateľnou schematickou dramaturgiou, sa rozhodlo hromadne navštevovať projekcie filmu, ktorého dramaturgia pokrivkáva a ktorého výroba stála len niekoľko desiatok tisíc dolárov.
To malo samozrejme i následok - film za pár mesiacov zarobil niekoľko miliónov a začal svoje úspešné ťaženie aj v Európe. Ja osobne som po skončení filmu neporozumela, v čom spočíva jeho príťažlivosť pre množstvo mojich známych, pre ktorých je tento film "skrátka cool /kúl/". Žijeme v dobe, keď čoraz viac ľudí vyhľadáva informácie na Internete. Takže nápad vytvoriť stránku o pripravovanom filme je veľmi logický. Hlavne keď autori využijú záujem ľudí o mystiku a podvedomú túžbu diváka prežiť silné emócie. A strach je jedna z najsilnejších emócií. Návštevník stránky sa dozvie, že v mestečku Burkittsvile, založenom na mieste pôvodného Blair, bola v roku 1785 z bosoráctva obvinená a do tuhej zimy vyhnaná pani Elly. Odvtedy sa v okolitých lesoch stratilo zopár detí, z ktorých sa niektoré po pár rokoch našli rituálne zavraždené v dome uprostred temného lesa. Ktosi videl aj bledú ženu - démona. V roku 1994 táto legenda zaujme troch mladých filmárov natoľko, že sa rozhodnú natočiť o nej dokumentárny film. Vyspovedajú miestnych obyvateľov a na základe ich popisu sa vyberú do lesa. Po týždni sa nájde zaparkované auto, no ich, ani ich telesné pozostatky už nikdy nikto nevidel .
Neváhaj a toč V roku 1995 našli iní študenti v tom istom lese filmový materiál, odovzdali ho polícii, tá rodičom zmiznutých obetí čarodejnice a tí odovzdali nakrútený materiál filmovej spoločnosti. Vznikla internetová stránka, na ktorej je možné sa toto všetko a ešte niečo navyše dozvedieť. O film, natočený a zostrihaný z tohto autentického materiálu, prejavila záujem distribúcia. Kruh sa uzavrel - taktika vyšla. Denne navštevuje stránku The Blair Witch Project množstvo ľudí a každý chce vidieť film. Dopyt vytvára ponuku, takže už teraz sa chystá filmové pokračovanie. Podľa mňa sa nie je na čo pozerať. Kamera je v záujme autentického pôsobenia roztrasená do takej miery, že slabším žalúdkom hrozí morská choroba. Hlavní hrdinovia sú priemerne pôsobiaci a nesympatickí. Osobne ma najviac iritovala hlúposť obzvlášť ambicióznej autorky nápadu Heather, ktorá má asi na školský film nemiestne veľa peňazí, lebo točí absolútne všetko - teda hlavne svojich dvoch spolupracovníkov. Filmári pôsobia skôr ako skauti na výlete v jednotvárne pôsobiacom lese, poskytujúcom však priestor na radovánky typu: ako prejsť cez tento potok, keď je tu len kmeň spadnutého stromu?
Kde sa rodí strach Príbeh sa pokúša o nenápadnú gradáciu - začínajú sa diať podivnosti, v noci počuť strašidelné zvuky a ráno sa zjavujú zvláštne znamenia. Roztrasenosť kamery a zvukové šumy sa stupňujú, atmosféra je ťaživejšia. Hrdinovia sa začínajú najskôr hádať, a potom báť. V divákovi stúpa napätie. Filmári opustia svoj imidž skautov a začínajú sa podobať skôr na trampov -aj mapu stratia, aj blúdia dookola, akoby boli opití. Po strastiplných nociach, keď sa boja najviac vo svojom živote, trpko oľutujú, že sa chceli zapliesť s čarodejnicou a už neambiciózna Heather nahrá na kameru svoj odkaz - ospravedlnenie rodinám a blízkym svojich úbohých spolupracovníkov. Potom sa udeje mystická naháňačka, miznutie a je koniec. Emócie strachu žiadne, azda len (ne)profesionálna závisť voči režisérovi projektu, že s tak podpriemerným filmom, ktorý stál tak málo peňazí, sa mu podarilo zarobiť milióny. Ale vidieť to treba, aby ste boli "cool".
Autorka (1975) je študentka filmovej réžie na VŠMU