Správa o našom stave
V uplynulom týždni vzal Európsky parlament na vedomie Správu o vstupe Slovenska do Európskej únie a stave negociácií. Tomu, aby vôbec takáto správa mohla vzniknúť, predchádzalo dlhé obdobie aktivít našej krajiny zameraných prointegračným smerom. P resne v tom čase navštívili najrôznorodejší parlament na svete v Štrasburgu aj dvaja poslanci za SDĽ, Peter Weiss a Anton Hoffmann. Prvý prišiel - vzhľadom na to, že zastáva post predsedu Zahraničného výboru NR SR - na zasadnutie Spoločného parlamentného výboru, druhý na stretnutie zástupcov socialistických strán kandidátskych krajín na vstup do EÚ.
Integrácia ako výzva
Strana európskych socialistov (PES) je po kresťanských demokratoch druhou najväčšou stranou Európskeho parlamentu. Predsedom frakcie je Španiel Enrique Baron Crespo, predsedom PES britský minister zahraničných vecí Robin Cook. Rozširovanie EÚ, za ktoré je zodpovedný niekdajší prezident Európskeho parlamentu, dnes vice-prezident frakcie Klaus Hänsch, je podľa socialistov "najväčšou výzvou a príležitosťou Európskej únie". Šéfovia vlád štátov Únie uznávajú, že tento proces je nezvratný. EÚ je v procese hĺbkových negociácií s 12 krajinami a práve prebieha analýza najväčších ťažkostí ako na strane Únie, tak aj na strane kandidátskych krajín.
Napokon, o tomto postoji som mala možnosť presvedčiť sa aj na vlastné oči počas stretnutia frakcie a parlamentnej skupiny pracujúcej na procese rozširovania. Zaznievali slová o spoločnej európskej budúcnosti, ktorá tu musí byť, pretože inak nemá v globalizácii kontinent šancu. Diskutovalo sa však aj z druhej strany: istý poslanec sa svojho šéfa Cooka pýtal, ako mienia socialisti nadviazať dialóg s antiglobalistami, pretože je nevyhnutný. Zvlášť, keď podľa neho "títo ľudia prezentujú presne tie isté myšlienky a názory, ktoré sme prezentovali my pred 20 rokmi". Čo si budeme tajiť, veď aj súčasný nemecký kancelár Gerhard Schröder či jeho minister zahraničných vecí Joschka Fischer patrili kedysi k skupinám demonštrujúcim za spravodlivejšiu spoločnosť či lepšie životné prostredie. Ďalej zaznievali požiadavky na orientáciu Európy smerom k sociálnej spravodlivosti a rovnosti. "V žiadnom prípade nesmieme dať pocítiť kandidátskym krajinám, že by vzhľadom na svoju hospodársku situáciu mali byť v Únii v porovnaní s nami v nevýhodnejšej pozícii," zaznelo z pléna.
Klady aj zápory
Debata o rozširovaní sa na druhý deň niesla v o čosi oficiálnejšom tóne, napokon, EP schvaľoval spoločnú správu o situácii vo všetkých krajinách, ktorej súčasťou boli správy o stave jednotlivých krajín. Tu je dôležitá osoba spravodajcu, ktorým je v prípade Slovenska Holanďan Jan Marinus Wiersma. Prostredníctvom svojich európskych kolegov pracujúcich na Slovensku, z oficiálnych vyhlásení v médiách, ale aj pri rozhovoroch s našimi politikmi či návštevách slovenských regiónov, sa dozvedá o situácii u nás. Tieto javy potom hodnotí a podáva správu kolegom v parlamente. Je dôležité, aby bol nezávislý a veci hodnotil z nadhľadu - prílišnú zaujatosť či favorizovanie by jeho kolegovia spoznali.
O čom teda správa hovorí? Vyznieva skutočne optimisticky, na niektorých miestach si pozitívne hodnotenie azda až nezaslúžime, keďže vieme, ako ťažko a za akých podmienok sa dosahoval kompromis. V správe sú zhodnotené všetky kroky súčasnej vlády v prospech integračného procesu, všetky brzdy aj nedostatky. EP napríklad uznáva, že koalícia dosiahla súhlas pri schvaľovaní novely Ústavy a reforme verejnej správy, priepasť však vidí medzi politickými formuláciami a praktickou implementáciou politiky na lokálnej úrovni. Vyzýva všetky úrovne vládnej koalície, aby implementovali nástroje na zlepšenie životných podmienok Rómov a skončili s diskrimináciou. Zaznieva jasná požiadavka na dôkladnejšie vzdelávanie tohto etnika a EP súčasne volá po väčšej zainteresovanosti EÚ v tomto smere, uznávajúc, že rómska otázka je kultúrne, sociálne, politicky a ekonomicky komplexná a týka sa viacerých krajín stredoeurópskeho regiónu.
Dôraz na ekológiu
V prípade plnenia ekonomických kritérií EP oceňuje, že sa vykonala štrukturálna reforma finančného systému, Slovensko sa stalo členom OECD a v strednodobom horizonte je schopné vystaviť sa tlaku konkurencie a trhových síl v rámci EÚ za predpokladu, že agenda štrukturálnej reformy bude celkom implementovaná. V prístupových kritériách je našou najväčšou slabinou environmentálna oblasť, "ktorá sa práve otvorila, no v súčasnosti je potrebné stanoviť požiadavky týkajúce sa tranzitívneho obdobia. (...) EP povzbudzuje Slovensko, aby rozšírilo legislatívne úpravy na oblasť životného prostredia, najmä v častiach o vode, odpade, ochrane prírody a priemyselnom znečisťovaní a vyvinulo finančné stratégie na zabezpečenie úplnej implementácie prístupových kritérií v čo najbližšom termíne". Pripomína, že EP venuje tejto oblasti primárnu pozornosť, nakoľko sa k tomu zaviazal v rezolúcii o rozširovaní zo 4. októbra 2000. Chvályhodné je podľa EP aj to, ako vláda SR zakročila v prípade podozrenia z korupcie na Úrade vlády pri rozdeľovaní prostriedkov z eurofondov.
Čo sa týka plnenia predvstupových kritérií, EP trvá na lepšej distribúcii zdrojov z fondov ISPA, SAPARD a PHARE smerom na regionálnu úroveň tak, aby všetky časti populácie mali rovnaký úžitok z finančnej pomoci EÚ. Mimochodom, v osobnom rozhovore s Petrom Weissom aj Jan Marinus Wiersma uviedol, že nie je možné, aby Bratislavský kraj dosahoval takmer sto percent životnej úrovne pri porovnaní s priemerom v EÚ, zatiaľ čo napríklad v prípade Komárna je tento údaj 45 percent a v niektorých oblastiach Slovenska dokonca oveľa menší. Prostriedky majú byť podľa neho rozdeľované rovnomernejšie. A napokon, EP zdôrazňuje, že roky 2001 a 2002 sú pre Slovensko podstatné, pretože otvára na rokovania oveľa ťažšie kapitoly a vyzýva krajinu na neprestajné, dokonca zvýšené úsilie o posilnenie rozhovorov a kapacít s tým súvisiacich.
Problémy kandidátov
Správu si vypočulo zhruba 30 poslancov EP, balkóny pre návštevníkov boli oveľa plnšie. V prípade Českej republiky rezonovala najmä téma Temelínu, na konci diskusie poslankyňa patriaca k rakúskym Slobodným nadhodila otázku Benešovych dekrétov a toho, že ak Česko nie je schopné uznať ich existenciu a zobrať ich na vedomie, potom popiera svoju históriu a zavádza. Výhrady poslancov zazneli aj smerom k Únii, ktorá má vraj len veľmi nedostatočne premyslený plán financovania po roku 2004. Ide totiž o to, že po summite v Helsinkách prijala EÚ stratégiu nárazového, teda nie postupného rozširovania, aby sa žiadna z krajín necítila frustrovaná. Avšak na to, aby mohla prijať až do desať krajín naraz, musí byť kapacitne a finančne vybavená. Predpokladaný termín rozšírenia je 1. január 2004, potom má prebehnúť ratifikácia zmluvy národnými parlamentmi a vo voľbách do európskych štruktúr v roku 2006 sa ráta so súčasnými kandidátmi na členstvo už ako s členmi, t.j. do euroštruktúr sa budú voliť aj ich zástupcovia. Na to všetko je potrebný precízny finančný plán.
Komisár EÚ pre rozširovanie Günther Verheugen bol, zdá sa, s priebehom diskusie v EP o rozširovaní spokojný. Nezabudol pripomenúť úplnú podporu Únie smerom k štátom v ich úsilí a hovoril aj o problémoch jednotlivých kandidátskych krajín. Každá z nich má nejaký, ktorý EÚ považuje za potrebné riešiť: Cyprus je obsadený Tureckom, ktoré bráni jeho vstupu do EÚ, v prípade Litvy vyvstáva otázka nejasného štatútu Kaliningradu (teda či je ruský alebo litovský), v Poľsku prepukla finančná kríza a maďarský zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí bude treba podrobiť neúprosnej analýze. Rumunsko a Bulharsko urobili veľký pokrok, avšak s rozšírením o tieto dve krajiny bude treba ešte počkať. Na Slovensku najviac rezonuje rómska otázka. Toľko oficiálne stanovisko komisára Verheugena.
Zákulisné vetry priniesli aj iné, neoficiálne a konkrétnejšie informácie: že slovenská vláda je v kríze a dopustila sa vážnych chýb, čo nie je veľmi príjemné najmä vzhľadom na možné výsledky volieb. Ak sa situácia nezlepší, členské štáty EÚ budú nútené pristúpiť k Slovensku ako k partnerovi, ktorý môže so vstupom do Únie rátať v dlhšom časovom horizonte oproti predpokladanému. Nuž, môžeme si vybrať. Buď investície a cesta smerom k prosperite, alebo izolovaný ostrov, zatiaľ čo naši susedia budú schvaľovať zmluvu o vstupe do EÚ. Ani Európska únia nie je bez chýb, to predsa vieme a súčasný pokles konjunktúry v jej krajinách dáva tušiť vážne problémy. V tomto procese si však nenavyberáme, a keď sme ho už raz začali a rozhodli sa preň, patrilo by sa pokračovať v ňom náležitým a dôstojným spôsobom.
