Chýba kontrola a skúsenosti

Prečo štát investuje ťažké miliardy do bánk a nie priamo do rozvoja výroby? Pretože v bankách sú úvery financované z vkladov fyzických osôb a podnikov. V prípade, že by tieto banky padli, vkladatelia by mohli prísť o svoje peniaze. Vkladateľom - fyzickým osobám za neanonymné vklady zo zákona o ochrane vkladov patrí náhrada, ktorá by dokonca musela byť vyplatená z Fondu na ochranu vkladov.
Počet zobrazení: 890

Prečo štát investuje ťažké miliardy do bánk a nie priamo do rozvoja výroby?

Pretože v bankách sú úvery financované z vkladov fyzických osôb a podnikov. V prípade, že by tieto banky padli, vkladatelia by mohli prísť o svoje peniaze. Vkladateľom - fyzickým osobám za neanonymné vklady zo zákona o ochrane vkladov patrí náhrada, ktorá by dokonca musela byť vyplatená z Fondu na ochranu vkladov. Fond na náhradu za vklady veľkých bánk zdroje nemá. To znamená, že ak chceme čiastočne zamedziť dôsledkom pádu týchto bánk, môžeme to urobiť jedine tak, že budeme tieto finančné inštitúcie reštrukturalizovať. Podnikovej sfére pomáhame dvojako: preúverovaním podnikov, resp. reštrukturalizáciou dlhov a ostatným znižovaním ceny úverov. Reštrukturalizácia finančných inštitúcií sa ako prvý krok uzavrie do konca júna. Druhým krokom je finančná reštrukturalizácia podnikov, v ktorých sú tzv. zlé úvery. Prvým krokom sa riešia problémy bankovej sféry, aby sa druhým krokom mohli riešiť problémy podnikovej sféry. Naopak sa to nedá.

Národná banka Slovenska musela uvaliť nútenú správu na niekoľko bánk. Majú tieto prípady spoločného menovateľa?

Určite áno. Po prvé, v týchto bankách, ale aj v tých, kde prebieha reštrukturalizácia, vzniklo zlé úverové portfólio z určitých spoločných dôvodov. V niektorých bankách časť úverov predstavujú úvery, ktoré vznikli ešte pred rokom 1989, týka sa to hlavne VÚB a IRB. Druhým dôvodom vzniku zlých úverov sú privatizačné úvery, ktoré sa použili či už na malú alebo veľkú privatizáciu. Tretí dôvod sú politické úvery, ktoré boli na základe pokynov poskytované podnikom bez ohľadu na možnosť ich návratnosti. Štvrtý dôvod súvisí s manažmentom týchto finančných inštitúcií.

Nájdu sa aj ďalšie dôvody?

Nezriedka sa vyskytuje ešte jeden dôvod, ktorý súvisí s vlastníckou štruktúrou. Táto vo finančnom sektore zohráva veľmi dôležitú úlohu. Finančný sektor vždy stojí a padá na dôvere a len čo sa do neho dostávajú nezodpovední vlastníci, je finančná inštitúcia oveľa rýchlejšie ohrozená pádom, než to býva v prípade nefinančných, bežných podnikov. Myslím si, že na páde niektorých bánk mali svoj podiel aj vlastníci, resp. iné záujmové skupiny, ktoré sa chceli zmocniť tejto finančnej inštitúcie alebo prostredníctvom pádu tejto inštitúcie sa dostať napríklad do podnikov cez inštitút konkurzu a vyrovnania, ktoré tieto finančné inštitúcie úverovali. Neuviedla som ešte jeden faktor, ktorý je veľmi vážny: ide o relatívne poddimenzovaný a nedostatočný bankový dozor.

Aký je váš názor na tvrdenie, že na oživenie našej ekonomiky sú potrebné nielen priame zahraničné investície, ale aj predaj niektorých bánk zahraničným záujemcom?

Aj SR potrebuje silný finančný sektor, predovšetkým bankové inštitúcie, ktoré by sa zúčastňovali na financovaní podnikovej sféry. Preto je našou snahou posilniť bankové domy. Veľmi dobrý spôsob, ako to dosiahnuť, je vstup zodpovedných strategických investorov. Prinesú so sebou kapitál know - how, zabezpečia prístup na nové trhy, ktoré sú mimoriadne dôležité. Aj naše finančné inštitúcie uskutočňujú medzinárodné operácie a len čo budú mať "svoje" prepojenia aj na zahraničie prostredníctvom veľkého zahraničného investora, budú môcť ponúknuť širší okruh služieb a za výhodnejších podmienok. Budú viac konkurencieschopné ako dnes.

V jednej zo svojich odpovedí ste narážali na nedostatočný dohľad. Ako by ste špecifikovali, čo môže v oblasti bankovníctva robiť ministerstvo financií a čo NBS?

Kompetencie dohľadu nad bankami má podľa zákona Národná banka Slovenska. Ministerstvo financií takéto kompetencie nemá, disponuje veľmi obmedzenými kompetenciami, ktoré sa dotýkajú štátneho dozoru nad finančným sektorom. Z legislatívneho hľadiska sa dosiahlo poslednou novelou Zákona o bankách výrazné posilnenie bankového dohľadu, aj keď nehovorím, že je v oblasti legislatívy už všetko v poriadku. Ťažkosti sú predovšetkým v dodržiavaní zákona a v kvalifikovanosti tých, ktorí dnes majú bankový dohľad realizovať. Napríklad je známe, že pri príprave projektu reštrukturalizácie finančného sektoru, na ktorom sme kooperovali so Svetovou bankou, Európskou komisiou, Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj, ako bezprostredná podmienka úspešnosti tohto projektu bolo uvedené podstatné zdokonalenie bankového dohľadu. Práve preto v júni príde do NBS skupina expertov Svetovej banky, aby navrhla ďalšie formy zlepšovania bankového dohľadu.

Keď hovoríme o rozbehu našej ekonomiky, jeden zo spomaľujúcich faktorov predstavujú "drahé peniaze" - priveľmi vysoké úroky za úvery, ktoré sú neúnosné práve pre drobných a stredných podnikateľov. Akým spôsobom by sa dal úver zlacniť?

Myslím, že v tomto smere sme už urobili maximum. Ktoré boli najdôležitejšie kroky vládnej politiky v tomto smere? Po prvé, dokázali sme redukovať schodok verejných financií. Zredukovali sme ho vlani z takmer päť percent na 3,6 - 3,7%. Toto bol najdôležitejší impulz na znižovanie úrokových sadzieb. Ukážem to na príklade: pri vysokých schodkoch verejných financií sa z finančného trhu odčerpávalo neúmerne množstvo prostriedkov a pre podnikovú sféru na jej úverovanie sa ich balík výrazne stenčoval. Samozrejme, pri vysokom dopyte po úveroch a nízkej ponuke sa to odrazilo na vysokom náraste cien úverov. Podniky získavali úvery za 20 - 23% a možno i za ešte väčší úrok.

Čo ste týmto spôsobom dosiahli?

Lepším finančným hospodárením sme podstatne obmedzili odčerpávanie zdrojov z peňažného trhu. V období od januára do začiatku júna sme zatiaľ na prefinancovanie schodku štátneho rozpočtu z trhu neodčerpali ani korunu. Presnejšie: neemitovali sme štátne pokladničné poukážky, ktorými sa financuje schodok štátneho rozpočtu. Môžem vám dnes povedať presné čísla: k 1. júnu bol v rozpočtovom hospodárení prebytok 630 miliónov Sk. V rovnakom období minulého roka sme mali schodok, ktorý sa pohyboval na úrovni 7 miliárd Sk. Druhý dôvod úzko súvisí s operáciou, ktorú sme uskutočnili, keď sme dali do poriadku dve hlavné finančné inštitúcie - Slovenskú sporiteľňu a VÚB, ktoré do značnej miery určovali vývoj úrokových sadzieb na trhu tak, že sme presunuli prevažnú časť zlých úverov z týchto finančných inštitúcií do agentúr. Zároveň sme v nich zvýšili koeficient kapitálovej primeranosti. Napríklad VÚB bola v minulosti nútená odčerpávať zdroje z trhu. Boli obdobia, keď bola ochotná kupovať zdroje aj za 30 - 40% a tak zvyšovala úrokové sadzby na trhu.

Aké boli doteraz dôsledky reštrukturalizácie bánk?

Reštrukturalizácia VÚB, SlSp a IRB viedla k zníženiu úrokových sadzieb na bankovom trhu. Konkrétne: nedávno sme emitovali päťročné štátne dlhopisy vo výške 10 miliárd Sk a dokázali sme ich predať za úrokovú sadzbu pod 9%. Pred poldruha rokom, nielen že by sme nemohli emitovať päťročné štátne dlhopisy, ale ceny boli dvojciferné, približovali sa k 19 až 20%. Je predpoklad, že do konca roka sa sadzby na medzibankovom trhu za polročné úvery udržia maximálne na 8,5%. Slovenská sporiteľňa ma informovala, že pre dobrých klientov je schopná poskytovať úvery pod 15%, dokonca za 11 až 12%.

Kedy sa tieto priaznivé ukazovatele prejavia na lepšom stave našej ekonomiky?

Treba rátať s istým časovým posunom, ale len čo budú môcť podniky získavať lacnejšie úverové zdroje, budú mať nižšie finančné náklady na modernizáciu, budú investovať a to sa, samozrejme, musí odraziť aj na úsilí získavať nové pracovné sily a na lepších ukazovateľoch mikroekonomickej sféry.

zhováral sa Peter Greguš

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984