V duchu otvorenosti
Súhlasím s pánom hovorcom SDĽ, keď v SLOVE 6/2000 píše, že vývoj za posledných desať rokov "priniesol obrovské sociálne krivdy, rozsiahlu korupciu vo všetkých oblastiach, doteraz nepoznanú chudobu, zločinnú privatizáciu a úpadok, kam sa človek pozrie", dokonca aj s tým, keď tvrdí, že "SDĽ sa, žiaľ, vo svojej vládnej politike v mnohých prípadoch vzdialila od svojich programových cieľov". No ťažko mi je súhlasiť s jeho názorom, že pochybovať o účelnosti účasti SDĽ vo vláde je "nezmysel", hoci aj s "prepáčením". Chápem entuziazmus pána Braňa Ondruša, nepochybujem o jeho oddanosti socialistickým hodnotám, a myslím, že keď si znova prečítal svoj článok, ktorým polemizuje s úvahou E. Chmelára nazvanou Môj socializmus, zaiste si všimol, že na svoju otázku: "Čo sme ako opozičná strana dokázali presadiť z nášho programu?" by sa žiadalo postaviť ďalšiu otázku: "Čo sme dokázali doteraz presadiť z nášho programu ako vládna strana?" Jeho služobné tvrdenia, že "SDĽ sa musí usilovať o ministerské kreslá...aby presadzovala ľavicovú politiku a ľavicové idey...musíme sa usilovať o účasť vo vláde...aby sme mohli ľuďom slúžiť...vo vláde dostávame reálnu možnosť ovplyvňovať veci v štáte", žiaľ na postavenú otázku nedávajú uspokojivú odpoveď. Nech nám vedenie SDĽ, ak mu máme naďalej dôverovať, jasne odpovie na otázku: Čo konkrétne užitočného pre "človeka práce", i pre ľudí najbiednejších, pre "doteraz nepoznanú chudobu" na odstránenie "obrovských sociálnych krívd" doteraz vykonala SDĽ svojou účasťou vo vláde? Pán hovorca nás, členov či voličov SDĽ láskavo ubezpečuje, že aj keď reprezentujeme "rôzne názory", nikto nás "neoboľševicky nekrágľuje". Už len to by nám chýbalo! Pravdaže nás tí, čo nad našimi názormi krčia nosom, nekrágľujú, lebo jednak nemôžu a prečo by to robili, keď je pohodlnejšie jednoducho naše hlasy ignorovať? Radový volič SDĽ, ak chce, aby jeho hlas odznel, nemôže ho vyslovovať formou eseje, ale stručne, jasne, azda formou glosy či poznámky. Pán hovorca by však efektívnejšie poslúžil svojmu predsedovi, keby namiesto obligátnych fráz vyzdvihol konkrétny jeho záslužný prínos o uplatnenie hodnôt demokratického socializmu, konkrétne pozitívne výsledky jeho záslužnej práce v línii "humanizmu a etického socializmu", čím by jednak uspokojil znepokojených voličov SDĽ a tiež paralyzoval sarkastické výpady vyložených zlomyseľníkov, odporcov socializmu z radov pravicových síl. Ostatne, tí páni zväčša využívajú mnohé elementárne chyby a takmer eticko-politické negramotnosti, ktorých sa pán predseda dopúšťa. Tak sa mi vidí, že Ján Révaj trefne predpovedal, keď v SLOVE č. 3 napísal, že "v SDĽ sa zrejme schyľuje k veľkému praniu".
