Ch ako choroby
Refilwe má sotva tridsať rokov a podľa odhadu lekárov tento prah už neprekročí. Mladá Juhoafričanka z predmestia Johannesburgu už dnes vyzerá ako žijúca mŕtvola. Má tuberkulózu a niekoľko bežných infekcií, s ktorými si však jej oslabený organizmus nedokáže poradiť. Jej imunitu zničila nedostatočná výživa a AIDS.
Podobne ako Refilwe je na tom aj 23-ročná Nokuthule so svojím 18-mesačným synčekom. Jej manžel už pred pol rokom zomrel na AIDS. Nepomohli mu a ani Nokuthule nepomôžu bylinné odvary a chinín od ľudového liečiteľa. Obidve ženy z johannesburskej štvrte East Rand, kde na AIDS trpí každý piaty človek, by potrebovali na zachovanie akej-takej nádeje antiretrovirálne lieky vyrábané v USA a západnej Európe. Tie si však na juhu Afriky môžu dovoliť iba solventní ľudia.
Stratené prípady
Nokuthulin synček je odsúdený na smrť, aj keby nebol nakazený vírusom HIV. A nemusí pritom ani žiť v susednej Zambii, ktorá je oveľa chudobnejšia než Juhoafrická republika. V Zambii stratilo 13 až 50 percent detí mladších ako 15 rokov jedného či oboch rodičov, pričom na vine nebol len AIDS. Počas socialisticky orientovanej vlády zriaďovali v krajine štátne ústavy, no terajšia vláda považuje sirotčince za priveľmi nákladné. Opustení novorodenci s vírusom HIV do roka zomierajú, no tento osud čaká aj nenakazených. Spoločnosť ich považuje za "stratené prípady", o ktoré sa netreba starať a plytvať na ne jedlom. Narodili sa na nesprávnom mieste v nesprávnom čase. Zo všetkých detí, ktoré zomrú ešte pred svojimi piatimi narodeninami, ich 98 percent pochádza z rozvojového sveta.
Vo svojej správe z roku 1993 Svetová banka poukázala na fakt, že zdravotný stav obyvateľov a ekonomická situácia krajiny sú úzko prepojené. Chudoba so sebou prináša choroby, no táto rovnica platí aj opačne. Podľa ekonóma Jeffryho Sachsa sú vyspelé krajiny príliš zahľadené do seba a asi štyridsiatka najchudobnejších štátov neschopných splácať zahraničné úvery sa do centra pozornosti dostane len vtedy, keď v nich prepukne nejaká exotická choroba alebo vojna. Riešením nebýva ani nepremyslená finančná pomoc - peniaze často končia u skorumpovaných vládnych úradníkov. Napriek tomu istá šanca na prekonanie alebo aspoň zmiernenie katastrofálnej situácie v otázke úmrtnosti na choroby v rozvojových krajinách tu je. V rukách ju držia nadnárodné monopoly.
Nevyhlásená vojna
Svedomím sveta pohol v roku 1953 vedec Jonas Salk. Keď predstavil vakcínu proti detskej obrne, odmietol si ju nechať patentovať s odôvodnením, že by to bolo ako patentovať si Slnko. Detská obrna v nasledujúcich rokoch zmizla z popredných miest v rebríčku smrtiacich chorôb. Zmiznúť by mohli aj ďalšie, keby nadnárodné farmaceutické spoločnosti a nimi kúpené vlády bohatých krajín neviedli proti rozvojovému svetu "nevyhlásenú vojnu". Jedna z najväčších svetových humanitárnych organizácií Oxfam tvrdí, že títo výrobcovia liekov dávajú pred záchranou života miliónov ľudí v chudobných krajinách prednosť ďalšiemu rastu svojich ziskov, a preto nechcú dovoliť rozširovanie lacnejších náhrad značkových liekov v rozvojovom svete.
Za lieky potrebné pre jedného pacienta trpiaceho na AIDS a vyrábané nadnárodnými spoločnosťami treba ročne zaplatiť až 15 000 dolárov, no ich náhrady vyrábané v Indii stoja len 300 dolárov ročne. Aj Brazília vyrába vlastné prostriedky na liečbu AIDS, ktoré zadarmo rozdáva ľuďom nakazeným vírusom HIV. Veľké farmaceutické firmy však vlastnia dvadsaťročný patent na tieto a podobné lieky a argumentujú, že o dostupnosť ich výrobkov by sa mali postarať vlády a medzinárodné organizácie. Vyše 40 spoločností sa spojilo a zažalovalo juhoafrickú vládu za porušovanie medzinárodných obchodných dohôd. Odvolávajú sa na nariadenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá zabezpečuje výrobkom farmaceutických spoločností už spomínanú 20-ročnú patentovú ochranu. Justin Forsyth, predstaviteľ humanitnej organizácie Oxfam, ktorá začala vo februári kampaň na podporu zákonov umožňujúcich rozvojovým krajinám vyrábať lacné náhrady patentovaných liekov, to komentuje slovami: "Bohatstvu farmaceutických spoločností sa prisudzuje väčšia dôležitosť než zdraviu ľudí".
Zisky z liekov rastú
Farmaceutické firmy sa pritom nemajú na čo sťažovať. Ich priemysel dnes zažíva boom. Podľa odhadu Deutsche Bank stúpli vlani obraty týchto spoločností o desať percent, teda na vyše 330 miliárd dolárov, čo sa rovná takmer päťnásobku oproti stavu pred 20 rokmi. Zdravotný stav povojnovej generácie sa totiž vplyvom starnutia neustále zhoršuje a úmerne tomu sa zvyšuje spotreba liekov. Len samotné Spojené štáty sa na trhu s liekmi podieľajú 41 percentami. Zisky rastú aj napriek tomu, že na vývoj liekov sa vynakladajú čoraz väčšie prostriedky. Na výskum úspešného lieku sa dnes vynaloží priemerne 500 miliónov dolárov a ďalších 200 miliónov stojí vývoj. Nevyhnutnosť kumulovať finančné prostriedky vedie k úpadku menších firiem a k vytváraniu megakoncernov. Úmerne s ich veľkosťou rastie, samozrejme, aj ich vplyv, čo zas umožňuje presadzovať ďalší rast ich ziskov na úkor masovejšej likvidácie chorôb.
Tohto roku uviedli farmaceutické firmy na svetové trhy antibiotikum novej triedy, chystá sa registrácia lieku proti sepse, no tiež účinnejších liečiv proti astme, leukémii, liečbe bolesti a ekzémov. Ak však nemáte dosť peňazí na ich kúpu, môžete o ukončení svojich trápení iba snívať. Do roku 2020 by sa hlavnými príčinami úmrtia v dôsledku ochorenia mali stať choroby srdca a depresie. Už dnes patria srdcovo-cievne ochorenia k hlavným príčinám úmrtí v Európe a v Spojených štátoch. U mnohých pacientov môže ešte zabrať nefarmakologická liečba (racionálna strava, viac pohybu), no na také choroby, ako sú chrípka či iné chorobné stavy spôsobené vírusmi, už nepomôže zrejme nič iné ako očkovanie a vakcíny. Tým sa človek opäť stáva rukojemníkom farmaceutických monopolov a ich cenovej politiky.
Ebola, Hendra, Nipah...
Je celkom možné, že do roku 2020 odsunie choroby srdca a depresie z čela rebríčka hlavných príčin úmrtia iná pliaga, o ktorej dnes ešte ani nevieme. Ako pripomenula riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Gro Harlem Brundtlandová, k šíreniu chorôb už dnes prispieva aj globálne otepľovanie. Nákazlivé tropické ochorenia, ktoré sa predtým obmedzovali len na niektoré oblasti sveta, sa dnes vďaka postupnej zmene klímy šíria ďalej. V Izraeli, ba i v New Yorku sa v uplynulých rokoch objavila komármi rozširovaná smrtonosná západonílska horúčka, ktorej vírus má pôvod v oblasti Egypta a Ugandy. V Európe sa už objavili aj prvé ochorenia na ebolu. Táto hemoragická horúčka, ktorej vírus spôsobuje silné vnútorné krvácanie, sa prvý raz objavila v Kongu roku 1976, kde počas epidémie zomrelo 270 ľudí. Proti tomuto vírusu zataiľ neexistuje žiaden liek ani vakcína, hoci nedávno vedci z americkej Atlanty oznámili úspešný test na myšiach.
Západný svet začína obchádzať aj hrozba z vírusov Hendra a Nipah. Prvý z nich sa preniesol pri ošetrovaní a pitvaní koní v Austrálii a druhý "preskočil" na chovateľov ošípaných v Malajzii. Podľa riaditeľa oddelenia zvláštnych ochorení v americkom stredisku pre kontrolu chorôb CDC Clarenca Petersa spôsobujú oba vírusy smrť síce s menšou pravdepodobnosťou ako ebola, no sú niekoľkokrát nebezpečnejšie ako ona, pretože dokážu bez ťažkostí prechádzať zo zvierat na ľudí. AIDS a choroba "šialených kráv" nie sú teda jedinou nočnou morou. Odborníci tvrdia, že medzidruhové prelomenie bariér (zo zvierat na ľudí) môže spôsobiť smrť až tretine populácie.
Nevypočitateľný je aj vírus chrípky, žijúci vo zvieracej ríši azda aj tisícročia a prichádzajúci stále s novými mutáciami. Pripomeňme si, že vírus tzv. španielskej chrípky, ktorý do Európy koncom roku 1917 údajne zavliekli americkí vojaci, infikoval miliardu ľudí a zanechal takmer 40 miliónov obetí. Globálny svet umožňuje lietadlami rozšíriť vírus (či už nechtiac, ale možno aj úmyselne) v priebehu niekoľkých hodín z jedného konca zemegule na druhý. Spájanie síl vedeckých a výskumných tímov a zabránenie farmaceutickým firmám terorizovať cenami liekov milióny chorých osôb môže ľudstvu pomôcť v snahe úspešnejšie likvidovať smrtiace choroby.
