Ľudia chcú konkrétne riešenia
Voľby v roku 1998 sa podľa politických analytikov skončili takmer optimálne: formálne ich vyhralo HZDS, ale ukázal sa jeho nulový koaličný potenciál, pretože okrem SNS nenašlo partnerov na zostavenie vlády.
"Demokratické sily" získali ústavnú väčšinu, bez SDĽ nebolo možné zostaviť vládu a bez SMK má koalícia v parlamente absolútnu väčšinu. Nátlak z roka 1994 sa teda nemôže opakovať. Dva dni po voľbách SDĽ ústami svojho predsedu ukončila predvolebnú dilemu a zaradila sa do protimečiarovského tábora. Skutočnosť, že po ôsmich rokoch opozície strana chcela, priam musela vstúpiť do vlády a vedomie, že s danými partnermi bude vládnutie nesmierne ťažké, determinovali ďalší postup SDĽ. Aj preto prijal zjazd rozhodnutie, že ak sa zásadným spôsobom odchýli koalícia od základných dohôd, je možná aj alternatíva odchodu z koalície.
Zlá štartovacia pozícia Veľmi skoro sa ukázalo, že ekonomická situácia a osobitne verejné financie sú v oveľa horšom stave, ako sa odhadovalo. Tri koaličné strany sa vo svojich stanoviskách podriadili ultraliberálnej predstave DS, ktorá obsadila rozhodujúce ekonomické posty a cez lobistické zoskupenie M.E.S.A. 10 mala vplyv aj na ďalšie funkcie vo vláde a ekonomike. SDĽ nepripravila svoju vlastnú predstavu stabilizácie koncepčne odlišnú od návrhov prezentovaných vicepremiérom Ivanom Miklošom. Ak za taký nepovažujem postoj strany, že okrem reštrikcie sú potrebné aj kroky na oživenie výroby. I proti Miklošovej mechanicky stanovenej hranici zníženia schodku verejných financií na 2% HDP sa objavili hlasy navrhujúce nižšiu reštrikciu, ale nenašli v SDĽ väčšinovú podporu. Rozdielne pozície SDĽ a partnerov sa najvýraznejšie prejavili v čiastkových otázkach - či sa má zvýšenie príjmov dosiahnuť zvýšením dolnej hranice DPH alebo zavedením dovoznej prirážky. Napokon dovozná prirážka priniesla do štátneho rozpočtu viac zdrojov ako zmena DPH.
Na jeseň predložil Mikloš Koncepciu strednodobej hospodárskej a sociálnej politiky, ktorú od začiatku roka žiadala SDĽ, pretože si od nej sľubovala oživenie ekonomiky. Koncepciu vláda prijala s odôvodnením, že ide o dokument potrebný vo vzťahu k EÚ. SDĽ nedokázala jeho prerokovanie využiť na to, aby predstavila vlastnú koncepciu. Presadila sa Miklošova predstava, že pre oživenie je dôležité vytváranie zdravého ekonomického prostredia vo všeobecnosti, ale nie je možná selektívna podpora perspektívnym odvetviam alebo podnikom. Rovnako nevyužila rastúcu nezamestnanosť na to, aby predložila návrhy na jej zastavenie a vytváranie nových pracovných miest. V prvom roku vládnutia sa SDĽ spoliehala na svojich ministrov. Neskôr sa rozhodla staviť na presadzovanie kľúčových bodov svojej politiky a riešiť problém nezamestnanosti. Seminár v marci 2000 za účasti politikov a ekonómov SDĽ hľadajúci odpoveď na otázku, či máme alternatívu k Miklošovej pravicovej politike, nepriniesol jasnú odpoveď. Ľudia od nás však už nečakajú slová, ale praktickú ľavicovú politiku.
V tomto rámci vybuchla kauza Košovan, podráždená reakcia predsedu SDĽ Jozefa Migaša i hľadanie krízy v koalícii a nakoniec aj jeho hlasovanie za vyslovenie nedôvery vláde. Nemyslím si, že v koalícii je všetko v poriadku, ale hľadať chybu len u partnerov a opakovať všeobecné tézy o potrebe oživenia a znižovaní nezamestnanosti je málo. Treba viesť diskusiu, ktorej výsledkom bude zhodnotenie pôsobenia strany v koalícii, stanoviť priority našej politiky na zvyšok volebného obdobia a zvoliť taký tím vedenia SDĽ, ktorý to dokáže uskutočniť.
Niekoľko výziev 1. V prvom rade treba zachytiť a rozvinúť myšlienkové strety o podobe ľavicovej politiky v budúcom storočí, ktoré sa dnes vedú v SI. To nie je cesta zapretia socializmu, ako to napísal Michal Polák v 14. čísle SLOVA. V knihe Reformátori nebývajú šťastní M. Gorbačov a Z. Mlynář hovoria o tom, že ani kolapsom reálneho socializmu sa nekončí zápas medzi socializmom a kapitalizmom. Má inú podobu - v rámci demokratického prostredia a trhového systému ide o presadzovanie socialistickej tendencie pomocou fungujúceho sociálneho systému, znižovania sociálnej nerovnosti, solidarity a ochrany pracujúceho človeka oproti kapitalistickej tendencii. Tu potrebuje slovenská ľavica vlastnú víziu ekonomických a sociálnych problémov transformujúcej sa krajiny. Musíme nájsť tvorivé riešenia v praktickej politike, aby sme vtedy, keď odmietneme konkrétny návrh pravice, vedeli predložiť vlastný. Mali by sme posilniť odborné zázemie strany, ktorým sme sa vždy pýšili, no teraz akoby sme ho neboli schopní využiť.
2. Zvýšiť efektívnosť štruktúr - zaviesť dôsledný prenos informácií z centra k členom a naopak, zvýšiť realizačnú schopnosť pri uskutočňovaní schválených rozhodnutí a posilniť osobnú zodpovednosť. Rešpektovať rozdielnosť názorov vo vnútri strany, ale udržiavať jej jednotu.
3. Regionálna a komunálna úroveň sú pre nás veľkým priestorom. Treba byť veľmi konkrétny v straníckej práci, využiť poslancov za SDĽ, starostov a pomôcť trebárs občanom zo susednej bytovky. Alebo zorganizovať pomoc tým, čo potrebujú poradiť, pretože síce majú nárok na sociálne dávky, no nevedia, ako ho uplatniť. To je priestor pre každého člena, aby v drobných zápasoch budoval solidaritu.
4. Strana musí posilniť svoj morálny základ a byť schopná vnútornej očisty - nesmie sa dovoliť, aby ju spájali s klientelizmom a zneužívaním postavenia na osobné výhody. Všetky fámy o majetkoch P. Weissa, farmách či luxusných domoch B. Schmögnerovej sú fabrikované nezmysly, ktoré sa ťažko vyvracajú. Ak sú však predložené dôkazy, strana nemôže mlčať a musí si hájiť svoj čistý profil.
5. SDĽ musí byť schopná hľadať spojencov a posúdiť možnosti zjednocovania ľavicových síl. Dokázať sa vymedziť voči opozičnému HZDS, ale i rodiacej sa SDKÚ. Vymedziť sa aj voči Smeru, ktorý šikovne využíva kritiku vlády, pričom nezaručuje lepšie riešenia. Slovensko je odsúdené na koaličné vládnutie, a preto SDĽ musí byť pripravená na spoluprácu so stranami odlišnej hodnotovej orientácie.
6. Zlepšiť schopnosť komunikácie s verejnosťou. Je dôležité mať o čom hovoriť, no dôležité je aj to, kto a ako komunikuje.
7. SDĽ musí mať ambíciu rozširovať voličský potenciál najmä o mladých ľudí a kvalifikovaných odborníkov. To sa dá dosiahnuť iba konkrétnym presadzovaním ich záujmov, nielen formálnou činnosťou robotníckej triedy a otvorením sa pre MDĽ.
Máme potenciál dosiahnuť takéto ciele. Bez toho, aby ktosi niekoho zo strany vyháňal, aby sme sa navzájom urážali, treba zhodnotiť skúsenosti z vládnutia a určiť budúcnosť. Je na nás, aby sme posilnili SDĽ, dali jej novú perspektívu, aby z toho mal úžitok čestný a pracovitý človek.
Autor (1956) je podpredseda SDĽ
