Schusterbiznis v Číne
Prezident Rudolf Schuster vycestoval na deväťdňovú návštevu do Číny. Spolu s ním v jeho špeciáli letela aj skupina podnikateľov, ktorú si vybral on sám. Ešte ani neodletel a už sa začali objavovať pochybnosti o zmysluplnosti celej cesty. Polievočku si ohrial aj minister hospodárstva Robert Nemcsics, ktorý si nie je istý efektívnosťou cesty podnikateľov do Číny, vzhľadom na to, že ,,pripravujeme ďalšiu návštevu na úrovni podpredsedov vlád, ktorá bude na prelome marca a apríla. Čisto podnikateľská misia je oveľa účinnejšia, pripravujeme to už päť mesiacov dopredu“. Nuž, či je efektívnejšia alebo nie je, o tom možno polemizovať. Keď si však predstavíme, s akým biznis-ansámblom prišiel do Číny nemecký kancelár Gerhard Schröder, tak dve podnikateľské misie za rok (napriek tomu, že Slovensko je 16x menšie) nemôžu byť na škodu veci. Ani náhodou!
Výhrady voči ceste sú zväčša tieto: nevhodnosť výberu podnikateľov, fakt, že časť biznismenov cestuje za peniaze daňových poplatníkov a obava z toho, či sa prezident dotkne problematiky porušovania ľudských práv. Pokiaľ prvá a tretia výhrada je oprávnená, tá druhá je plačom na nesprávnom mieste. Zopár dobrých investícií v Číne môže, v našej durchom-durch vytunelovanej krajinke, mnohonásobne splatiť cenu letenky, formou nových pracovných miest a daní do štátneho rozpočtu. Ak niekto pochybuje, najlepším dôkazom je konkrétny príklad. V týchto dňoch odovzdali firmy Siemens a Thyssen do prevádzky superrýchly vlak Transrapid. Nečudo, že Schröder sa na skúšobnej jazde usmieval. Mal na to dôvod. Ide totiž o miliardovú investíciu, ktorá jeho krajine nachádzajúcej sa v hospodárskej recesii ,,celkom bodne“. Aj keď sa naše firmy so spomínanými priemyselnými gigantmi nemôžu rovnať, taká výstavba tepelnej elektrárne firmou SEZ Tlmače tiež nie biznis na zahodenie...
Médiá si rady a za každú cenu robia z prezidenta posmech. Pravda je, že im na to často dáva príležitosť on sám. Tentoraz napríklad nápadom preložiť svoju knihu Ultimátum do čínštiny. Na jeho narcizmus sme si už na Slovensku zvykli. Kto však bude v Číne zvedavý na jeho súboj s Budajom o predsednícke kreslo SNR? Nevedno. V každom prípade, však treba rozlišovať medzi samoľúbosťou jedného starnúceho muža a ekonomickými záujmami krajiny.
