Jedna podarená rodinka
Napriek tomu, že animovaný seriál Simpsonovci (The Simpsons) stihol za desať rokov obletieť takmer celý svet a stal sa doslova kultovou záležitosťou, na Slovensku je pre väčšinu divákov stále „veľkou neznámou“. Žlté postavičky, riešiace svoje každodenné problémy, si napríklad v Nemecku získali takú obľubu, že televízna stanica PRO 7 vysiela deň čo deň jednu epizódu. V susedných Čechách sa rodinka Simpsonovcov na obrazovke ČT 1 objavuje takmer päť rokov každý utorok o 18:10. Čo je na tejto famílii také zaujímavé, že púta toľkú pozornosť? Je to pravdepodobne ich príslušnosť k normálnej priemernej americkej nižšej strednej vrstve, ktorá konvenuje veľkému množstvu „obyčajných“ ľudí na celom svete.
Napriek tomu, že animovaný seriál Simpsonovci (The Simpsons) stihol za desať rokov obletieť takmer celý svet a stal sa doslova kultovou záležitosťou, na Slovensku je pre väčšinu divákov stále „veľkou neznámou“. Žlté postavičky, riešiace svoje každodenné problémy, si napríklad v Nemecku získali takú obľubu, že televízna stanica PRO 7 vysiela deň čo deň jednu epizódu. V susedných Čechách sa rodinka Simpsonovcov na obrazovke ČT 1 objavuje takmer päť rokov každý utorok o 18:10. Čo je na tejto famílii také zaujímavé, že púta toľkú pozornosť? Je to pravdepodobne ich príslušnosť k normálnej priemernej americkej nižšej strednej vrstve, ktorá konvenuje veľkému množstvu „obyčajných“ ľudí na celom svete. Pomocou „klasického“ televízneho seriálu sa publikum dostáva do umelého sveta, ktorý by mal byť lepší ako je ten náš. Obrazovka nám ukazuje ľudí v perfektne naaranžovaných interiéroch, riešiacich „smrteľne vážne problémy“. Z každého ich gesta priam srší „neobyčajnosť“ Z priezračnej jednoduchosti viet, ktorými komunikujú, sa dá usúdiť, že žijú v stave neustálej blaženosti. Pokiaľ sa v scénke vyskytne čo i len trochu komická situácia, dá sa prostredníctvom hurónskeho smiechu a aplauzu divákom najavo, že práve teraz sa majú smiať. Aj hocijaký „nímand“ je na obrazovke veľký formát. Sitcomy, Melrose Place, Beverly Hills 90210 či latinskoamerické telenovely svojou naivitou, hraničiacou so stupiditou vyvolávajú u veľkej časti populácie znechutenie (bohužiaľ, asi rovnako početná skupina ich miluje).
Úspech príbehov animovanej rodiny Simpsonovcov možno tkvie práve v tom, že ich svet sa seriálovými zákonitosťami neriadi. Privádzajú diváka na miesta, ktoré sú ešte menej atraktívne ako ich okolie. Všetko je tam malichernejšie a menej „fotogenické“ a takpovediac „nanič“. Divák sa tak môže zasmiať nad životmi tých, ktorí sú ešte bezvýznamnejší ako on sám. Pochopenie, ktoré autori prejavujú voči svojim smiešnym hrdinom, činí okolnosti divákovej vlastnej existencie znesiteľnejšími.
Tvorca seriálu, komiksový kresliar Matt Groening vymyslel Simpsonovcov už v roku 1986, no na scénu ich uviedol až v roku 1989. Seriál začínal iba ako päťminútová výplň v Tracey Ullman Show, no a dnes majú jeho tvorcovia zmluvu už na dvanástu sezónu. Simpsonovci, to nie je len obľúbený kreslený seriál, ale aj množstvo aktivít, ktoré ho sprevádzajú. Členovia rodiny sa na nás pozerajú z pohľadníc, tričiek, ponožiek, spodnej bielizne alebo z puzzle. Je možné kúpiť si ich figúrky, ovládať ich v počítačových hrách.
Rodina Simpsonovcov Priezvisko Simpson je podľa tvorcu seriálu Matta Groeninga odvodené od „son of the simp“, kde „simp“ je skratka zo slova „simpleton“ - hlupáčik. Celý výraz teda znamená „syn hlupáčika“. Groening tvrdí, že všetky krstné mená jednotlivých postavičiek sú mená členov jeho rodiny: Homer a Marge sú mená jeho rodičov, Lisa a Maggie sú jeho reálne sestry. Meno Bart, ktoré jediné nepatrí do jeho rodiny, je anagramom slova „brat“, v slovenskom preklade niečo ako „zasran“.
Hlavou rodiny je neuveriteľne neokrôchaný Homer Simpson. Je neškodný, pokiaľ za nebezpečnú nepovažujeme lenivosť, návykové sledovanie televízie, prihlúpy egocentrizmus a sklon k samoľútosti. Keď povie niečo múdre, spôsobí údiv nielen ostatným, ale aj sebe samému. O chod domácnosti sa stará jeho žena Marge, ktorá obetovala rodine všetky svoje ambície. Napriek tomu, že domácnosť javí neustálu tendenciu sa rozpadnúť, nevzdáva sa. Túži po tom, aby členovia rodiny medzi sebou komunikovali, tí však tejto jej snahe nevenujú žiadnu pozornosť.
Najstaršie dieťa Homera a Marge - syn Bart - kráča sebavedome životom, pričom ani netuší, aké prekvapenia život pre neho prichystal. Svojim vrstovníkom imponuje najmä schopnosťou ovládať skateboard a organizovať pozoruhodné vylomeniny. Jeho sestra Lisa je pravým opakom. Čaká ju určite skvelá budúcnosť, prítomnosť jej ale spôsobuje problémy. Málokto z rodiny je s ňou schopný zdieľať lásku ku knihám. Lisa je milovníčkou jazzu a vášnivou saxofonistkou zároveň. Má obrovské pochopenie pre ekologické problémy a práva slabších. Jej okolie ju vníma ako naivnú „bifľošku“ neschopnú akéhokoľvek športového výkonu. Maggie, zatiaľ posledné dieťa, mĺkve batoľa, medzi Simpsonovými zastupuje prvok tajomnosti.
Čudné mesto Springfield Mesto Springfield, v ktorom sa väčšina príbehov odohráva, je úplne „prehnité“. Jediným záujmom starostu Quimbyho je obohatiť sa z verejných peňazí. Svoj cieľ však vždy dokáže umne zakryť patetickými rečami, na ktoré miestni občania vždy reagujú ako jedno stádo. Najvýznamnejším springfieldským podnikateľom je Montgomery Burns, všetkého schopný starec - majiteľ miestnej atómovej elektrárne. Šéf miestnej polície Wiggum má mozog obrastený slaninou a jediná činnosť, ktorú je aktívne schopný robiť, je vyjedať šišky.
Elitu miestneho showbiznisu predstavuje klaun Krusty - cynický komediant pohŕdajúci všetkými okolo seba, najmä svojimi divákmi. Riaditeľ miestnej školy je zakomplexovaný veterán vietnamskej vojny Skinner. Jeho domácnosť, ktorú zdieľa spolu so svojou matkou, pripomína Hitchcockovo Psycho. Podriadenou v škole mu je staropanenská Edna, vyznačujúca sa veľkou spotrebou cigariet a znechutením zo života.
Nad dušami obyvateľov Springfieldu bdie reverend Lovejoy, ktorý nachádza vo svojich vláčikoch väčšie zaľúbenie ako vo svojich farníkoch. Neodmysliteľnou súčasťou mesta je krčma „U Očka“, kde sa čapuje sprigfieldské pivo Duff. Reprezentantom etnických menšín v seriáli je Ind Apu so svojim jedinečným akcentom.
Hlasoví i reálni hostia Jednou z veľmi populárnych súčastí Simpsonovcov sú tzv. „hviezdni hlasoví hostia“, ktorí účinkujú v jednotlivých častiach. Takmer v každej epizóde popri obvyklých obyvateľov Springfieldu účinkuje aspoň jedna postava, ktorú nahovorila niektorá slávna osobnosť. Zoznam celebrít, ktoré sa v seriáli objavili je skutočne dlhý.
Zo začiatku bolo pre scenáristov veľmi ťažké dostať do seriálu nejakú známu tvár, či jej hlas, pretože vtedy Simpsonovci skutočne málokomu niečo hovorili. A tí, ktorí vedeli o čo ide, sa občas obávali spojiť svoje meno s takýmto, svojim spôsobom kontroverzným programom. To sa ale postupom času radikálne zmenilo. V súčasnosti sa populárne osobnosti autorom veľakrát samy ponúkajú a majú eminentný záujem, aby sa v Simpsonovcoch objavili.
Známe osobnosti sa v Simpsonovcoch objavujú v dvoch podobách. Buď iba nahovoria nejakú „obyčajnú“ postavu, ktorá sa v danej epizóde objaví (ako napríklad Dustin Hoffman nahovoril postavu suplujúceho učiteľa v Lisinej triede, Meryl Streepová si zahrala úlohu Jessiky, do ktorej sa zamiluje Bart, Danny de Vito nahovoril Homerovho dlho strateného brata, Michael Jackson si zahral postavu pacienta psychiatrického ústavu, v ktorom sa v jednej epizóde omylom ocitol Homer, Lisinu spolužiačku si zahrala Winona Ryderová). Alebo existuje aj druhá možnosť, ako sa dostať do seriálu, a to, že scenáristi napíšu slávnej osobe rolu priamo na telo, animátori ju nakreslia tak, ako v skutočnosti vyzerá (obvykle sa na dotyčnom poriadne vyvŕšia) a celebrita sa potom v danej časti objaví sama za seba. Tak sa v Simpsonovcoch napríklad objavili hlavní predstavitelia Aktov X David Duchovny a Gilian Andersonová, basketbalista Magic Johnson, herec Mel Brooks, bývalý kozmonaut Buzz Aldrin, známy novinár Larry King, ale najmä hudobné skupiny ako Aerosmith ( Bartova učiteľka pani Krabappelová zvádzala jej bubeníka Joeyho) a Red Hot Chili Peppers, spevák Sting (keď Bart pomocou vysielačky predstieral, že spadol do hlbokej studne, naspieval Sting spolu s ďalšími priateľmi pesničku) alebo bývalý člen Beatles Paul Mc Cartney so svojou ženou Lindou, ktorí pomohli Lise pochopiť, že vegetariánstvo je síce dobrá vec, ale nič netreba preháňať.
V Simpsonovcoch uvádzaných v Čechách nič podobné neexistuje. Okrem hercov, ktorí dabujú českú verziu sa pravdepodobne žiadne české populárne osobnosti v seriáli neobjavia. Napríklad ani v origináli postavu amerického prezidenta Georga Busha nenahovoril sám Bush, je totiž známy svojim jednoznačne negatívnym vzťahom k Simpsonovcom. „Pokiaľ by americké rodiny mali vyzerať ako Simpsonovci, tak pánboh s nami a zlé preč!“ vyhlásil Georg Bush.
Pred niekoľkými rokmi bol oslovený aj súčasný americký prezident Clinton a jeho viceprezident Al Gore, ktorí ponuku na nahovorenie tiež odmietli. Na verejnosť však prenikla informácia, že Al Gore, všeobecne považovaný za veľkého suchára, považuje scénu, v ktorej si z neho tvorcovia urobili srandu pre jeho odmeranosť a škrobenosť, za veľmi vtipnú. V Simpsonovcoch takto postupne vystupoval už celý rad amerických prezidentov, od tých najslávnejších až po tých úplne neznámych.
Simpsonovci hovoriaci po česky Český dabing sa, samozrejme okrem češtiny, vyznačuje oproti pôvodnej verzii viacerými odlišnosťami. Jedným z najzaujímavejších rozdielov je ten, že Barta v origináli nahovorila žena, americká herečka Nancy Cartwrightová, ktorá mala pôvodne hovoriť Lisu, avšak pri hlasových skúškach si svoju úlohu prehodila s Yeardley Smithovou angažovanou na rolu Barta. Nie je prekvapujúce, že Barta hovorí žena, v skutočnosti je to dosť bežná záležitosť, že malých chlapcov hovoria ženy, pretože sa takto ľahko predíde možným hlasovým zmenám spojeným s príchodom puberty. Českému hlasu Barta Simpsona v podaní Martina Dejdara to pravdepodobne už nehrozí. Zatiaľ čo teda Barta v češtine hovorí muž, môže sa česká verzia Simpsonovcov pochváliť inou raritou (a vraj je jediná) - jednu zo ženských postáv hovorí muž. Týmto mužom je neprekonateľný Jiří Lábus, ktorý dabuje postavu Marge.
Ďalším rozdielom je i počet dabujúcich hercov v pôvodnej a českej verzii. Originálu prepožičiavajú svoj hlas iba šiesti herci a každý hovorí naraz viacero postáv, v českých Simpsonovcoch herci dabujú väčšinou len jednu postavu. Avšak skutočne skvele: nezabudnuteľní sú už spomenutí Martin Dejdar, Jiří Lábus, ale i Vlastimil Bedrna a Helena Štáchová.
Ako vzniká epizóda Simpsonovcov Kompletná výroba jedného dielu trvá obvykle 6 až 8 mesiacov. Všetko sa začína v decembri, kedy scenáristi navrhnú asi 15 námetov na budúcu sezónu, z ktorých sa postupne vyvinie 12 nových epizód. Každej epizóde sa venuje niekoľko scenáristov, ktorí postupne prepisujú jednotlivé scény a cibria gagy. Potom nasledujú čítacie skúšky s hlavnými hercami, opäť sa prepisujú scény a pripravujú sa prvé náčrtky pre animáciu. Tie sa spolu s niektorými zložitejšími animačnými zábermi robia v Spojených štátoch, ale prevažná väčšina ostatných prác prebieha (hlavne z finančných dôvodov) v niekoľkých spoločnostiach v Južnej Kórei. Zatiaľ čo sa tam pripravuje základná animácia, v Amerike sa priebežne nahráva hudba, vytvárajú sa špeciálne efekty a celá epizóda sa predovšetkým nahovorí. Často sa pri tom stáva, že sú jednotlivé repliky na poslednú chvíľu zmenené, aby korešpondovali a reagovali na nejakú aktuálnu situáciu. Niečo podobného sa občas stane aj v animácii. Zrejme najznámejší prípad je spojený s bývalým americkým viceprezidentom Danom Quaylom, ktorý pri návšteve jednej základnej školy „opravil“ žiačika hláskujúceho slovo zemiak (anglicky „potato“) tak, že k nemu pridal na koniec neexistujúce „e“ („potatoe“). Po tejto udalosti, na začiatku nasledujúcej epizódy písal Bart na tabuľu ako svoj trest „It`s potato, not potatoe“.
Niekedy je potrebné niektorú časť preanimovať z menej veselých dôvodov. Napríklad v jednej epizóde sa objavila scéna, v ktorej malá Maggie strká do elektrickej zásuvky vidličku, a proti ktorej protestoval celý rad pobúrených amerických rodičov, takže bola nakoniec z už hotovej epizódy vystrihnutá.
Svet podľa Simpsonovcov Je len málo toho, čo by sa vo svete Simpsonovcov dalo označiť ako „pekné“. Pravidlá života v Springfielde neposkytujú veľa príležitostí pre zmysluplnú existenciu. Seriál má niekedy rysy až príliš krutej satiry. Tvrdú a prenikavú karikatúru života v tej „najväčšej demokracii“ však vyvažuje pochopenie. Všetci zjavne nedokonalí ľudia zo Springfieldu (až na pána Burnsa) sú v očiach autorov aspoň občas hodní lásky alebo súcitu. Človek by v tom skoro objavil nádej.
