Mladí Európania na trhu práce
Lynne Chisholmová, prezidentka Výskumného výboru pre sociológiu mládeže pri ISA
Pod názvom Mládež, práca a budúcnosť Európy sa uskutočnila vo Vysokých Tatrách medzinárodná konferencia, na ktorej sa zúčastnili experti z európskych inštitúcií a univerzít, zástupcovia ministerstiev školstva a práce, Národného úradu práce SR, občianskych združení detí a mládeže, študenti politológie, sociológie a sociálnej práce z viacerých vysokých škôl na Slovensku. Koncepciu podujatia pripravila Sekcia mládeže Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV v spolupráci s Výskumným výborom pre sociológiu mládeže pri Medzinárodnej sociologickej asociácii (ISA). Prezidentka tohto výboru, Angličanka Lynne Chisholmová pôsobila dlhší čas v bruselskom sídle Európskej komisie. V súčasnosti prednáša na Univerzite v New Castle (Veľká Británia) a v iných európskych i národných inštitúciách v krajinách EÚ.
Tvrdíte, že najbližších desať rokov bude otázka prechodu mladých ľudí na trh práce podstatnou aj z hľadiska hodnotenia úspešnosti rozšiovania Európskej únie. V čom vidíte spoločné problémy mladých Európanov v EÚ alebo v krajinách, ktoré sa k tomuto zoskupeniu iba pridružujú?
- Mojím cieľom je načrtnúť isté základné prvky súčasnej situácie mladých Európanov s prihliadnutím na ich základný problém - úspešne prejsť zo systému vzdelávania a výcviku do prvého zamestnania. Situácia mládeže sa pri prechode medzi vzdelávaním, výcvikom a pracovným trhom v posledných dvadsiatich rokoch objektívne zhoršila. Napriek tomu, že sme dosiahli istý pokrok na konci 90. rokov, nezamestnanosť mládeže narastá v porovnaní s celkovou mierou nezamestnanosti neprijateľne vysoko. Zistili sme, že mladí ľudia vysoko hodnotenia istotu v zamestnaní. V súčasnosti však trvá oveľa dlhšie, pokým dosiahnu stabilnú pozíciu na trhu práce. Čoraz viac sa ich usiluje vyskúšať najrozličnejšie vzdelávacie a výcvikové stratégie len preto, aby si zvýšili šance na stabilné uplatnenie v zamestnaní. Inštitucionalizovaný systém, ktorý zabezpečuje prechod mladých ľudí do praxe tento posun v ich životných stratégiách registruje. Je to však oneskorená reakcia a celková adaptácia "systému" na stratégie a taktiky mladých ľudí sa spomalila.
Zanikajú najhoršie možnosti životného uplatnenia viac ako kedykoľvek predtým, no ich úplný zánik je neistý tak ako kedysi. Dajú sa budovať také vzdelávacie a sociálne služby, ktoré by boli šité na mieru budúcich pracovných miest?
- Vo väčšine prípadov nie. Treba priznať, že v niektorých regiónoch Európy sú väčšie a v iných menšie rozdiely v tom, ako sa vyvažujú šance a riziká mladých ľudí. Štatistiky disponibilnej pracovnej sily už teraz dokumentujú severo-južné rozdiely, hoci hranice nie sú až také jasné. O rozdieloch medzi bývalým Západom a Východom sa ešte nedá hovoriť celkom hodnoverne. Zmena v procesoch prechodu zo školy do zamestnania teraz produkuje veľkú skupinu vysoko zranieľných chlapcov a dievčat neschopných udržiavať krok s týmito požiadavkami pracovného života. Dostávajú sa do reálneho rizika, že skončia ako dlhodobo sociálne a ekonomicky odkázaní na iných. Ak sa naše spoločnosti nemajú vzdať, obrazne povedané, každého desiateho mladého človeka, treba uplatniť nové, výlučne celostné, a nie čiastkové prístupy.
Postupne sme aj na Slovensku spozorovali, že životné stratégie mladých ľudí sa začínajú meniť. Aj mnohých rodičov prekvapuje, ako ľahko sa ich úspešne študujúce deti vzdávajú postavenia študenta, odchádzajú za krátkodobými pracovnými príležitosťami, dokonca až do zahraničia. Naše, stredné generácie sa predovšetkým učili, aby mohli byť úspešné vo svojom celoživotnom zamestnaní. Ako to vyzerá so súčasným mladým pokolením?
- V živote mladých ľudí v dnešnom svete nie je až taký prenikavý rozdiel medzi učením a zarábaním, milovaním a žitím. Nejde tu až tak nevyhnutne o voľbu, ale o objektívne okolnosti. Subjektívne preferencie sú až následné. Spojenie medzi rozdielnymi sférami aktivít sa stáva kľúčovou črtou moderného života všetkých občanov. Pritom tí mladí, ako vždy, sú predvojom nových spôsobov bytia a konania. Rýchlosť súčasných ekonomických a technologických zmien umiestňuje dnešných mladých Európanov do špeciálnej rizikovej pozície. Sú tvorcami i nositeľmi sociálnej inovácie. Rovnako sa ich najviac týkajú následky týchto zmien.
Čo by ste vybrali ako podnet pre spoločné zamyslenie v tejto problematike?
- Výskum v krajinách Európskej únie v roku 1997 ukazuje, že mladí Európania si veľmi dobre uvedomujú, že komunikatívne kompetencie a počítačové schopnosti sú dôležité pre získanie dobrého zamestnania. Niekde pripisujú menšiu dôležitosť predpokladom fungovať v rámci tímovej práce, najmä v južnej Európe. Inde zasa, s výnimkou mladých Grékov, sa pripisuje malý význam vedeckým a podnikateľským schopnostiam. Obe tieto zistenia majú svoje dôsledky pre vzdelávanie, výcvikový a zamestnanecký systém i prax. Odrážajú sa tieto zistenia o rozpoznaných potrebách mladých ľudí v ich ochote učiť sa jazyky a nadobúdať počítačovú gramotnosť? Prečo mladí ľudia pokladajú vedecké a podnikateľské schopnosti za menej dôležité - alebo: menej atraktívne? Čoraz viac sa pokúšajú inovačne kombinovať rozličné oblasti života, ak im to politika a prax umožňuje. Príležitosť kombinovať pracovný a rodinný život je prenikavým testom. Všeobecne prevažujú tradičné postoje a zvyky, ktoré život sťažujú.
A aký je v tomto smere rozdiel medzi pohlaviami?
- Dievčatá a mladé ženy môžu byť v porovnaní s chlapcami a mladými mužmi vo svete vzdelania rovnako úspešné, no vždy dostanú úder pod pás na trhu práce. Faktom zostáva, že práca a rodina býva v praxi relatívne nezlučiteľná. To brzdí ašpirácie mladých žien. Ich reakcia je krištáľovo čistá: úplne odložiť materstvo. Nezostáva nič iné, iba sa znovu pýtať: Kedy uskutočnia zamestnávatelia a politici rozhodujúce kroky, aby odstránili takéto obmedzenia?
Utvárajú sa budúce vzory medzigeneračných vzťahov najviac pod vplyvom prehlbujúcich sa sociálnych nerovností?
- Predovšetkým. No paradoxne vznikajúce medzigeneračné nerovnosti v znalostiach a skúsenostiach ako následok rýchlych technologických a sociálnych zmien si až tak nevšímame. V školách sme medzi učiteľmi a žiakmi zaregistrovali zväčšujúce sa rozdiely v schopnostiach.
A ako to vyzerá na pracoviskách?
- Existujúce vzory prenosu získaných znalostí a zručností od starších k mladších zamestnancom sa tiež menia. Najmä vtedy, keď starší pracovníci predčasne odchádzajú z dôvodu nadbytočnosti, prípadne existujúcich schém odchodu do dôchodku. Kedy z tohto hľadiska zvážia podniky svoju personálnu politiku? Musíme sa zamyslieť nad tým, či by mal politický proces pokračovať v hľadaní zmieru záujmov starších a mladších, prípadne či sa má postaviť na stranu jedného na úkor druhého.
Aj na Slovensku pozorujeme akúsi emancipáciu mládežníckeho sektora, či sektora práce s mládežou mimo školy. Výchova k občianstvu je síce možná v školských laviciach, ale predsa len sa jej ťažisko odohráva v občianskom sektore, kde pôsobia občianske združenia, dobrovoľnícke, charitatívne, ekologické hnutia a iniciatívy. Všetci to prestávame chápať ako hru s deťmi a dospievajúcou mládežou. Považujete za správne, keď sa začína hovoriť o neformálnom vzdelávaní, aby sa tak zdôraznila rovnocennosť formálneho a neformálneho vzdelávania?
- Rozhodne áno. Dozrel čas pre pedagogických a mládežníckych odborníkov vo výskume, politike, alebo praxi, aby sa pripravili na oveľa užšiu kooperáciu v záujme zlepšenia príležitostí pri prechode do aktívneho života. Mladí ľudia strávia pomerne veľkú a neustále sa zväčšujúcu časť mladosti a dospievania permanentným vzdelávaním a výcvikom. Ak nie je tým, čím by malo byť, potom je čosi vo veľkom neporiadku. Nie však s mládežou, no s kvalitou a obsahom toho, čo musí robiť v škole. Oveľa dôležitejšie je chápanie a rozpoznanie hodnôt i výsledkov neformálneho a tzv. oficiálneho vzdelávania, teda to, ako prebudovávame produktívne spojenia medzi vzdelávaním a zarábaním, milovaním a žitím. To je práve to, čo dobre robí mládežnícky sektor. Jeho prínos - či už zahŕňa profesionálnych pracovníkov alebo dobrovoľníkov - sa nedoceňuje. Potenciál pre synergetický efekt medzi strednými školami, sieťami subjektov mládežníckej práce a mládežníckymi výcvikovými centrami sa, žiaľ, nevyužíva. Práve tu je ideálna príležitosť skĺbiť mnohé akcie vzdelávania, výcviku i mládežníckych programov, ktoré sa uskutočňujú pod patronátom Európskej komisie.
Akým výzvam budeme čeliť v budúcnosti?
- Ponúknem vám ich hneď tri. Je dôležité, aby vzdelávacie a výcvikové systémy i samotná prax otvárali dvere učeniu a zarábaniu, nie aby alternatívy a obzory zatvárali. Mali by sme pouvažovať, prečo tak veľa mladých nemá rado školu a školské prostredie, prípadne prečo práve spájanie rozličných aktivít prináša lepšie predpoklady na úspech mladého človeka. Mohlo by to byť efektívnejšie, ak by sme naznačili, ako sa dá získať väčší socializačný bonus z budovania efektívnych prepojení medzi sférami aktivít. Nestačí iba zdôrazňovať, že zárobok je nevyhnutné zlo na financovanie vlastného vzdelávania, alebo že tí, čo súčasne študujú a zarábajú, to robia preto, že vyšli z chudobnejších pomerov.
Z tohto hľadiska sa zdá, že začarovaný kruh neprijímania absolventov škôl do prvého zamestnania pre nedostatočnú prax, ktorú vlastne nemôžu získať najmä v transformujúcich sa ekonomikách s vysokou nezamestnanosťou, treba preťať ako gordický uzol. Ako je to v členských krajinách Európskej únie?
- V podstate nie inak. Pripomenula by som závery európskeho summitu o zamestnanosti z roku 1997, potvrdené aj na stretnutí predsedov vlád krajín EÚ vlani v Lisabone. Medzi konkrétnymi cieľmi politiky zamestnanosti mládeže je, aby po roku 2003 ani jeden mladý človek v Únii vo veku do 26 rokov nebol bez práce, vzdelávania a výcviku, aby rekvalifikácia trvala viac ako pol roka.
Nedostatočné vzdelanie a kvalifikácia sa nepochybne úzko spájajú s rizikom ekonomického a sociálneho vylúčenia. Vieme však rovnako, že dobré vzdelanie a kvalifikácia nie je garanciou ekonomického a sociálneho začlenenia. Čo vy na to?
- Iste, kvalitu iniciačných prechodov medzi vzdelaním, výcvikom a zamestnaním ovplyvňuje lepšia odrazová pohovka, ale ani ona pridlho negarantuje bezproblémovú plavbu celým životom. Beh životom by mal dostať šancu znovu, v komputerovej terminológii "resetnutý-prerušený" a znovu úspešne "enternutý-rozbehnutý". Pokiaľ nezmeníme naše postoje a praktiky, nezredukujeme obrovský význam prvotného prechodu zo školy do práce pre nasledujúce životné šance, ak nezvýšime dôležitosť periodických alebo ďalších prechodov pre manažovanie vlastného života na dlhodobej báze, riskujeme vytvorenie skutočnej triedy bedárov poznačenej permanentnou výlukou, ktorá sa bude reprodukovať z generácie na generáciu. Toto riziko už možno empiricky demonštrovať. Riešenia následkov súčasného modelu sú napokon podstatne nákladnejšie z aspektu humánneho i ekonomického. Lepšie bude, ak sa zameriame na vytvorenie primeraných a koordinovaných preventívnych i kompenzačných opatrení v oblasti mládeže, vzdelávacej a sociálnej politiky. Z hľadiska mladej generácie nemôže byť predmetom medzigeneračnéj zmluvy iba zabezpečenie prvotného vzdelávania, výcviku, či práva na prvé zamestnanie, ako sa to hovorilo na konferencii v Tatrách.
S úsmevom reagovali jej účastníci na príklad, ako sa realizuje myšlienka o novej generačnej zmluve, ktorá získala na aktuálnosti aj v najvyspelejších štátoch. Ktosi spomenul, ako pred predsedom vlády jednej zo spolkových krajín Nemecka pri jeho návšteve univerzity študenti rozvinuli plagát s provokatívnou výzvou: Tu sedia tí, čo odmietnu prispievať na vaše dôchodky v budúcnosti...
- Legitímne princípy meritokracie, teda výkonovej orientácie, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili európske demokracie z polovice 20. storočia, sa premietajú do otázky, či získajú rozhodujúcu prevahu individuálne a súkromné modality, ktoré nesporne zabezpečujú a udržujú výhody pre jednotlivca. Každá spoločnosť si musí postaviť otázku: Ako môžeme za týchto okolností od mladých ľudí očakávať, že budú zodpovedne rozvíjať reálne záväzky k podstatným vzdelávacím hodnotám? Spoločnosť by sa mala vážne zamyslieť nad tým, čo ponúkne prichádzajúcim generáciám, aby sa poistila kontinuita medzigeneračnej solidarity.
S hosťom SLOVA sa zhováral Ladislav Macháček
