Kontroverzné víza
Kontroverznosť návrhu na zavedenie vízovej povinnosti voči Rusku, Bielorusku, no najmä Ukrajine je zrejmá aj z postojov jednotlivých predstaviteľov vládneho kabinetu. Prevláda opatrný postoj. Iba Ján Langoš verný extrémistickým manierom Demokratickej strany horlivo hlása, že už včera bolo neskoro. Výrok nehodný ďalšieho komentovania…
Hneď na úvod treba zdôrazniť, že sa tu dostali do kolízie dve koncepcie: jednu (ktorá napokon zvíťazila) presadzovalo ministerstvo vnútra, druhú ministerstvo zahraničných vecí, najmä však jeho štátny tajomník Jaroslav Chlebo. Ten sa hneď od začiatku netajil odmietavým postojom k zavedeniu víz, hoci dnes tvrdí, že si osvojil kompromisný návrh.
Argument pre masy Najčastejším argumentom, ktorý v tejto súvislosti používa ministerstvo vnútra, je snaha o zlepšenie bezpečnostnej situácie a zamedzenie ilegálnej migrácie či importovanej kriminality. Takéto "dôvody" sú však určené leda ak pre masovú spotrebu, pretože uvedené opatrenia ich nijako neovplyvnia. Je iluzórne domnievať sa, že 90-kilometrovú hranicu s Ukrajinou dokáže ustrážiť 90 príslušníkov pohraničnej stráže. Je viac ako isté, že zavedenie vízovej povinnosti iba zvýši tlak na nelegálne prechody našich hraníc, čo v tomto priestore nie je nijaký väčší problém: hlboké lesy poskytujú pre pašerákov dostatočné útočisko. Navyše je smiešne predpokladať, že pripravované opatrenia povedú k obmedzeniu prenikania organizovaného zločinu na naše územie. Už vidím mafiána či priekupníka, ako stojí v rade na vízum…
Jediné, v čom má ministerstvo vnútra pravdu, je fakt, že dôjde k eliminácii práce načierno. Treba sa však lepšie prizrieť na to, kto sú ľudia, o ktorých hovoríme, koľko ich je a akú prácu vykonávajú. Predseda Slovenskej únie pre mier a ľudské práva Jozef Drozd v tejto súvislosti upozornil, že ide o robotníkov, ktorých miestni podnikatelia vykorisťujú spôsobom porovnateľným s časmi dickensovského kapitalizmu. Preto neobstojí ani argument, že ukrajinskí robotníci berú prácu našim ľuďom, pretože ide takmer výlučne o zamestnania, ktoré slovenskí občania nechcú vykonávať a radšej poberajú podporu v nezamestnanosti alebo sociálne dávky. A navyše, nie je ich tak veľa, aby "ohrozovali" naše obyvateľstvo. Nestrašme preto verejnosť xenofóbnymi pseudoargumentmi, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Jörg Haider. Nálepkovať Ukrajincov ako mafiánov je nerešpektovanie faktu, že v uplynulom roku bolo z nášho územia vypovedaných niečo cez 1000 osôb, kým celkový počet ukrajinských občanov, ktorí prekročili našu hranicu, je vyše 800 000 ročne.
Medzinárodné dôsledky Netreba zabúdať ani na to, že takýto krok má aj svoje zahraničnopolitické dôsledky. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo nám priblížil reakciu ukrajinskej strany, ktorá pripomenula, že na jednej strane deklarujeme náš záujem o všestranný rozvoj vzťahov s Kyjevom, naše úsilie o jeho vťahovanie do integračných procesov a na druhej strane robíme kroky smerujúce k obmedzeniu vzájomných kontaktov. To nemôže ostať bez odozvy. Napokon, Ukrajina sa netají tým, že v takomto prípade bude postupovať recipročne. Vyplýva jej to priamo z vnútroštátnej legislatívy. Jestvuje aj množstvo iných výhrad. Nemožno si nevšimnúť, že zimná turistická sezóna vo Vysokých Tatrách už niekoľko rokov stojí a padá na turistoch z východu. Prepravcovia a dopravcovia, ktorí majú už teraz značné problémy s prechodom našich hraníc, budú obchádzať územie Slovenska, čo bude mať tiež nemalé finančné dopady. Zavedením víz narušíme aj sľubne sa rozvíjajúcu cezhraničnú spoluprácu v trojuholníku Poľsko, Slovensko, Ukrajina.
Na rovinu si povedzme, že tu ide najmä o vzťahy s Ukrajinou, ktorá nesie rozhodnutie slovenskej vlády dosť ťažko. Rusko a Bielorusko nie sú prekvapené naším postupom a víza by nemali výraznejším spôsobom narušiť naše bilaterálne vzťahy. V prípade obyvateľov východného Slovenska ide aj o skomplikovanie silných osobných kontaktov so Zakarpatskou Rusou.
Schengen nás nepustí Doteraz išlo teda o argumenty, ktoré vo svetle uvedených pripomienok nevyznievajú veľmi presvedčivo. Už závažnejším dôvodom je naša snaha o vstup do Európskej únie a s tým spojená nevyhnutnosť dodržiavania Schengenskej dohody. Aj tu je však toto opatrenie trochu predčasné. Zo strany Európskej únie neodznela žiadna požiadavka, ktorá by nás zaväzovala k vykonaniu pripravovaného kroku už v tejto chvíli. Navyše, dôveryhodnosť tohto argumentu nahlodáva aj informácia, že Európska únia neuvažuje o automatickom začlenení kandidátskych krajín do Schengenskej dohody po ich vstupe do EÚ. Polemika, ktorá sa viedla na vládnej úrovni, teda nie je o tom či, ale kedy. Do nášho predpokladaného vstupu do Európskej únie roku 2004 je, domnievam sa, ešte dosť času na to, aby sme prijali účinné opatrenia na ochranu východnej hranice. Na druhej strane je pravdou, že dnes sa nedá predpovedať, aké dôsledky by malo nezavedenie vízovej povinnosti s Ukrajinou v čase, keď sa na tento krok pripravuje Česká republika. To považujem za jediný logický argument v prospech nášho postupu (i keď katastrofálny scenár, že v takom prípade sa k nám presunie všetkých 200 000 načierno pracujúcich robotníkov v ČR, je čírym nezmyslom - ekonomická kapacita Slovenska sa totiž s tou v Česku nedá ani len porovnať).
Zdá sa, že podobné uvažovanie prevládlo napokon aj v slovenskom vládnom kabinete. V novembri minulého roka predložilo MV SR návrh Koncepcie zosúlaďovania vízovej politiky SR s vízovou politikou Európskej únie a harmonogram vypovedania bezvízových zmlúv s Ukrajinou, Kubou, Ruskou federáciou a Bieloruskom. Pôvodné dva varianty vláda odmietla a napokon sa zjednotila na koordinácii postupu v oblasti vízovej politiky s ostatnými štátmi Višegrádskej štvorky.
Vízová povinnosť voči ktorejkoľvek krajine znamená obmedzovanie vzájomných kontaktov. A hoci je snaha o splnenie požiadaviek EÚ pochopiteľná a logická, tolerantný človek, ktorý sníva o svete bez hraníc, z takéhoto trendu rozhodne nemôže byť nadšený.
