Chceme prilákať mladých ľudí
Prinajmenšom tretinu dňa musíte stráviť vo vlaku, ak sa chcete ísť pozrieť do najvýchodnejšieho kúta Slovenska. Ak tam chcete niečo vidieť a zažiť, zoberte si dlhšiu dovolenku. Dobrú noc vám tam nedajú líšky ani medvede, ako by ste možno očakávali; pohľad na Sninský kameň vás presvedčí, že výlet na Horný Zemplín sa vyplatí podniknúť.
"Hm, Snina by si azda zaslúžila aj lepšiu železnicu," šomrala som si popod nos nastupujúc do preplneného motoráku v Humennom, ktorý smeroval do oného mesta. "A určite by si zaslúžila aj lepšie počasie," skonštatovala som, keď ma po vystúpení z neho privítal hustý dážď. Bola to moja prvá návšteva Horného Zemplína a chcela som, aby sa skončila čo najlepšie. Po zbežnom pohľade na mapu som zistila, že kraj dáva návštevníkom možnosť voľby: drevené kostolíky s pravoslávnymi ikonami, medzinárodný výtvarný festival Galérie MIRO, či pop-artová Campbellova polievka očami Andyho Warhola, ktorému jeho rodáci postavili múzeum v Medzilaborciach. Pre tých, čo majú radi turistiku, je tu Sninský kameň vo výške 1005 m.n.m. a Morské oko, najväčšie spomedzi vihorlatských jazier. V lete sa dá okúpať v Sninských rybníkoch a premýšľať o krásach Národného parku Poloniny, ktorý ako chránený útvar existuje len necelé tri roky. Zubry tu prekračujú slovensko-poľskú hranicu tak často, že ich pokojne môžeme považovať za našincov. Tým je hej, nemajú problémy s bývaním, so zamestnaním. Vari občas so stravou, no iste nevedia, čo sú to sociálne dávky alebo rómsky problém. S týmito kategóriami sa stretávajú iba tí, ktorí sa tu rozhodli žiť a pracovať.
Nezamestnanosť a reforma Okres Snina má okolo 40 000 obyvateľov a člení sa na 4 doliny: Cirovskú (Snina a okolie), Pčolínsku, Uličskú a Ubliansku. Tradíciu tu zapustilo najmä strojárstvo a metalurgický priemysel, pretože v pohorí Vihorlat sa nachádzala ruda, z ktorej sa vyrábali liatinové pece. Tieto dva druhy priemyslu vždy v regióne dominovali. V období Veľkej hospodárskej krízy úroveň ťažby klesla a obnovila sa až v roku 1950, keď tu vybudovali strojársky podnik Vihorlat. V roku 1951 zamestnával 200 ľudí, v roku 1989 ich spolu s pobočkami v Medzilaborciach, Sobranciach a Michalovciach bolo vyše 8000 a v súčasnosti ich tu pracuje asi 1700.
"Ak si toto číslo premietneme na časovej osi, dnes je vo Vihorlate taká zamestnanosť, ako v rokoch 1955-1956," hovorí Ing. Svätoslav Husťák, prednosta Okresného úradu v Snine. "Okolo 3000 ľudí prepustili v rámci konverzie. Mala tu zázemie aj špeciálna výroba. Pre nich sa doposiaľ nenašli pracovné príležitosti." A sme pri kameni úrazu: v okrese dosahuje úroveň nezamestnanosti 25 percent, pričom nielen strojárstvo a metalurgia, ale aj už tradičné poľnohospodárstvo patrí ku krízovým odvetviam. "Ak by zo strany štátu bola garantovaná podpora, t. j. štát by dal záruky na investície, vedeli by sme vytvoriť okolo 600 pracovných miest. Viac-menej celý metalurgický, strojársky a drevársky priemysel sa orientuje na vývoz a záujem o tieto odvetvia pretrváva. Veď si len zoberte, že vlani sme vyplatili 240 miliónov korún na podpore a sociálnych dávkach. Neoplatilo by sa viac, keby štát poskytol garancie?" konštatuje prednosta.
"No povedzme, ale čo reforma verejnej správy? Neprinesie vám niečo pozitívne?" pýtam sa. "V prvom rade je to administratívna reforma. Ak bude schopná plniť ekonomickú funkciu, ubehne čas a odčerpajú sa isté finančné prostriedky. My máme peňazí málo. Pri členení na územné celky dôjde k nevyváženosti regiónov - niektoré budú bohaté, iné slabé. Štát - ak nechce, aby regióny upadali - musí pomocou legislatívy zabezpečiť prerozdelenie finančných prostriedkov." Tým podľa inžiniera Husťáka reforma nebude schopná plniť svoju primárnu funkciu, teda tam, kde sa zdroje vyrobia, majú sa účelne spotrebovať. A potom bude napríklad zemplínsky región bez vysokej školy, bez poriadnej nemocnice. "Reformou nedosiahneme ciele, pre ktoré sme ju chceli uskutočniť, ale vynaložíme na ňu financie. Predovšetkým sa treba pýtať, či je teraz vhodná chvíľa na takéto kroky."
Žiada sa mi ironicky poznamenať, že vzhľadom na svoj priebeh od vzniku samostatného Slovenska sa proces reformy verejnej správy zdá byť procesom opakovaným (po nástupe každej novej vlády) a neuskutočniteľným zároveň. Viac ma však zaujíma, ako sa chcú vysporiadať s hroznou nezamestnanosťou, veď musí mať dosah aj na psychiku človeka. Existujú programy, plány alebo aktivity, ktoré by smerovali k jej zníženiu? A čo zahraničné investície, dá sa o nich reálne uvažovať?
"Chceme zvýšiť počet pracovných miest v cestovnom ruchu. Totiž, akékoľvek rozvojové tendencie regiónu sú závislé od financií, ktoré sa dajú získať tromi spôsobmi: z regionálneho rozvoja, zo štrukturálnych fondov a prílevom zahraničných investícií. Ich pôsobením a koncentráciou sa dá vytvoriť synergický efekt rozvoja zamestnanosti." Od prednostu okresného úradu sa dozvedám, že v istom metalurgickom podniku prebiehajú rokovania so švédskou firmou, ktorá má v úmysle zamestnať okolo 250 ľudí.
Vysťahovalectvo a Rómovia Na čo však inžinier Husťák upozorňuje, je trend novodobého vysťahovalectva. Najmä študenti vysokých škôl zostávajú v mieste štúdia alebo si nájdu prácu vo väčších mestách. "Nielenže sa vyľudňuje vidiek, no znižuje sa aj jeho vzdelanostná úroveň. A to je alarmujúce. Parihuzovce majú už dokonca menej ako 50 obyvateľov. Ak to takto pôjde ďalej, pridajú sa k nim ďalšie - Hrabová Roztoka (74), Jalová (82)... V rozvojových zámeroch počítame s takými oblasťami, kde jestvuje sofistikovaná produkcia, pretože od vysokoškoláka ťažko očakávať, že bude ochotný vykonávať prácu stredoškoláka, nehľadiac na financie." Sám prednosta, ako neskôr vraví, študoval v Prahe a vrátil sa do rodného kraja. "Treba otvoriť spomínané tri zdroje pre rozvoj regiónu. Ak by regióny boli vyvážené, mladí by si iste našli čosi, čo by ich sem prilákalo. Zatiaľ tomu tak nie je a oni sa predsa musia niečím živiť." Chcem veriť, že sa Sninčanom podarí v získavaní mladých ľudí konkurovať väčším mestám.
V okrese žije okolo 2000 Rómov (1,31%). Rómsky problém vraj začal byť viditeľný až teraz, pretože politika štátu nebola diferencovaná a nepočítalo sa s mentalitou Rómov. "Mnohí z nich stratili zamestnanie nie preto, lebo ich vyhodili, ale pre vysoké odstupné, ktoré mohli získať, ak odídu. Peniaze sa minuli, Rómovia zostali bez roboty a nemajú prostriedky na obživu. Sú v sociálnej sieti štátu, ktorý vynakladá na nich peniaze," konštatuje inžinier Husťák.
"No dobre, ale nevyhodili by ich zo zamestnania aj tak, vzhľadom na vysokú umelú zamestnanosť?"
"Nie v takom počte, lebo mnohí boli špičkovými robotníkmi. Príčinou je spomínaný krok štátu týkajúci sa odstupného. Máloktorý Róm si uvedomí, že práca znamená dlhodobý príjem peňazí, keď môže dostať veľa peňazí naraz," osvetľuje problematiku prednosta. "Vypracovali sme šesť projektov na riešenie rómskej problematiky. Väčšinou ide o vybudovanie prístupových ciest k rómskym obydliam, zvýšenie zamestnanosti a chcem, aby sa vypracoval ešte jeden na obnovenie rómskeho súboru, ktorý tu pôsobil."
Zlieváreň ako príležitosť Zostala aj vôľa zlepšiť priemyselnú základňu. Všetky strojárske a metalurgické podniky v sninskom regióne sú súkromné. Jedným z prosperujúcich je akciová spoločnosť Alcast, ktorá vyrába tlakové odliatky z hliníka. Keď sa mi riaditeľ firmy, Ing. Ján Komár, usiloval vysvetliť spôsob výroby vetou: "Je to technológia na princípe zliatin hliníka na báze kremíka," vedela som, že ako žena a navyše laik sa radšej zameriam na ekonomické ukazovatele. Tie mali jasnú výpovednú hodnotu: krátko po vzniku vyrábali 300 000 kusov odliatkov mesačne, do roka tento počet zvýšili na 1 milión. Teraz, po uplynutí ďalších šiestich mesiacov, vyrábajú 2 milióny kusov za mesiac. Podpísali zmluvu s firmou Siemens, pre ktorú začnú koncom leta dodávať odliatky v celkovom objeme 8 miliónov korún. Do roku 2001 by sa mal zvýšiť na 35 miliónov. Keďže kapacita malej zlievárne na spomenuté objemy nestačí, rozhodli sa šéfovia Alcastu postaviť ešte veľkú zlieváreň, práve pre zmluvu so Siemensom.
"Ako ste však začínali a odkiaľ ste mali peniaze na počiatočné investície?" kladiem otázku po superlatívnom úvode.
"Malú zlieváreň sme stavali takpovediac na zelenej lúke. Peniaze pochádzali z firmy Alco, ktorá nás v súčasnosti zastrešuje a zaoberá sa obchodovaním s hliníkom, radiátormi, strojmi a podobne." Investície neboli malé, jeden nový tlakový lejací stroj vraj stojí vyše 3 miliónov korún, k tomu sa ešte priráta technológia. "Tlaková zlieváreň bola jednou z možností, ako využiť know-how ľudí, ktorí tu žijú. S bratmi Kapraľovcami, akcionármi Alca, sme sa zhodli, že zužitkujeme tradíciu zlievárenstva v tomto kúte republiky. Časť našich zamestnancov tvoria bývalí pracovníci Vihorlatu, zaškoľujeme aj ľudí z úradu práce."
Zamestnávajú aj Rómov, majú s nimi dobré skúsenosti. "Vedia, že sme súkromná firma, vedia, za aký plat a prečo pracujú. Ak by sa niektorému zo zamestnancov u nás nepáčilo, môže odísť," hovorí inžinier Komár. Nuž, pri 25%-nej nezamestnanosti iste nik nemôže mať námietky voči takémuto druhu zamestnaneckej politiky. Pracuje tu 15 skúsených a poväčšine zaučených ľudí. Po spustení prevádzky veľkej zlievárne chcú prijať 30 ďalších.
"Nemrzí vás trocha, že aj vy sa pridávate k tým, čo vyrábajú produkty s nízkou mierou pridanej hodnoty?" pýtam sa. V konečnom dôsledku sú totiž brzdou v rozvoji sofistikovanej výroby a hospodárstva ako celku.
"Pozrite sa, snažíme sa využiť všetky podmienky, ktoré na podnikanie máme. Je pravda, že nízku mieru pridanej hodnoty často využívajú zahraniční obchodní partneri. Nezriedka nás pri cenách tlačia až na úplné dno. Pri sériovej výrobe ide o haliere: ak znížite pri 100 000 kusoch každý kus o korunu, zarobili ste 100 000 korún," dostávam odpoveď. Zákony trhu sú neúprosné, napríklad nemeckí výrobcovia musia hľadať stále lacnejších výrobcov sériových produktov. "České a maďarské zlievárne už dávno pracujú na plný výkon, u nás sa tento trend začína. Myslím si, že je to sľubné odvetvie," končí inžinier Komár a dodáva, že predsa len chcú začať vyrábať hliníkové radiátory (teda výrobky s vyššou mierou pridanej hodnoty) a získať osvedčenie o kvalite riadenia ISO 9002.
Cestovný ruch a víza Ako spomenul Ing. Husťák, cestovný ruch má byť jednou z prioritných oblastí investícií a rozvoja sninského regiónu. Okrem iných inštitúcií existuje Východokarpatské združenie cestovného ruchu v Snine, ktoré bolo jedným z hlavných iniciátorov založenia Združenia Horný Zemplín (ZHZ). Posledné menované vzniklo v roku 1999 a jeho členmi sú štátna a verejná správa, neziskové organizácie a podnikatelia, ktorí majú za cieľ "všestranný rozvoj regiónu okresov Humenné, Medzilaborce a Snina". Čo sa myslí pod "všestranným rozvojom", mi vysvetlil prezident ZHZ Ing. Jozef Denaluc:
"Každý z okresov má štyri komisie so zameraním na rozličné aktivity, napríklad poľnohospodárstvo, poľovníctvo, kultúru, šport, malé a stredné podnikanie, životné prostredie a podobne. To nám dáva šancu detailne posúdiť možnosti každého okresu a vypracovať kvalitný projekt v rámci programov ISPA a SAPARD, ktorý bude predložený EÚ." ISPA sa zameriava na čistotu ovzdušia a životné prostredie, SAPARD na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. "Vieme, že financie môžu získať len väčšie územné celky a my chceme obsiahnuť celý región - aj preto je Združenie na svete," hovorí inžinier Denaluc. Dozvedám sa, že prvým z konkrétnych cieľov je vybudovanie Domu medzinárodnej spolupráce a planetárium, nadväzujúce na existujúce observatórium v Kolonici, ďalším otvorenie slovensko-poľského hraničného priechodu Palota-Radoszyce. "V súčasnosti na tomto úseku hranice existuje len priechod Vyšný Komárnik. Ak by sa po Palote-Radoszyciach otvorilo aj Ruské sedlo, zvýšil by sa počet návštevníkov z Poľska. V Poľsku, ani na Ukrajine nie sú lyžiarske strediská, preto chceme postaviť lyžiarsky vlek vedúci po Sninský kameň."
Okrem toho, že by ho využívali návštevníci zo susedných krajín, priniesol by prinajmenšom 30 stálych pracovných príležitostí. Zaujíma ma, či región pocíti vízový styk s Ukrajinou. Keďže inžinier Denaluc je súčasne riaditeľom hotela Kamei v rekreačnej oblasti Sninské rybníky, odpovedá s prihliadnutím na "kšeft": "Zavedenie víz iste trocha pocítime, lebo Ukrajinci sem chodia na rekreáciu alebo na obchodné rokovania. Pre bezpečnosť a náš vstup do EÚ to však iste bude krok vpred."
Čo dodať? Aktéri mojej reportáže povedali všetko, čo chceli. Za mňa hovorí fakt, že ani nepretržitý dážď nemohol zabrániť tomu, aby som si z tohto regiónu odniesla presvedčenie, že som tu nebola naposledy.
