Spojená Európa ako odpoveď

Na prelome rokov 1989 a 1990 sa stali úvahy o veľkej Európe prvý krát reálne možné. Mnohé politické osobnosti v západnej časti Starého kontinentu sa vyjadrili v prospech výrazného rozširovania na východ, ktorý je "humanistickou povinnosťou voči izolovanému stredoeurópskemu obyvateľstvu".
Počet zobrazení: 1185

Na prelome rokov 1989 a 1990 sa stali úvahy o veľkej Európe prvý krát reálne možné. Mnohé politické osobnosti v západnej časti Starého kontinentu sa vyjadrili v prospech výrazného rozširovania na východ, ktorý je "humanistickou povinnosťou voči izolovanému stredoeurópskemu obyvateľstvu". Nik vtedy nečakal, že sa bude celý tento proces vyvíjať tak pomaly. Humanistický odkaz je jedna vec, avšak priam technická komplikovanosť jeho uskutočňovania je vecou druhou. Posledné desaťročie sa nieslo v duchu otvárania trhov, extenzívnych hospodárskych výmen, a politická stránka užšej integrácie zaostala za argumentmi ekonomickej pripravenosti. Veď napokon aj s vyše polstoročnou históriou tvorenia európskych spoločenstiev to bolo podobné.

Zo začiatku vznikol povojnový politický impulz, ktorý apeloval na potrebu zjednotenia Starého kontinentu. Prioritami sa stali mier a spolupráca. Ale ako to už býva, postupne sa veľký projekt naplnil najmä hospodárskym obsahom, ktorý bol pragmaticky lepšie využiteľný. Politické inovácie dlhodobo zlyhávali a tie ekonomické naopak zaznamenávali úspech za úspechom, čo aj na našej strane Atlantiku prinieslo európsky vklad ku globalizácii, ktorá sa naostro odštartovala pádom Berlínskeho múru.

Dnes stále žijeme v dobe, keď ekonomika diktuje najväčšie množstvo rozhodnutí, ktoré každodenne robia politické a spoločenské špičky. A to aj napriek tomu, že progresívne sily, ktoré dnes v Európe zväčša vládnu, sa zakladali na uvedomení si potreby zmien práve v ekonomických vzťahoch. Tie totiž spútavali široké masy, odsudzovali ich na okraj spoločnosti i pri rozhodovaní o nej samotnej. Ekonomiku nemožno vnímať iba v národnom, respektíve v štátnom meradle, no treba prihliadať na jej medzinárodný rozmer a najmä na jej spletitý charakter. Preto sa rozhodovanie v národnom meradle stáva oveľa ťažšie a sme nútení hľadať spojencov, ktorých priority sú podobné našim. Toto je základný moment rýchlej hospodárskej globalizácie, ktorá predbehla tú politickú. Demokraticky zvolené reprezentácie štátov totiž len veľmi ťažko koordinujú svoje politické priority, ktoré by mali byť nadradené ekonomickým, a tie nevyhnutne nevychádzajú z "vôle ľudu". Tým je politika v globálnom prostredí o to viac "umením nemožného".

Jedine politická integrácia regionálnej, kontinentálnej a neskôr globálnej úrovne môže dôveryhodne zabezpečiť kontrolu nad nekontrolovateľnou ekonomickou globalizáciou. Oprávnene zdvihnutým prstom sa stávajú protesty, ktoré dnes sprevádzajú summity všetkých nadnárodných fór, Európsku úniu nevynímajúc. Nové sociálne hnutia, ako protestné hnutia rozhľadení intelektuáli a novinári nazývajú, poukazujú na nedostatok participácie zo strany iných ako ekonomických aktérov na rozhodovaní v globálnom meradle, vrátane národných štátov. Tým sa nepriamo poukazuje na demokratický deficit, ktorý bude mať každá integrácia bez politického, teda demokraticky kontrolovateľného, obsahu.

Preto pri začleňovaní nových štátov do Európskej únie nemôže ísť iba o rozšírenie trhov, ale musí byť v prvom rade politickou odpoveďou na ekonomickú globalizáciu, s ktorou je načase niečo robiť. A to aj za našej účasti. Jedine európsky integračný model má potenciál byť alternatívou k neoliberálnemu konceptu svetových vzťahov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984