Vyrieknuté slovo nezavrátiš
Bezpochyby viacerých potešili slová ministra Petra Magvašiho o nevyhnutnej valorizácii dôchodkov. Ak sa totiž nezvýšia, takmer tri štvrtiny dôchodcov sa dostanú do hmotnej núdze a budú musieť poberať dávky sociálnej pomoci zo štátneho rozpočtu.
Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by sa mali dôchodky od 1. augusta tohto roku zvýšiť o 10 percent a o pevnú čiastku, ktorá je pre starobný dôchodok 428 Sk, pre vdovský 257 Sk a pre čiastočný invalidný a sirotský 214 korún. Priemerný starobný dôchodok by po zvýšení dosiahol 5754 korún.
Čo slov sa vyriekne a pramálo koná... Aj tento, isto potrebný krok, stroskotá na zúfalom nedostatku financií. Isto aj preto výrok ministra Magvašiho vyvolal toľký rozruch. Aj medzi jeho vlastnými politickými súputníkmi. Ministerku financií Brigitu Schmögnerovú výrok jej kolegu vraj zaskočil a o zvýšení dôchodkov je zatiaľ hovoriť predčasné. Odmietla však špecifikovať, kedy by bolo vhodné o valorizácii uvažovať. Zároveň argumentovala, že ak by sa o štyri percentá zvýšil výber zákonného poistného v Slovenskej poisťovni, ktorý dnes podľa nej predstavuje okolo 90 percent, všetko by bolo vyriešené. Azda nikto iný, ako ona sama najlepšie vie, že Slovenská poisťovňa je dlhodobo vo finančnej tvŕdzi. Aj preto, že práve inštitúcie riadené štátom neodvádzajú povinné platby v plnej výške.
Stranícke nedorozumenia Nie po prvý raz sa medzi straníckymi kolegami iskrí. A hoci minister Magvaši neraz uviedol, že o pripravovanom zákone o zvýšení dôchodkov rokoval ministerský klub SDĽ a všetci s ním súhlasili, zdržanlivý, či skôr odmietavý postoj ministerky financií to priveľmi nepotvrdzuje. Naviac, podobné rozporuplné vyjadrenia, podstatne oslabujú dôveryhodnosť strany, ktorá sa dnes nebezpečne vo volebných preferenciách potáca kdesi na konci možného parlamentného zastúpenia. Pritom nedá sa spochybniť jej silný intelektuálny potenciál. Ibaže niekedy je slov príliš...
A tak uvažovaná valorizácia dôchodkov sa stáva politickým problémom a celkom isto aj lakmusovým papierom voličských preferencií. Obviňovať však rezortného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny z populizmu by nebolo celkom férové. Jeho rezort je napokon zo zákona povinný pripraviť návrh na valorizáciu dôchodkov, ak sú splnené podmienky rastu životných nákladov o 10 percent a rastu priemernej mzdy o 5 percent najmenej po troch mesiacoch od posledného zvýšenia - a to sa stalo. A tak celkom pochopiteľne predložil návrh zákona na medzirezortné pripomienkovanie.
Nebezpečný deficit Desaťročný pokles hodnoty dôchodku dokazuje, že ani jedna ponovembrová vláda dôsledne neplnila ich zákonom stanovený záväzok voči tejto skupine obyvateľov. Sociálna poisťovňa vo svojom rozpočte so zvyšovaním dôchodkov neráta, veď aj bez neho ju očakáva niekoľkomiliardový deficit. S výnimkou januára a februára, ktorých bilanciu vylepšuje oddlženie železníc, po zvyšok roka budú výdavky na výplaty dôchodkov vyššie ako príjmy do konca roka. Deficit v dôchodkovom zabezpečení ku konca roka dosiahne takmer 4,5 miliardy korún. Ak teda vláda a parlament príjmu navrhovanú valorizáciu dôchodkov, Sociálna poisťovňa bude musieť štát požiadať o nenávratnú finančnú výpomoc.
Magvašiho návrhy Minister Magvaši navrhol niekoľko riešení, ako nájsť financie mimo poisťovne: 5,3 - miliardové valorizačné náklady uhradiť príjmami z privatizácie, zvýšením deficitu štátneho rozpočtu alebo kombináciou týchto spôsobov. Ani jeden spôsob nie je bezchybný a vyvoláva ďalšie a ďalšie polemiky.
Popravde treba priznať, že problém dôchodkov je čoraz ťažším balvanom. Slabé platby štátu, rastúci počet dôchodcov, vysoká nezamestnanosť - to sú rozhodujúce dôvody súčasnej ekonomickej mizérie. Ak nevyrobíme, nepredáme, nezarobíme, tak nemôžeme rozdeľovať. To vieme všetci. Rovnako tak vieme všetci - ministra Magvašiho a ministerku Schmögnerovú nevynímajúc - že povinnosťou kvalitnej vlády a vôbec celej spoločnosti je nájsť spôsob, ako udržať znesiteľný život aj ľuďom, ktorí priemerne štyridsať rokov podstatne viac pracovali, ako oddychovali.
Demografi upozorňujú, že sa rodí málo detí a slovenská populácia budúceho tisícročia by tak mohla byť spoločnosťou dôchodcov. Ekonómovia varujú pred dôsledkami takéhoto vývoja - už čoskoro by dvojica v produktívnom veku mala zarábať nielen na seba, ale aj na jedného dôchodcu, pretože budúca generácia seniorov len z dôchodku nevyžije. Takže otázka, kto uživí dôchodcov v Slovenskej republike, je aktuálnejšia než sa nám páči. Odpovede na nepríjemný sociálny hlavolam by mal hľadať predvídavo uvažujúci štát reprezentovaný ministerskými úradníkmi a odborníkmi v tejto oblasti. Bez rozdielu straníckeho trička...
Autorka (1945) je zástupkyňou šéfredaktora v Hospodárskom denníku
