Titanic v Komárne
Prvá, voľným okom badateľná, ale nezanedbateľná skutočnosť je, že akciová spoločnosť Slovenské lodenice Komárno (SLK) ovládala tá istá podnikateľská skupina, ktorá bola v blízkosti Slovenskej kreditnej banky (SKB) v čase, keď skrachovala. Druhá skutočnosť hovorí o tom, že z celkového objemu úverov SLK 2,5 mld. korún poskytla SKB asi 1,5 mld. Keďže lodenice neboli schopné splácať úvery SKB, ich dlh v nej rástol tým istým radom, ako rástol zisk tejto banky.
Úvery a majetok nerentabilných SLK sa teda presunul na iné, vraj životaschopnejšie firmy tej istej skupiny. Návrat majetku späť do lodeníc podmieňoval súhlas záložného veriteľa, ktorým bola SKB - tohto času v konkurze. Keďže akcionári podľa svojich slov chceli konať tak, aby naďalej znášali dosahy strát lodeníc, obrátili sa na štát, aby im poskytol záruku. Dôvodom tohto kroku je fakt, že vláda SR schválila prelet lietadiel NATO nad Slovenskom počas kosovského konfliktu, čím prispela k nesplavnosti Dunaja a teda nemožnosti odovzdať produkty z Komárna zákazníkom, čím sa de facto podieľala na úpadku lodeníc. Ďalším dôvodom je to, že SLK nechcú pomôcť komerčné banky, pretože majú s touto skupinou svoje skúsenosti. Po dlhých prieťahoch podpísali minulý týždeň veritelia, akcionári a vedenie firmy memorandum o spolupráci pri ozdravení spoločnosti. Ďalším krokom bude odsúhlasenie konsolidačného plánu ozdravenia, pričom spomínané subjekty navrhnú vláde, aby poskytla štátnu záruku vo výške 29,5 mil. nemeckých mariek, na ktorej sa predbežne dohodla ministerka financií s ministrom hospodárstva. Má ešte zmysel veriť vedeniu SLK? Berie sa ohľad na takmer 2000 zamestnancov? Alebo na exkluzívnosť lodeníc ako významného slovenského exportéra? Akokoľvek, spomínaná podnikateľská skupina iste vie, kedy a ktorým smerom sa vybrať hľadať pomoc. A určite vie aj to, že práve jej štát pomoc poskytne. Existujú politické subjekty, ktoré majú na tom záujem
