Reklama

O ušľachtilosti občianskej spoločnosti

Človek je dobrý! Človek je zlý! Človek človeku vlkom. Človek je v skutočnosti druhému človeku čímkoľvek. Samozrejme, ľudia sú ovplyvnení výchovou, prostredím, v ktorom vyrastajú, a kultúrou. Majú určitý sklon k dobru i k zlu.
Počet zobrazení: 2126

Človek je dobrý! Človek je zlý! Človek človeku vlkom. Človek je v skutočnosti druhému človeku čímkoľvek. Samozrejme, ľudia sú ovplyvnení výchovou, prostredím, v ktorom vyrastajú, a kultúrou. Majú určitý sklon k dobru i k zlu. Sú medzi nami dobráci od kosti, ale aj lotri. Anjeli aj netvori. Dohromady spolu tvoria spoločnosť, národ i štát. Nejde tu o relativizmus, z ktorého nás neoprávnene obviňujú rôzni fundamentalisti, ide skôr o snahu reálne nazerať na veci dejúce sa okolo nás. Bez privierania očí, bez zbytočného ideologizovania. Tento malý úvod je krátkou odbočkou k takmer „večnej“ téme občianska spoločnosť, ktorá sa na Slovensku dookola omieľa už trinásť rokov. Chce upozorniť na fakt, že isté veci môžu byť za daných okolností rovnako dobré aj zlé.

Nezávislosť, autonómia a najmä dobrovoľnosť – to sú hlavné atribúty občianskej spoločnosti. Samy osebe sú to pozitívne hodnoty. V konkrétnom prostredí, napríklad slovenskom, však môžu veľmi rýchlo zdegenerovať do niečoho pôvodne nezamýšľaného. Kto by si bol pomyslel, že mnohé z našich mimovládnych organizácií sa stanú viac-menej iba konzumentmi finančných injekcií od štedrých donorov a hlásnou trúbou určitých záujmových skupín, s ktorými sú pevne previazané? Toto však nie je hlavná výhrada, na ktorú chcem poukázať. Oveľa väčší problém, aj mimo súradníc tejto republiky, je všeobecne vžitý názor, že občianska spoločnosť je niečo, čo je samo osebe ušľachtilé, nezištné a potrebné pre vývoj zdravej spoločnosti. Je to však naozaj tak? Je občianska spoločnosť zo svojej podstaty vždy iba kladná hrdinka? Čo ak sa úzko partikulárne záujmy zahalia do pôsobivého hávu občianskej angažovanosti? Príkladov je veľa. V Nemecku a Švajčiarsku sú najväčšou občianskou skupinou motoristi. Títo nadšenci pred desiatimi rokmi vo Švajčiarsku vytvorili dokonca vlastnú Auto partei. Kamarát z jedného kantónu, kde vyhrali voľby, iba smutno skonštatoval: „To je hanba, veď sú to úplní faschos! Tí by chceli postaviť diaľnicu aj na Matternhorn!“ Iným príkladom je NRA – Národná asociácia zbraní, presadzujúca voľnú držbu zbraní. Vďaka nezmyselnej legislatíve a silnej loby NRA, ktorá ju permanentne udržuje pri živote, zahynú v Spojených štátoch desiatky tisíc nevinných obetí. Je teda občianska spoločnosť vždy a priori kladná hrdinka? Nie. Prečo to tak je, nám v jednej svojej eseji približuje sociológ Jan Keller: „Ilúzia o automatickej ušľachtilosti občianskej spoločnosti je dôsledkom starej povery, podľa ktorej človek využije svoju slobodu vždy iba na rozumné a povznášajúce ciele, nikdy nie k manipulácii s druhými a už vôbec nie k hazardnému sebapoškodzovaniu.“

Keď tak počúvam názory aktivistov za referendum o vstupe do NATO, stále mi v ušiach znejú Kellerove slová. Ľudia sú dobrí aj zlí. Píšem to i v úvode. Prečo však niektorí z nás trpia potrebou sebapoškodzovania?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama