Keď sa ťahúňovi berie z válova
Posledná správa z oblasti bytovej politiky: "Na Slovensku chýba 200 tisíc bytov." Tento štatistický údaj vyplýva zo súčasnej situácie v bytovej vybavenosti, v ktorej dosahujeme nelichotivú pozíciu. Veď na tisíc obyvateľov SR pripadá 310 bytov, v krajinách EÚ je to až 400.
Tento údaj je známy už roky. Keďže sa z roka na rok dostávame práve pre bytovú výstavbu do nepriaznivejšieho svetla, azda každá vláda by sa usilovala tento problém riešiť. Ako pilier svojej politiky si ho v programovom vyhlásení postavil aj kabinet Mikuláša Dzurindu, ktorý bol v minulosti ministrom zodpovedajúcim za túto oblasť.
Nie je podstatné, koľko bytov sa postavilo doteraz. Kto sa vyzná v investičnom procese, vie, že prvé dva roky po predchádzajúcich rozhodnutiach sú vlastne dobiehaním. A tak priaznivé výsledky výstavby z roku 1999 sú predovšetkým vizitkou predchádzajúcej vlády a na tých tohtoročných sa podieľajú exvládcovia aspoň spolovice. Už aj preto, že sa rozbehla funkcia Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorého prostriedky spolu so stavebnými sporiteľňami zabezpečovali výstavbu vyše 60 percent bytov na Slovensku.
Uvedomil si to aj minister výstavby a regionálneho rozvoja István Harna, ktorý napriek veľkým tlakom nedovolil zrušiť tento fond. Jeho podriadeným sa, naopak, podarilo zaviesť do činnosti tejto inštitúcie poriadok. I keď obmedzujúce opatrenia - len pre sociálne odkázaných a do 35 rokov - značne komplikujú prílev nových žiadateľov na túto pôžičku. Ak vezmeme do úvahy, že i štátna prémia v stavebných sporiteľniach sa má podstatne znížiť - zo 6000 na 4500 Sk ročne - začína sa plniť Harnova obava, či sa v roku 2001 postaví 15 tisíc bytov. Premiér Dzurinda je však optimista. Zrejme sa domnieva, že sa hypotekárne úvery stanú motorom výstavby v našej krajine.
Vo vyspelom svete je dôraz na hypotéky. Na Slovensku sa za touto formou výstavby ľudia zatiaľ nehrnú, veď bolo takouto formou poskytnutých len 1500 úverov. Dôvod je jednoduchý: občania SR nie sú natoľko solventní. Posúďte, koľko ľudí je schopných pri úvere 1 milión korún mesačne splácať 5840 Sk, ak je doba splatnosti spomínanej sumy 30 rokov? Ak by sa žiadateľ rozhodol splácať spomínaný milión 10 rokov, platil by mesačne 10 980 Sk.
A tak pre chudobné Slovensko, kde vyše 60 percent občanov má existenčné problémy, zostáva i naďalej východiskom riešiť bytovú otázku formou prostriedkov získaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania a stavebných sporiteľní. Pre sporiteľne sa bude môcť rozhodovať čoraz väčší počet klientov. Na náš trh totiž vstupuje ďalšia spoločnosť - Československá obchodná banka, ktorá sa chce venovať tomuto produktu. O to väčšie je sklamanie riaditeľa projektu stavebnej sporiteľne ČSOB Pavla Strnada, ktorý na okraj zníženia štátnej prémie pre stavebných sporiteľov povedal: "Neprinesie to očakávaný efekt v rozvoji bývania." Tento krok nechápe už aj z toho dôvodu, že napríklad štátna podpora pre klienta, ktorý potrebuje 1 milión korún, je pri hypotekárnych úveroch podstatne vyššia. Podľa údajov ČSOB štát klientovi zo stavebných sporiteľní poskytne pri spomínanej sume len 108 000, no pri hypotekárnom úvere až 231 657 Sk!
Aj v tomto prípade sa zrejme nerozhodovalo podľa potrieb spoločnosti a teda občanov SR, no podľa potrieb tvorcov štátneho rozpočtu. A tí si vyrátali, že ak poskytnú pomoc pre čosi viac než 1500 klientov hypotekárnych úverov, budú musieť dať oveľa menej, ako keby priplácali plnú hodnotu - 6000 korún klientom stavebných sporiteľní. Tých sú totiž státisíce. Zvíťazilo teda "pragmatické" škrtanie, a to napriek tomu, že výstavba bytov je pilierom programového vyhlásenia vlády a vyspelému svetu sa takto zrejme ešte viac vzdialime.
Autor (1955) je ekonomický redaktor denníka Práca
