Reklama
Reklama
www.svetla.sk

Ide nám o práva žien aj mužov

Nie je to len prípad Slovenska, kde nadmerné zdôrazňovanie materskej a rodinnej roly ženy viedlo k tomu, že naše ženy, až na niekoľko výnimiek, nešéfujú veľkým firmám, nestoja na čele dôležitých úradov, o ich vplyve v politike ani nehovoriac.
Počet zobrazení: 1409

Nie je to len prípad Slovenska, kde nadmerné zdôrazňovanie materskej a rodinnej roly ženy viedlo k tomu, že naše ženy, až na niekoľko výnimiek, nešéfujú veľkým firmám, nestoja na čele dôležitých úradov, o ich vplyve v politike ani nehovoriac. V socializmom poznačenej druhej polovici 20. storočia bola snaha realizovať myšlienku sociálnej rovnosti. No vo vzťahu mužov a žien sa atribúty rovnosti pretavili do nelogickej rovnakosti.

Termín rovnosť príležitostí sa vo vzťahu ženského a mužského pohlavia v praktickom živote skloňuje už niekoľko rokov. Na otázku uplatňovania rodovej rovnosti poukazuje aj programové vyhlásenie súčasnej vlády. Tá si predsavzala, že „neoddeliteľnou súčasťou reformy pracovného práva bude napĺňanie právne reglementovanej a garantovanej zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, a to najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornú prípravu, postup, pracovné podmienky a odmeňovanie“.

Prví, sčasti i úspešní, bežci v oblasti dodržiavania princípu rovnosti príležitosti pre mužov a ženy sú už za štartovacou čiarou. Projekt nazvaný Rovnosť príležitostí v Slovenskej republike sa na Slovensku realizuje od roku 2001. Iniciatíva vznikla v spolupráci Odboru pre rovnosť príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Sekcie pre ľudské práva a menšiny Úradu vlády SR, ZMOS, KOZ SR a iných inštitúcií, podpory sa jej dostáva zo strany Holandska v rámci programu MATRA.

Ako vníma túto aktivitu a spoluprácu so slovenskou stranou koordinátorka už spomínaného holandského programu predvstupovej pomoci Marni Pigottová, inak expertka Kráľovského tropického inštitútu, ktorá slovenskej strane metodicky pomáha pri príprave stratégie rovností príležitostí? „V Holandsku sa na tento projekt pozerá ako na veľmi dôležitý a je oň veľký záujem. Kým sme pred rokom a pol vstúpili do projektu, už sa na koncepcii rovnosti príležitostí pracovalo. Isté pozdržanie u vás nastalo v legislatívnej oblasti. To však nemôže trvať príliš dlho, pretože ide o prioritu v rámci vstupu do EÚ. Je totiž potrebné zharmonizovať nielen myslenie, ale aj prax s tým, čo sa deje v EÚ. S prijatím zákona teda nemožno čakať príliš dlho. Práca na našom projekte je tvorivá a veľmi produktívna,“ osvetľuje poslanie projektu Marni Pigottová.

Čím konkrétnym sa projekt doteraz zaoberal, aké sú jeho výsledky?

- Pozornosť sme venovali napríklad slovenskej politickej aréne. V tejto súvislosti bolo potrebné, aby vznikol výbor, ktorý by sa otázkami rovnosti príležitostí seriózne zaoberal. Urobil sa v tomto zmysle malý krôčik, do kompetencie už existujúceho Výboru pre ľudské práva a národnosti sa pridali aj záležitosti postavenia žien. Keď však hovoríme o rovnosti príležitostí, musíme hovoriť aj o tom, že diskriminované sú nielen ženy, ale aj muži. Je veľmi dôležité, aby v tejto oblasti prebiehala diskusia. Ide nám o práva žien aj mužov. Na Slovensku došlo k istému nedorozumeniu: keď sa hovorí o rovnosti príležitostí, predpokladá sa, že ide o všetky ženy. No treba si uvedomiť, že pri diskriminácii ide o skupiny. Nejde teda o diskrimináciu všetkých žien, ale istých skupín žien a mužov. Okrem existencie expertnej skupiny zaoberajúcej sa politickou arénou, funguje aj expertná skupina pre inštitucionálne prostredie, pretože je dôležité, aby sa tieto otázky odrážali aj v práci ostatných ministerstiev, nielen ministerstva práce a sociálnych vecí. Treba si uvedomiť, že by mal byť niekto, kto je kompetentný zaoberať sa týmito otázkami na každom ministerstve a zaoberať sa nimi zo stránky technickej, aj zo stránky profesionálnej. Aby nešlo len o vec, ktorá sa v rámci kompetencií niekomu doslova prifarí.

Venovali sme sa aj oblasti sociálneho dialógu, a to v súčinnosti s ďalším projektom MATRA, týkajúceho sa sociálneho dialógu na tripartitnej úrovni. Ide tu vlastne o diskusiu sociálnych partnerov. V tomto predvstupovom období ide o dôležitú oblasť, pretože je tu zodpovednosť za tie opatrenia v oblasti rovnosti príležitostí, ktoré už existujú. Nášmu projektu sa podarilo zvýšiť povedomie týchto otázok, i keď iba v istom limitovanom rozsahu. Rozhodne sa však tým táto otázka dostala na program dňa.

Ako sa pozeráte na slovenskú, čisto testosterónovú vládu?

- To je dobrá pripomienka. Samozrejme, situácia by bola omnoho pozitívnejšia, keby bolo vo vláde viac žien. Musíme teda vychádzať z pozitívneho predpokladu, že tí muži, ktorí sú vo vláde, sú si vedomí otázok rodu a že podporia rovnosť príležitostí. Keby sme nemali takýto optimistický pohľad, tak by to naozaj vyzeralo veľmi bledo. Napriek tomu, že ženy nie sú vo vláde, je v tejto súvislosti veľmi dôležité, aby sa rovnosť príležitostí dostala do vládneho programu. Je to veľmi dôležité, najmä vzhľadom na vstup SR do EÚ. Pokiaľ by sa niečo neurobilo v tejto dimenzii, tak by Slovensko veľmi zaostávalo. Muži a ženy Slovenska musia byť súčasťou tohto dialógu a vláda si musí uvedomiť nakoľko je táto otázka dôležitá.

Aká je v tejto oblasti situácia v Holandsku?

- Vtip je v tom, že ja vlastne nežijem v Holandsku, pochádzam z Južnej Afriky, som len súčasťou holandského tímu a žijem vo Francúzsku. Takže z tejto stránky mám o situácii v Holandsku vlastne obmedzené informácie. Pokiaľ však ide o ústavu a celú mašinériu, ktorá je v Juhoafrickej republike, tam sa urobilo veľmi veľa, aby sa otázky rovnosti príležitostí inštitucionalizovali, boli zahrnuté do všetkých vládnych štruktúr. Ak však predsa len ide o Holandsko, v krajine je veľmi dlhá história úsilia o inštitucionalizovanie rodovej rovnosti, snahy dosiahnuť mainstreaming na všetkých ministerstvách. Myslím si, že v Holandsku existujú veľmi dobré príklady, o ktoré sa chceme s vami podeliť. Uvedomujeme si, a skúsenosti z rôznych krajín to dosvedčujú, že neexistuje jeden správny spôsob, jedna ideálna situácia. Dôležité je vybrať taký prístup, ktorý je pre daný kontext správny. Pokiaľ ide napríklad o sociálny dialóg, zamestnávatelia sa usilujú uplatňovať európsku stratégiu zamestnanosti, a po vstupe do EÚ ju bude uplatňovať aj Slovensko, a zavádzajú najrôznejšie štruktúry na presadzovanie rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti. Hoci sa situácia v jednotlivých krajinách líši, omnoho dôležitejšie je, že tu funguje proces odovzdávania informácií, ktorý je veľmi tvorivý a hľadí dopredu. A v tomto zmysle má Slovensko obrovský potenciál.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama