Reforma sa zrejme (ne)začala
Ešte v roku 1950 pripadalo na jedného dôchodcu 5,12 občana v aktívnom veku. V roku 1991 to bolo 3,43 a v roku 2020 to už bude iba 2,17 pracujúceho. Na dôchodkovom účte pritom chýbajú miliardy. Transformácia sociálneho zabezpečenia je už niekoľko rokov predmetom urputných diskusií.
Prechod od priebežného financovania sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie je diskutovanou témou nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách. Vláda predložila na verejnú diskusiu Koncepciu reformy sociálneho poistenia. Výhľad do budúcnosti nie je nijako radostný. Stojí pred nami reforma spojená s niekoľkoročným posunutím veku pre odchod do dôchodku a odhadovanými výdavkami pol miliardy korún.
Na ceste k zmene Treba otvorene povedať, že slovenská spoločnosť upadá vo všetkých oblastiach. Napríklad spotreba základných potravinových článkov v prepočte na jedného obyvateľa je desať rokov po novembri stále na úrovni roku 1975. Jablkom sváru je mzdová a cenová politika. Pritom vláda sa usiluje robiť ľúbivú sociálnu politiku za stavu dlhodobej vysokej nezamestnanosti, z čoho ťažia najmenej produktívne a spoločensky najviac konfliktné vrstvy obyvateľstva. To v spoločnosti prehlbuje sociálne a politické napätie.
Reforma sociálnej sféry nie je vecou politiky jednej vlády, preto je potrebné dosiahnuť na začiatku všetkých procesov konsenzus, ktorý zabezpečí priechodnosť zmien aj po zmene vlády a parlamentu.
Súčasný systém sociálneho zabezpečenia tvorí: a/ nemocenské poistenie (t.j. sústava dávok, ktoré majú krátkodobý charakter a sú financované systémom priebežného financovania zo zdrojov, ktorým je poistné platené zamestnávateľmi, zamestnancami a štátom verejnoprávnej Sociálnej poisťovni) b/ dôchodkové zabezpečenie (sústava dávok dlhodobého charakteru financovaných podobne ako nemocenské poistenie) Tieto základné druhy by mali dopĺňať - doplnkové dôchodkové poistenie (štátom regulované a uzatvárané na základe zamestnávateľsko-zamestnaneckom princípe) a odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania (ako zmluvné poistenie v komerčnej poisťovni).
Menej znamená viac Keď Peter zje na obed celé kura a Pavol zostane bez obeda, pripadne na každého v priemere polovica kurčaťa. Štatisticky - obaja sú sýti - teda pokiaľ pracujeme s priemernými veličinami. Pavol však bude stále hladný. Teória postavená na predpoklade, že to, čo vezmeme solventnejším, v plnej výške pomôže chudobným - sa dobre počúva a bezpochyby bolo na svete menej problémov, keby táto teória fungovala. Ibaže ona - bohužiaľ - nefunguje. Tak dlho sa zodpovední usilovali kura porciovať, až to dopadlo ako to dopadlo. Pokusy o masívnu sociálnu pomoc sa skončili neslávne prakticky všade na svete. Hneď po druhej svetovej vojne prepadli bohatšie krajiny kolektívnemu pocitu viny voči chudobným častiam sveta. Spojené národy a iné ušľachtilé organizácie pripravili masívne programy pomoci tretiemu svetu. Ako uvádza William Easterly zo Svetovej banky, počas rokov 1960 až 1990 dosiahla celková suma pomoci chudobným krajinám asi tisíc miliárd dolárov. Aký bol výsledok? Podľa Easterlyho iba šesť krajín z celkového počtu 88 splnilo očakávania hospodárskeho rastu. Zahraničná pomoc však isto pomohla hŕstke miestnych potentátov.
Výrazná finančná pomoc zo zahraničia má zmysel iba vtedy, ak tieto krajiny majú vyspelú právnu a inštitucionálnu štruktúru. Aké sú naše skúsenosti? S obdivom sa pozeráme na Švédsko a hľadáme tam inšpiráciu. Vskutku, táto severská krajina je veľmi veľkorysá. Zrejme nikde na svete sa chronická nechuť k práci neuznáva ako choroba a nevyplýva z nej nárok na štedrú sociálnu podporu. Švédi sú však národom nezvyčajne poctivým, a preto svoj štedrý štát nezneužívajú. Skúsme si predstaviť, ako by sme na podobnú vymoženosť reagovali u nás!
Čo sa chystá Podobne, ako v iných vyspelých a transformujúcich sa krajinách, tvorcovia reformy hľadajú kompromis medzi výškou reálnych dôchodkov poskytovaných zo základného systému sociálneho poistenia a výškou príspevku do tohto systému, ďalej pravidlá na postupné zvyšovanie veku pre vznik nároku na starobný dôchodok. Medzi základné princípy reformy sociálnej sféry podľa predloženej koncepcie patrí univerzálnosť, jednotnosť, obligatórnosť, štátna garancia určitej úrovne nárokov, neziskový charakter organizácií, ktoré budú vykonávať sociálne poistenie, verejnoprávnosť inštitúcie vykonávajúcej povinné časti sociálneho poistenia a jej spravovanie tripartitným modelom.
Súčasný systém vyplácania dôchodkov ani nemocenských dávok nie je spravodlivý. Za rovnaké platby poskytuje buď rôzne dávky alebo výhody niektorým kategóriám. Napríklad dôchodcovia, ktorí pracovali v určitých povolaniach, platili rovnaké odvody ako iní, ale ich dôchodky sú ešte aj dnes (po niektorých úpravách) stále vyššie. Rovnako nie je spravodlivé ani nemocenské poistenie, keď si človek zarábajúci viac, nemôže dovoliť ochorieť, lebo na tom finančne stráca oveľa viac, ako keď ochorie zamestnanec s nižším zárobkom. Ľudí, ktorých nemocenské dávky nemôžu v prípade choroby primerane zabezpečiť, pribúda. V nemocenskom poistení treba nevyhnutne prijať zmeny platného právneho stavu už v období prípravy reformy, keďže nie je primeraný súlad medzi výškou príjmu, z ktorého sa dávka vypočítava (max. približne 7 700 korún), čo spôsobuje nivelizáciu dávok nemocenského poistenia. Neodôvodnene zvýhodňuje osoby s nižším príjmom, čo vedie až k zneužívaniu dávok a nemotivuje k práci. Nový systém by mal byť naozaj poistením - a to aj v prípade dôchodkov a nemocenských dávok.
Kam utiecť o dvadsať rokov Na prstoch sa nedá porátať, koľko rôznych analýz, expertíz a štúdií varuje starý kontinent a jeho občanov: pozor, starnete tak rýchlo, že o nejakých dvadsať rokov budete mať obrovské problémy. Odborníci hovoria: seniorov bude veľa, zarábajúcich mladých málo. Ako sa teda vláda pripravuje na budúcu nevyhnutnosť pracovnej imigrácie? Ako sa pripravuje na vymáhanie práva miliónov starých, nezarábajúcich ľudí na starostlivosť lekárov, ktorá je najnáročnejšia (i finančne) práve v rokoch staroby?
Dnes, keď sa rodí stále menej detí a priemerný vek občanov sa predlžuje, už pomer prispievateľov na dôchodky a poberateľov dôchodkov klesol pod kritickú hranicu 2:1. Keby mala naďalej dôchodky platiť produktívna generácia, v roku 2020 by už jeden pracujúci "živil" jedného dôchodcu. V takejto situácii by už nebolo nielen na zvyšovanie dôchodkov, ale ani na ich vyplácanie. Sociálna poisťovňa má už dnes problém, ako vykryť 10-miliardový deficit v dôchodkovom zabezpečení. Ak teda nenaštartujeme radikálnu reformu sociálnej sféry, a nič sa nezmení, tak do roku 2006 bude na dôchodky chýbať asi 67 miliárd Sk (až 4 % HDP).
Dôchodkový systém u nás zatiaľ stojí na priebežnom financovaní. To, čo na sociálnom poistení odvedú osoby zárobkovo činné, je vzápätí vyplatené na dôchodkoch. O nevyhnutnosti prechodu na spoluúčasť občana dnes už nikto nepochybuje.
Kde vziať peniaze Experti zdôrazňujú, že koncepcia sociálnej reformy musí stáť na vyváženosti troch pilierov - sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci. Zatiaľ u nás prevláda priebežný systém (štát obratom vypláca to, čo vybral na poistnom. Ďalšou možnosťou, o ktorej reforma uvažuje, je povinné sporenie (občan je povinný pravidelne odvádzať predpísanú časť platu do penzijného fondu či penzijnej poisťovne. Treťou možnosťou je dobrovoľné sporenie. V doplnkovom dôchodkovom poistení však bude potrebné novelizovať ešte pred reformou sociálneho poistenia zákon Národnej rady SR č. 123/1996, čím sa zabezpečia niektoré nevyhnutné kroky súvisiace s funkčnosťou systému. Novela by mala odstrániť diskrimináciu v možnostiach účasti na poistení a vytvoriť predpoklady na premostenia pracovných kategórií, zvýhodniť zdaňovanie výnosov doplnkových dôchodkových poisťovní oproti komerčným a doriešiť negatívne vzťahy k daňovému systému.
Pre štát, ktorý je zo zákona garantom vyplácania dôchodkov, nie je rozhodujúce, či bude musieť vykrývať deficit Sociálnej poisťovne v terajšom systéme, alebo finančné prostriedky nasmeruje do zmeneného, efektívnejšieho poistenia dôchodkov, ktorý bude fungovať dlhodobo. Isté však je, že rozloženie rizika medzi niekoľko pilierov poistenia je výhodnejšie - nielen pre štát ale samotného občana.
Autorka (1945) je zástupkyňou šéfredaktora v Hospodárskom denníku
