Každý rok, vždy o takomto čase
Rozmarné počasie. Nijako inak sa totiž to, čo sa deje za oknami našich príbytkov, ani nazvať nedá. Niekde voda opäť opúšťa svoje korytá a mrzne na ľad, inde sa po zazelenených lúkach valia bystré potoky. V jedných horách padajú lavíny, v iných stromy pod náporom víchrice. Počasie jednoducho šalie a doplácajú na to predovšetkým ľudia. I na Slovensku. Počasiu človek skutočne nerozkáže. Snehová kalamita je najskloňovanejšie slovo minulého týždňa. Jednoducho nastala a dovolila si nás zaskočiť. Ako už mnohokrát. Ako vždy o takomto čase. Ako na potvoru najmä slovenskú metropolu. Niežeby nesnežilo aj na východe republiky, či v iných jej častiach, len sa zdá, ako by príval snehu a silný vietor zaskočil len rozmaznaných Bratislavčanov. Kompetentní vraj dostávajú od meteorológov predpoveď počasia štyrikrát denne, mesto by malo byť teda de jure pripravené. De facto nebolo. Taký kolaps osobnej, železničnej i autobusovej dopravy, aký nastal uplynulý piatok, zažila Bratislava naposledy v roku 1987. Vyhovárať sa teda na „prekvapenie udelené počasím“, ako sme mali možnosť počuť v médiách, je viac ako na smiech. Na zuby zaťaté od zlosti.
Hovorí sa, že mráz a sneh bránia chrípke. Nasvedčovala tomu i relatívne nízka chorobnosť minulého týždňa. Meteorológovia však ohlasujú postupné otepľovanie a to ide ruka v ruke s vírusovými chorobami. Ľudský organizmus totiž nemá takéto kolísavé počasie rád. Je však viac ako isté, že chrípka nám už máva na pozdrav. No začínam sa obávať, aby pod návalom usoplených ľudí, podobne ako doprava, neskolabovalo aj naše zdravotníctvo. Pandémia chrípky sa predsa opakuje každý rok. Vždy o takomto čase. Ako na potvoru najmä v Bratislave.
