Budeme sa správať pragmaticky
Igor Presperín
Do politiky vstúpil v novembri 1994, keď zvíťazil v komunálnych voľbách - stal sa primátorom Banskej Bystrice. Kandidoval ako nestraník s podporou SDĽ. V meste pod Urpínom sa narodil (6. decembra 1950), vyštudoval Pedagogickú fakultu (1974) a ukončil postgraduálne štúdium na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela (1994). Okrem toho v roku 1980 absolvoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave, kde neskôr obhájil dizertačnú prácu. Pôvodne pracoval ako učiteľ. Dve volebné obdobia bol poslanec ONV a v rokoch 1986-1989 podpredseda MsNV v Banskej Bystrici. Po novembri 1989 pôsobil ako riaditeľ stredoškolských domovov mládeže na území mesta. Spolu s R. Schusterom, P. Hamžíkom, P. Dvorským a M. Mesiarikom sa podieľal na vzniku SOP. V apríli 1998 sa stal jej podpredsedom, v máji 2000 1. podpredsedom. Po parlamentných voľbách v roku 1998 ho zvolili za podpredsedu NR SR. I. Presperín je ženatý, má dve deti.
Na májovom kongrese ste prijali vyhlásenie, že sa Strana občianskeho porozumenia (SOP) stane stranou nového stredu. Čo pod tým rozumiete?
Ide o stranu, ktorá sa zakladá na potrebe rovnováhy medzi dynamikou hospodárstva a sociálnou spravodlivosťou. Aktívny štát musí rozhodujúcou mierou napomáhať rozvoju najmä tým, že na to vytvorí vhodné podmienky. No aj sám občan sa musí starať o to, aby napredoval. Úlohou štátu teda už nie je veslovať, no kormidlovať. Tento proces obsahuje celý rad činností nielen v sociálnej oblasti, ale i pri tvorbe silnej strednej vrstvy, ktorá by mala byť potencionálom pre hospodársky rast. Preto budeme výraznejšie podporovať malé a stredné podnikanie.
Vy ste boli názorovo bližší prvému predsedovi SOP Rudolfovi Schusterovi, ktorý sa pohrával s myšlienkou sociálnej demokracie. Pavol Hamžík sa zase netají tým, že sa cíti liberál, hoci sociálny. Platí i po kongrese toto delenie?
Smerovanie SOP bolo jednou z hlavných tém rokovania v Poprade. Kongres na základe rozhodnutia našich 6000 členov prijal moderný, pragmatický smer, ktorý zanechá staré cesty, keď sme boli zvyknutí od štátu iba žiadať a prijímať. V tom, že teraz zvažujeme medzi Liberálnou a Socialistickou internacionálou, nevidím rozpor. Máme pol roka na to, aby sme sa jednoznačne vyprofilovali a uchádzali sa o členstvo v jednom zo spomínaných medzinárodných združení. Definitívne o tom rozhodnú členovia SOP.
Vás osobne to kam viac ťahá?
Myslím si, že tento proces smeruje k Socialistickej internacionále. Vychádzam najmä z diskusie na okresných a krajských kongresoch i z prieskumu členskej základne, ktorá sa hodnotovo orientuje od stredu doľava.
Prečo ste sa vzdali kandidatúry na post predsedu? Tým, že vás delegáti zvolili za prvého podpredsedu, ste s Hamžíkom uzavreli akýsi kompromis?
Mal som ašpirácie uchádzať sa o kreslo predsedu, ale potom som si aj s viacerými kolegami uvedomil, že by sme tak mohli odštartovať vnútorné boje i v tretej strane vládnej koalície. Navyše, s Pavlom sme si našli priestor pre dobrú spoluprácu. Vo vláde a parlamente chceme pôsobiť ako usporiadaný subjekt. Niektoré výkyvy sú bežné v každej strane, ale nik nás nemôže obviňovať, že by sme nedodržiavali vládny program a koaličné dohovory.
V médiách sa takmer výlučne prezentujú iba štyri osoby z SOP - vy, pán Hamžík, ministerka Mária Machová a poslanec Marian Mesiarik. Nechýba vám viac výrazných osobností?
Máme veľa šikovných ľudí. Okrem tých, čo spomínate, napríklad poslankyňu Máriu Kadlečíkovú, Jirka Malcháreka a ďalší.
Napríklad poslanca Imricha Sládečka...
Toho nechcem spomínať. Každý z poslancov je zodpovedný za určitý úsek práce, hoci ich medializácia nie je taká veľká, ako by sme si predstavovali. Zvažovali sme, že budeme voliť podpredsedu SOP pre mediálnu oblasť. V súvislosti s voľbami, ktoré sa blížia, budeme musieť profilovať osobnosti predovšetkým prostredníctvom odbornej činnosti.
Keď máte toľko na slovo vzatých odborníkov, prečo sú preferencie SOP dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti do NR SR?
To je problém takmer všetkých vládnych strán. Pre nás je prioritou splniť programové vyhlásenie vlády. Pritom netajíme, že sme museli radikálne ukrojiť z nášho volebného programu. Bolo chybou, že sme nepopulárne, no nevyhnutné opatrenia málo vysvetľovali. Mysleli sme si, že občan automaticky pochopí, že by sa bez nich slovenská ekonomika rozpadla. Prvé úspešné makroekonomické výsledky dávajú predpoklady, že sa začnú pozitívne prejavovať na živote obyvateľov v druhej polovici volebného obdobia.
Váš stranícky kolega Mesiarik navrhoval 15-percentné zvýšenie dôchodkov. Považujete to v súčasnosti za reálne?
Marian je známy vystúpeniami takéhoto charakteru. Aj ja by som mohol žiadať zvýšenie hoci aj o 25 percent. Robiť si určitú popularitu, pritom vedieť, že to nie je ekonomicky reálne, nepokladám za zodpovedné. Tomu by sme sa mali vystríhať. O takýchto zásadných otázkach by sme mali dopredu vedieť a rozhodovať o nich v straníckych orgánoch. Neberiem Mesiarikovi právo takýto návrh predložiť, no musíme sa zmestiť do sociálnej politiky našej strany. Nemôžeme skočiť z prvého schodíka hneď na piaty.
Ľavicoví demokrati v koalícii vraj rebelujú preto, lebo sa neplnia sociálne aspekty vládneho programu, no nestretli s pochopením medzi partnermi, ktorí tvrdia, že stoja naľavo od stredu. Neobávate sa, že keď teraz navrhujete nulovú daň z pridanej hodnoty pre základné potraviny, tak vás tak isto nepochopia?
My to nerobíme pre populizmus. Myslíme to úprimne, aby sme situáciu s abnormálnych suchom riešili. Nemienime z toho vytĺkať politický kapitál. Na Slovensku už teraz je mnoho rodín, ktoré majú problémy s kupovaním potravín. Ak by sme zvyšovali ich ceny, sotva by to bolo z politického, nielen sociálneho hľadiska únosné.
Nedozrel predsa len čas na rekonštrukciu vlády?
Na koaličných rozhovoroch z úst predstaviteľov SDĽ nepadli konkrétne mená, preto bolo ťažko o tom hovoriť. No dôležitá je otázka, či by efekt výmeny jednotlivých ministrov, prípadne vlády ako takej bol väčší ako otras, ktorý by to spôsobilo. Podľa mňa by sme sa z tohto dlhšie spamätávali. Pritom nezakrývame, že nie všetko z vládneho vyhlásenia sa plní. Existuje 20-bodový program na tento rok. Zatiaľ je iba jún, nechajme vládu, aby svoju úlohy splnila. Až potom - v decembri - hodnoťme konkrétnych ministrov a určime si nové úlohy na nový rok. Pre SOP je téma rekonštrukcie vlády ukončená.
V kuloároch sa vyskytli informácie o tom, že novým premiérom by sa mal stať váš súčasný predseda. Naozaj vám to SDĽ navrhla s podmienkou, že podporíte rekonštrukciu vládneho kabinetu?
Ja som sa stretol aj s inými myšlienkami. Keď sa takáto téma otvorí, vznikne široké pole pre špekulácie. Podnikateľská sféra navrhuje jedno riešenie, politici druhé... Takéto debaty by nikam neviedli. Keby naozaj bola odvolená vláda s pomocou Jozefa Migaša, aké návrhy by existovali pre riešenie vzniknutej situácie? Aké východiská by hľadali koaliční partneri, keď už dnes medzi nimi panuje poriadne napätie?
Po nedávnom kongrese Pavol Hamžík vyhlásil, že SOP chce užšie koordinovať s SDSS. Do čoho by mala táto užšia spolupráca vyústiť?
Áno, rokujeme s SDSS, ktorá má značku, staršie i dubčekovské tradície. No na druhej strane nemôžeme nezakrývať skutočnosť, že jej sila je na Slovensku nízka. Nevidím budúcnosť v tom, že by sa SOP podriadila Sociálnodemokratickej strane. Pripravovaná zmluva sa týka spolupráce v parlamentnej činnosti, komunálnej politike a práci expertných skupín. Ďalej sme zatiaľ nešli. Koncom júna po rokovaní by sme dohodu chceli podpísať, ale už dnes začíname debatovať o ďalšej koordinácii. Nemusíme hneď hovoriť o fúzii. To je nesmierne citlivá otázka. Tá by mohla byť až posledným krokom našej spolupráce s SDSS. Teraz hľadáme spoločné riešenia v oblasti nezamestnanosti, či privatizácie bánk a prirodzených monopolov. Otvára sa aj nezanedbateľná myšlienka vytvorenia silnejšieho parlamentného klubu, ktorý by mal 17 poslancov. Pritom nehovorím o ďalších potencionálnych spojencoch zo Strany zelených a iných subjektov. Možno sa zrodí aj najpočetnejší poslanecký klub vládnej koalície.
Pripúšťate, že by doň po 6. zjazde SDĽ prebehlo niekoľko nespokojencov z tejto strany?
Nemusia to byť práve jej poslanci. V Národnej rade sedia aj zástupcovia iných strán. Ale o tom je predčasné hovoriť. My chceme rokovať i s SDĽ a potom postupne s ostatnými - SMK, SDK. No najprv si počkáme na závery košického zjazdu SDĽ.
O vytvorení veľkého parlamentného klubu sníva vyše roka Jozef Majský, ktorého manželka Diana Dubovská pracuje v klube SOP. Napriek tomu akoby vzťahy medzi vedením SOP a týmto veľkopodnikateľom ochladli. Hamžík niekoľkokrát zopakoval, že na rozdiel od minulosti ľudia typu Majského nebudú vašej strane diktovať.
Pán Majský komunikuje aj s inými stranami. Myšlienka utvoriť veľkú stranu stredu nie je nová a nie je nezaujímavá. Nechcem teraz hovoriť o programoch našich partnerov, ale bude záležať najmä od ich voličského potencionálu, akým smerom sa vyberieme. Určite sa však budeme správať pragmaticky, aby SOP v týchto fázach neutrpela. V roku 2001 takéto konkrétne kroky začnú byť reálne.
Hrá v tomto úlohu aj bývalý generálny riaditeľ TV Markíza Pavol Rusko, ktorý sa netají svojimi politickými ambíciami?
Možno áno. Ak má ambície, musí hľadať voľný politický priestor, ktorý je teraz v strede. Opozícia sa jasne vyprofilovala, nepredpokladám, že by tam pán Rusko vstupoval. Stred je vždy zaujímavý, schopný sa prikloniť k tomu pragmatickému.
Rokoval o tom s Ruskom ktosi z vedenia SOP?
Neviem o tom. O ďalšom smerovaní SOP však dnes už nerozhodujú jednotlivci z jej vedenia. Tak to mohlo byť, keď sme zakladali stranu "zvrchu". Dnes je situácia diametrálne odlišná, o zásadných otázkach rozhodujú orgány - okresy, kraje, republikové predsedníctvo a rada.
Robert Fico sa v súvislosti s preferenciami SOP s SDSS a uvažovanou fúziou ironicky vyjadril, že trikrát nula je nula...
Pán Fico máva niekedy takéto vyjadrenia. Nechám sa prekvapiť výsledkami Smeru v najbližších voľbách. My sme čosi podobné zažili. Tiež sme mali spočiatku vysoké preferencie, ale realita bola iná. Neviem, či mu dva-tri roky v pozícii kritika takmer všetkého, čo súčasná koalícia robí, dlhodobo zabezpečí povesť spasiteľa. Volič sa často rozhoduje na poslednú chvíľu, neraz v prospech strán, ktoré už dobre pozná.
Tak ako váš, tak i Ficov slogan je pragmatizmus. Nerozmýšľate, že by ste aj so Smerom nadviazali bližšie kontakty?
Ak poslanec Fico predloží v parlamente pragmatické návrhy, tak nik netvrdí, že s ním nebudeme komunikovať. Zatiaľ však hovoriť o predvolebnej spolupráci či dokonca koalícii považujem za absolútne predčasné. Napriek tomu, že Smer je nám blízky - na základe oficiálnych vyhlásení jeho predstaviteľov i prieskumov medzi členmi SOP.
Volebný súboj o stredoľavého voliča sa podľa všetkého rozohrá medzi SOP, SDĽ a Smerom. Bude to ťažký boj?
Iste, no zo spolupráce nevylučujeme ani SDĽ. Avšak nový stred prináša šancu osloviť aj časť stredu a pravého politického spektra, ktorá je nespokojná a politicky nezaradená.
Iste, najmä po rozpade Harachovej DU. Ale určité konkrétne predstavy o postupe pred budúcimi voľbami už iste máte...
Naši najbližší partneri sú všeobecne známi: SDĽ a SDSS, no treba hľadať možnosti i v širšej komunikácii. Je pritom prirodzené, že by to mohla byť napr. DU. Radšej však počkáme na vyprofilovanie tých strán, ktoré sa dnes objavujú, či už ide o Ficov Smer alebo o Mjartanovu SDS. Našou ambíciou je, aby SOP vstupovala do predvolebného zápasu ako samostatný subjekt.
Čo hovorí váš prvý predseda Rudolf Schuster na vývoj v SOP?
Už pred kongresom sme prezidentovi odovzdali programové dokumenty, ku ktorými nemal zásadnejšie pripomienky, lebo sa stále pohybujeme v strede politického spektra a nikdy sme sa netajili tým, že sa chceme trošku pohnúť doľava. To bola aj Schusterova myšlienka ešte ako predsedu SOP.
Dáva vám rady ako postupovať?
Hoci je prezident, samozrejme, nadstranícky, v kútiku srdca nemôže na nás zanevrieť. Iste ho zaujíma dianie v SOP. Boli by sme neradi, keby to bola strana iba na jedno volebné obdobie, len ako výťah pre voľbu hlavy štátu.
Koľko hlasov by SOP mohla získať v budúcich parlametných voľbách?
Chceli by sme, aby ich bolo viac ako v predchádzajúcich. Tak okolo desať percent.
S hosťom Slova sa zhovárali Martin Krno a Marián Repa
