Kam smeruje Smer
Nemohol som sa stotožniť s tým, že ľudia, ktorí boli radikálne proti transformácii KSS a nutnosť zmeny prijímali neochotne, ba až útočne, postupne cez okresy v SDĽ začali preberať žezlo." I týmto spôsobom objasnil Dušan Čaplovič svoj odchod a ukončenie spolupráce s SDĽ. V rozhovore (SLOVO 6/2000) padli aj ďalšie ostré slová voči SDĽ ako celku, členom vedenia aj terajším poslancom. Každý má právo na spoluprácu. Je mi skutočne ľúto, že takéto vyjadrenia počúvam práve od takých ľudí, s ktorými som prešiel kus cesty. Osobne ich pociťujem ako kopance od tých, ktorí po r. 1989 vstávali z prachu po prevrate, ktorí sa napriek ľudskej nenávisti a osobným rizikám rozhodli budovať novú demokratickú spoločnosť. Viem, že medzi takých ľudí patril aj D. Čaplovič, viem, že v tých časoch bol veľkým prínosom pri tvorbe intelektuálneho zázemia SDĽ. Boli to roky nesmierne tvrdé, ťažké a zložité. Samozrejme, nie všetci s nadšením uvítali transformáciu strany, ale postupne sa práve ľudia na okresoch stávali ťahúňmi a šíriteľmi nových ľavicových myšlienok. Bolo to všetko v čase, keď slovo ľavica, sociálna spravodlivosť, socializmus, znelo ako nadávka a všetci členovia transformujúcej sa KSS začali byť pre spoločnosť v poradí prvými nepriateľmi. Preto si dnes na rozdiel od D. Čaploviča dovolím tvrdiť, že drvivá väčšina funkcionárov zdola vtedy ani len nesnívala o nejakých budúcich požitkoch a o moci. Len obetavou a mravenčou prácou (častokrát popri zamestnaní) sa nám spoločne podarilo nájsť stabilné miesto na politickej scéne.
Postupne, a opäť len vďaka tvrdej robote v SDĽ, vyrástli osobnosti nielen v ústredí, ale našťastie aj v regiónoch. Práve dnes v tom vidím pozitívnu zmenu vnútri SDĽ, že nielen do jej vedenia, ale aj do funkcií poslancov sa dostali ľudia z regiónov, že sa v strane odstránil určitý, tak dlho kritizovaný bratislavocentrizmus. Dnes sme však o 10 rokov ďalej a život prináša nové problémy aj starosti. Treba otvorene priznať, že sa nám nedarí tak, ako sme si predsavzali. Ekonomický aj sociálny prepad zaznamenaný počas uplynulého obdobia je príliš veľký na to, aby sme ho za rok-dva dokázali úplne zastaviť a zároveň naštartovať rozvojové programy. Spoločnosť, a tým aj spoluvládnuca SDĽ je v zložitej situácii, ktorú spôsobuje predovšetkým vysoká nezamestnanosť a klesajúca životná úroveň. Musím priznať, že mnohí majú z toho radosť a všetko zlo pripisujú predovšetkým SDĽ. Preto nielen vedenie, ale aj poslanci a ministri za SDĽ sú pod neustálym tlakom občanov a médií. A práve preto, lebo väčšina poslancov za SDĽ je z regiónov, pociťujeme tlaky práve od ľudí, medzi ktorých nielen chodíme, ale tam aj žijeme.
Práca s ľuďmi, naprávanie krívd, oživovanie poľnohospodárskych družstiev, podnikov vo výrobnej sfére - to je dnes hlavná náplň nielen dnešných poslancov, ale aj okresných a krajských funkcionárov. Hovoriť o nich, že ich záujmom je túžba po moci a majetkoch, je od D. Čaploviča nielen nekorektné, ale aj zavádzajúce. Priznám sa, od tohto pána som takúto reakciu nečakal, a preto sa mi ani tento článok nepíše ľahko. Mám dojem, že D. Čaplovič urobil môjmu priateľovi R. Ficovi niektorými vyjadreniami medvediu službu. Keď R. Fico odchádzal z SDĽ, bolo mi z toho nanič, a povedal som mu: "Robo, neodchádzaj ďaleko, aby si sa mohol rýchlo a kedykoľvek vrátiť." Som totiž presvedčený, že ak niektoré politické subjekty budú mať k sebe blízko, "bude to predovšetkým Smer a SDĽ. Musia si však udržať korektnosť a spoločné smerovanie. Osobne verím, aj napriek hodnoteniu D. Čaploviča, že R. Fico sa nedá na cestu konfrontácie. Tej má naše Slovensko aj bez toho dosť.
Autor (1950) je poslanec NR SR za SDĽ
