Spasiteľ - strategický investor
Dlho a márne diskutujeme o nevyhnutnosti vylepšenia kapitálovej vybavenosti našich bánk. Tie sú silne podkapitalizované, väčšinou chýbajú zdroje na zabezpečenie financovania dlhodobých investičných zámerov. A tak sa hľadajú solventní partneri, aby konečne uzrela svetlo sveta potrebná reštrukturalizácia bankového sektora.
Kým sa však tak stane, mnohé ctihodné ustanovizne, aj preto, alebo práve preto, že sú v zlých rukách, končia svoju púť. Naposledy sa tak stalo Slovenskej kreditnej banke (SKB).
Stalo sa, čo sa muselo stať V stredu uplynulého týždňa uvalila Národná banka Slovenska (NBS) nútenú správu na SKB. Dôvodom na tento krok boli prehlbujúce sa problémy. Banka totiž porušovala pravidlá obozretného podnikania, mala vysokú úverovú angažovanosť voči niektorým podnikom a problémy s plnením povinných minimálnych rezerv. Navyše, je opodstatnené podozrenie na nekalé praktiky v SKB (niektoré platby sa zastavovali, iné sa uhrádzali - kritériá boli nejasné).
Do konca uplynulého roka ovládala SKB "podnikateľská" skupina okolo Mariána Jančošeka a Františka Hodorovského, ktorá je aj akcionárom Slovenských lodeníc (tie sú pravdepodobne najväčším dlžníkom) - ide teda o zrejmé personálne prepojenie. Takéto úvery (personálne prepojenie na akcionárov banky) podľa guvernéra NBS Mariána Juska poskytla SKB aj ďalším spoločnostiam. Zaujímavé je, že napriek tomu, že skupina okolo Jančošeka a Hodorovského mala menší vlastnícky podiel na majetku SKB ako štátne podniky (SPP, Vodohospodárska výstavba a Transpetrol vlastnia 56% jej základného imania) mala v banke hlavné slovo. V utorok uplynulého týždňa mala SKB na účtoch asi 300 mil. Sk, pričom objem pozastavených a splatných platieb dosiahol vyše 500 miliónov. Problémy s likviditou mala už od konca roka 1999, keď veľké banky stratili dôveru a odmietli jej poskytovať ďalšie úvery - odstrihli ju z medzibankového trhu a refinančných zdrojov.
Ako zomiera banka Jedným z dôkazov neštandardného konania vedenia SKB je aj to, že banka už nevlastní ani budovu, v ktorej sídli. Paradoxne, práve táto nehnuteľnosť sa mala stať na základe dohody SPP s SKB zo 7. apríla zálohou plynárom pri ďalšej pomoci banke. Dohodli sa, že SPP doplní likviditu, pričom ako záloha za tento úver mala byť poskytnutá budova SKB. Pri zapisovaní do katastra nehnuteľností sa však zistilo, že budova už SKB nepatrí.
Podľa guvernéra NBS na SKB s najväčšou pravdepodobnosťou vyhlásia konkurz. Malo by sa tak stať v najbližších dňoch. Klienti, ktorých vklady podliehajú zákonnej ochrane, by mali byť uspokojení z prostriedkov Fondu na ochranu vkladov. Podľa guvernéra zatiaľ nie je známa definitívna výška chránených vkladov. Na základe predbežných údajov však ochrane podliehajú v SKB asi 4 mld. Sk. Chýbajúce zdroje získa FOV z úveru NBS, ktorého výšku Jusko odhaduje na 3,5 mld. korún.
V skrachovanej SBK mali pohodlnú 56-percentnú väčšinu štátni akcionári - najmä SPP (37,6%) a Vodohospodárska výstavba (15%). Márne teraz SPP deklaruje, že je ochotný za určitých podmienok dodať banke v nútenej správe likviditu. Podmienkou je dohoda so strategickým investorom, ktorý by do SKB mohol vstúpiť. Podľa Juraja Horvátha, riaditeľa úseku pre akvizície kapitálových účastí SPP, vstúpili do banky s cieľom prevziať aktívnejšiu úlohu a následne ju predať zahraničnému investorovi. Plynári preto oslovili poradcu na predaj svojho podielu, ktorým sa stala veľká rakúska investičná banka.
Čakanie na zázrak Pravdepodobnosť nájdenia strategického investora, ktorý by pomohol Slovenskej kreditnej banke, však považuje Jusko za veľmi malú. Guvernér preto predpokladá, že nútený správca v spolupráci s NBS podá už v najbližších dňoch návrh na konkurz SKB. NBS podľa Juska v súčasnosti čaká už len na definitívny výrok auditora. Podľa jeho predbežných výsledkov je situácia v SKB vážna, čo bol aj dôvod utorňajšieho rozhodnutia centrálnej banky pozastaviť akékoľek vyplácanie vkladov. V prípade, že by tak NBS nerozhodla, stala by sa SKB veľmi rýchlo insolventná. Jusko potvrdil, že na základe predbežných výsledkov auditu je v SKB potrebné dotvoriť opravné položky a rezervy na rizikové aktíva vo výške presahujúcej jej základné imanie (v súčasnosti 700 mil. Sk). M. Jusko bol zdržanlivý a nepoužil slovíčko "tunelovanie", ktoré by mala potvrdiť alebo vyvrátiť nútená správa. Vyslovil iba podozrenie o nečistých praktikách v kreditnej banke. A tak si kalich horkosti do dna opäť vypijú nepoučiteľní drobní vkladatelia, ktorí do banky vložili 4,5 mld. korún. Tí pocítia na vlastnej koži, že manažment SKB neposkytoval dôveryhodné informácie, beztrestne nezverejňoval všetkých vlastníkov, zanedbal tvorbu rezerv a tuneloval banku poskytovaním prednostných úverov kruhom spojeným s menšinovými vlastníkmi.
Rokovania o ďalšom osude SKB budú pokračovať. Ministerka financií Brigita Schmögnerová zdôraznila, že pád banky nie je po finančnej stránke tým najlepším riešením. Pretože ak porátame, koľko sa bude musieť uhrádzať na vkladoch, ktoré sú zo zákona chránené, je jasné, že FOV si bude musieť požičať od NBS.
Koľkože to ešte vlastne máme na Slovensku rizikových bánk? Odpoveď by ste márne čakali. A tak si márne opakujeme, že štát je zodpovedný za vytváranie právneho prostredia a podmienok pre podnikanie. A teda aj za to, že sa ani vkladatelia ani poškodení akcionári nemôžu efektívne domáhať náhrady škody voči konkrétnym osobám. Marazmom - odborným i etickým - prechádza celá spoločnosť, bankový sektor nevynímajúc. Nájde sa spasiteľ na mokvajúce rany?
Autorka (1945) je zástupkyňa šéfredaktorka Hospodárskeho denníka
