Kovbojka sa nekonala
Okolo desať ľudí prišlo o život, stovky voličov po odvolení hospitalizovali. Voľby sa konali v troch kolách a prvé dve sa pre "veľký úspech" ešte raz opakovali. Egyptská kovbojka však na floridský republikánsko-demokratický neúspešný oscarový večer G. W. Busha a A. Gora aj tak nemala. A načasovaná bola tak zle, že jej svetové médiá venovali treťoradú pozornosť. V demokraciách, ako je tá egyptská, kde pred štyrmi rokmi padlo ešte pred splnením voličskej povinnosti za obeť ulice 60 ľudí a stovky zostalo zranených, by bola tendencia odvoliť aj teraz rýchlo a bez reflektorov. Prezident Husní Mubarak (na obr.) si to však dovoliť nemohol. Nie pre svoj rastúci vplyv ako palestínsku bútľavú vŕbu v blízkovýchodnom mierovom procese. Tohtoročné parlamentné voľby sa v krajine na Níle museli niesť v znamení aspoň nejakej zákonnosti - v podobe sudcov, ktorí vymenili vo volebných miestnostiach miestnych úradníkov. Sám Mubarak, ktorého vládnuca Národnodemokratická strana (NPD) mala po voľbách v roku 1995 až 97 percent zo 454 kresiel v jednokomorovom Ľudovom zhromaždení, sa snažil zdržať akéhokoľvek zasahovania do regulárnosti. "Voľby budú slobodné a demokratické," vyhlásil ešte pred odštartovaním prvého kola volebného dostihu 18. októbra, čím jasne naznačil, že sa nezopakuje situácia spred štyroch rokov, keď medzinárodní pozorovatelia zaznamenali zastrašovanie a volebné podvody. Na to sa tentoraz sťažovalo len Moslimské bratstvo, zakázané od roku 1954, ktorého oficiálnym programom je násilie a návrat k čisto islamskému štátu. Hoci mu dnešná generácia už nevenuje (v dôsledku negatívnej mediálnej kampane) priveľkú pozornosť, po dvoch kolách obsadilo štyri percentá kresiel. Nezávislí získali takmer desatinu, legálna opozícia má viac ako dve percentá kresiel a zvyšnú polovicu stoličiek si po troch kolách (posledné prebehlo koncom uplynulého týždňa) zatiaľ privlastnila NPD, keďže rozdeľovanie kresiel sa tým nekončí.
Egyptský volebný systém v sebe totiž skrýva mnohé záludnosti. Nielenže 10 poslancov zo 454-členného parlamentu volí prezident (ostatných občania), ale je tu značne mätúca aj omietka parlamentnej demokracie v podobe "slobodnej" predvolebnej kampane a nezávislých kandidátov. Ako pripomenula agentúra AP, silu voličskej základne možno v Egypte využiť len vtedy, ak sa vyhovie aj tej polovici, ktorá je tam negramotná, orientujúca sa podľa piktogramov. Samozrejme, nejde o také zaužívané znaky, ako sú maskoty slona či osla u amerických demokratov a republikánov. Strany dokonca ani nemajú možnosť výberu svojich symbolov. K dispozícii je 40 oficiálnych a je zrejmé, že výber polmesiaca (ako znaku islamu) a ťavy (ako znaku sily a trpezlivosti) vládnucou NPD vyrazil šance islamskej opozícii.
Okrem toho, zo 4000 kandidátov uchádzajúcich sa o priazeň voličov zastupovala len necelá tretina niektorú z hlavných strán. Ostatní boli "nezávislí". Do aktu voľby. A to z toho titulu, že sa im miesto na kandidátke neušlo, alebo - v prípade Moslimského bratstva - sa až 75 priaznivcov bálo zo strachu z perzekúcie ukázať politické tričko. Takže po každom kole sa mnohí pridávali do Mubarakovej NPD alebo "pristáli" v spomínanej islamskej skupine.
Napriek parlamentnému systému sa tak aj po piatich rokoch opäť zleje dokopy výkonná a zákonodarná moc. Málo ľudí očakáva, že sa bude pokračovať už v dávno sľubovaných a doteraz neuskutočnených ekonomických reformách, že sa zníži korupcia a boj s chudobou, do siete ktorej upadá čoraz viac obyvateľov. NPD však už začína čoraz viac pociťovať počtom malé , ale politicky výrazné signály animozity. Ak nie priamo voči medzinárodne úspešnému Mubarakovi, tak určite voči aparátu, ktorému šéfuje. Opozičníci, ktorí rady NPD opustili, nazývajú tento silnejúci protest "demokratická intifáda", podľa vzoru tej palestínskej. A to by mal byť pre Mubaraka dostatočný signál na to, aby sa nezameriaval len na medzinárodnú politiku. Inak sa kovbojke pri ďalších voľbách nevyhne.
Autorka (1974) je redaktorka Hospodárskeho denníka
