Zberateľstvo ako droga...

"Zberateľstvo je ako droga vysiľujúca duševne, telesne, finančne... Napriek tomu som rád, že ma jej vírus neobišiel a dobrovoľne sa hlásim k tým, ktorých psychológovia, samozrejme, so štedrou dávkou prehnanosti, prirovnávajú k hladnej mačke zúrivo sa ženúcej za vyhliadnutou korisťou" - napísal svojho času Ivan Melicherčík, zberateľ, novinár, pôsobiaci predtým ako zahraničný spravodajca ČTK v Belehrade a vo Viedni.
Počet zobrazení: 1350

"Zberateľstvo je ako droga vysiľujúca duševne, telesne, finančne... Napriek tomu som rád, že ma jej vírus neobišiel a dobrovoľne sa hlásim k tým, ktorých psychológovia, samozrejme, so štedrou dávkou prehnanosti, prirovnávajú k hladnej mačke zúrivo sa ženúcej za vyhliadnutou korisťou" - napísal svojho času Ivan Melicherčík, zberateľ, novinár, pôsobiaci predtým ako zahraničný spravodajca ČTK v Belehrade a vo Viedni.

Napriek tomu zberateľstvo umenia nemá na Slovensku ustlané na ružiach. Na to, aby sa predsa len začalo rozvíjať systematickejšie (nielen podľa povahy hektického trhu, v zmysle onoho "známeho" ukoristi všetko, čo chceš, za čo najviac peňazí), mu chýbajú reálne podmienky aj tradícia. Nechcem tým naznačiť, že keby to tak nebolo, nastal by u nás pre kolekcionárstvo raj na zemi. To naozaj nie. Celková mizéria, v akej sme sa ocitli, a to platí aj pre umenie, je taká rozsiahla, že ju ťažko odstránia proklamované zmeny, po ktorých volá vláda, keď všetko, čo je v tomto zmysle proklamované - a čo očakáva občan - ostáva len písomne či ústne deklarované. A to bez zmysluplných činov naznačujúcich toľko avizovaný obrat k lepšiemu. Umenie nevynímajúc, kde navyše prekvitá klientelizmus takého rozsahu, aký sme tu doposiaľ nepoznali. Z produkcie súčasných tvorcov sa ponúka len to, čo vrstva "pravoverných" kolektívne odobrí. Pretože má na to, čo iným chýba - vytvorený rozsah vplyvu. Pochopiteľne, bolo by naivné sa domnievať, že ho získala či nadobudla vlastnou pracovitosťou, talentom. Ťažko potom brať vážne tvrdenia, že vďaka slobodnému trhu si každý môže vybrať, čo sa mu páči. Nie, vybrať sa dá iba z toho, čo sa ponúka a ponuka zďaleka nemusí zodpovedať dopytu. Preto je trh s umením taký, aký je.

Podpora skutočných hodnôt Ivan Melicherčík to vie, a vedia to aj tí, čo v umeleckom zberateľstve nevidia len dobrú investíciu či prostriedok na mimoriadne vhodné uloženie peňazí. Napríklad do budúcnosti alebo na horšie časy. Zbieranie ako investícia mu bolo a je cudzie. Skôr ho lákal vzťah k tvorcom, k dobe, v ktorej ich diela vznikali, a napokon - hodnota výpovede týchto diel. Preto takýto typ zberateľstva, podľa môjho názoru, treba podporovať. Okrem iného nivelizuje aj "štátny klientelizmus" v umení na únosnejšiu mieru (ak sa to vôbec dá tak povedať) a pomáha tak - aspoň v týchto ťažkých časoch - výtvarnému umeniu prežiť. Pochopiteľne, Melicherčík a jemu podobní nie je spasiteľ. Ani nebol. No svojou zberateľskou aktivitou bráni tomu, aby ho "nespasili" iní smerom, ktorý sa stále viac primkýna ku kultúre všade prenikajúceho konzumu. Vyberá si, a podporuje skutočné hodnoty. O tom je aj jeho najnovšia publikácia Obrazy (Zbierka Ivana Melicherčíka), ktorá sa objavila na pultoch kníhkupectiev práve v týchto dňoch. Predstavuje výber z jeho zbierky malieb, grafík a kresieb, ktoré zhromaždil počas svojej zberateľskej vášne (od roku 1977). Pozostáva z tvorby klasikov slovenskej výtvarnej moderny, súčasných slovenských umelcov a niektorých predstaviteľov českého aj európskeho maliarstva. Stačí spomenúť diela Janka Alexyho, Martina Benku, Bedricha Hoffstädtera, Márie Medveckej, Kolomana Sokola, Ester Šimerovej, Viery Krajcovej, Jána Želibského, Imra Weinera-Kráľa, Ernesta Zmetáka, Miloša Bazovského, Aloiza Klímu, Stanislava Balka ai. Korunou tejto kolekcie sú diela Mikuláša Galandu z jeho ružového obdobia, zátišia a moreny Andreja Barčíka, kolorované kresby "parížskeho" Španiela Honoria Garciu Condoya, Oscara Domingueza, Čechov Františka Grossa, Jana Baucha a Jiřího Koláře, ďalej Vincenta Hložníka, Michala Jakabčica, Juliúsa Jakobyho, Vladimíra Kompánka, Milana Paštéku, Milana Laluhu, Odreja Zimku, Rakúšana Adolfa Frohnera, Maďara Victora Vasarelyho a ďalších.

Prezentácia pôvodnej tvorby Spomínaná publikácia z Melicherčíkovej dielne nie je prvá. Predchádzali jej také tituly ako Galanda a galandovci (vydané roku 1994 pri príležitosti 100. výročia narodenia Mikuláša Galandu), potom Africké umenie zo zbierky Ivana Melicherčíka, ďalej Sochy (oba z roku 1997) a napokon spomínané Obrazy, ktoré túto kolekciu kníh zatiaľ uzatvárajú. Ak bola reč o dielni, treba ju presnejšie definovať. Ide o dielňu Ivana Melicherčíka spolu s vydavateľstvom FO ART a fotografom Antonom Fialom, ktorý má na ich vzniku neodmysliteľný, veľmi výrazný podiel. To všetko, kvalita reprodukcií spolu s kvalitou tlače a grafickou úpravou robia zo spomínaných kníh a najnovšej publikácie Ivana Melicherčíka chvályhodný počin, vypĺňajúci nielen jestvujúcu medzeru v prezentácii súborov súkromných zberateľov a zberateľských firiem umeleckých diel na Slovensku, ale tiež zaujímavý príspevok do sféry obrazových publikácií o výtvarnom umení, ktorých pociťujeme u nás stále nedostatok. Teda pôvodných publikácií (nie prekladovej literatúry) o našom umení a predovšetkým z nášho prostredia. A to, myslím si, treba v každom prípade privítať.

Autor (1953) je výtvarný kritik

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984