anketa

Na národnej konferencii SR proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a diskriminácii odznelo množstvo námetov. Ktorý problém sa vám zdá byť najhorúcejší, ako chcete prispieť k jeho riešeniu?
Počet zobrazení: 1088

Na národnej konferencii SR proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a diskriminácii odznelo množstvo námetov. Ktorý problém sa vám zdá byť najhorúcejší, ako chcete prispieť k jeho riešeniu?

Edit Bauerová, štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny: Za jeden z najväčších problémov považujem skrytú diskrimináciu na trhu práce, či už ide o ženy, príslušníkov etnických, národnostných skupín alebo o telesne postihnutých. Napriek existencii celého radu antidiskriminačných ustanovení v našom zákonodarstve sa veľmi ťažko hľadá náprava. Napr. nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien sa nepovažuje za diskrimináciu, aj keď máme na to jasný právny predpis.

Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti: Na súdoch v civilných konaniach u rómskej menšiny prichádza do úvahy najmä širšia neznalosť právnych predpisov ako u ostatných, ktorá im znemožňuje účinne uplatňovať svoje práva. V trestných konaniach stojí viac Rómov, ako je ich podiel na obyvateľstve. Ich vysoký podiel na kriminalite sa prejavuje i vo väzenstve. Usilujeme sa to riešiť tým, že máme príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže rómskeho pôvodu. Snažíme sa uväzneným urobiť čo najviac zrozumiteľný väzenský poriadok a presvedčiť ich o užitočnosti jeho dodržiavania.

Vincent Danihel, splnomocnenec vlády na riešenie problémov rómskej menšiny: Najrozšírenejšou formou skrytej diskriminácie je postup orgánov štátnej správy a samosprávy aj voči Rómom. Vo vybavovaní podnetov úradníci dávajú často najavo, že problémy, s ktorými sa na nich obracajú, považujú za druhoradé. Východisko vidím v tom, že budeme viac komunikovať s pracovníkmi úradov, ktorí budú musieť prejsť určitým vzdelávacím procesom. To však môže byť už neskoro, preto treba začať s výchovou od detí, aby vedeli viac o Rómoch.

Lázsló A. Nagy, predseda Výboru NR SR pre ľudské práva a národnosti: Naša spoločnosť, náš právny a inštitucionálny systém sú málo citlivé na vnímanie a definovanie celého komplexu týchto problémov. Ani jeden sa nedá odstrániť bez toho, ak by sme k nim nepristupovali systematicky. Napr. v orgánoch činných v trestnom konaní treba vytvoriť patričné právne nástroje, lebo rómsky, jazykový problém, novelu ústavy či zriadenie inštitútu ombudsmana nemôžeme vyriešiť izolovane. V NR SR chceme iniciovať vytvorenie skupiny odborníkov, aby pomenovali problémy v spomínanej oblasti. Druhou úlohou bude na základe kvalifikovaných podnetov pripraviť v spolupráci s vládou legislatívne návrhy.

Miroslav Kusý, politológ, poradca Úradu vlády SR: Jednou z hlavných úloh je vytváranie spoločenského povedomia, že ide o otázky, ktoré verejnosť musí reflektovať. Bez toho by sa nedal pripraviť a uplatňovať kvalitný zákon. Aj policajt preberá postoj väčšinového spoločenstva, v ktorom žije, a hovorí si, že skíni sú celkom fajn chlapci, ktorí nespratných Rómov trocha uzemňujú. Je dôležité, aby spoločenská atmosféra tlačila na to, aby takéto názory boli neprípustné. Od toho sa musíme odraziť a potom sa bude dať meniť i legislatíva. Začať musia predstavitelia štátu, v boji proti rasizmu by mal vystupovať prezident, premiér, predseda parlamentu. Je dôležité, aby sa uznávané osobnosti, ktoré sa vedia zastať trpiacich psov, zasadili aj pri riešení týchto problémov.

Pál Csáky, vicepremiér pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj: Extrémne naliehavý problém v tejto oblasti chvalabohu na Slovensku neregistrujeme. Avšak v našej multietnickej spoločnosti je latentne prítomná možnosť vzniku konfliktov a každá vláda, ktorá berie vážne budúcnosť, musí rozmýšľať dopredu. Bolo by dobré prijať zákon na ochranu občanov SR proti všetkým formám rasovej a národnostnej intolerancie. Otvorím o tom dialóg aj na úrovni vlády. Verím, že sa dopracujeme k takému riešeniu, ktoré bude v prospech nás všetkých.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984