Považské strojárne sú už len prázdnou škrupinou
Považské strojárne v Považskej Bystrici boli kedysi pýchou nielen vtedajšieho Stredoslovenského kraja, ale aj celého Slovenska. Aj na nich sa demonštrovala úspešnosť socialistického hospodárstva a rozprávanie o ich strojovom vybavení mohlo pokojne vypĺňať obsah žurnálu premietaného pred filmovým predstavením. Je vyše desať rokov po revolúcii a podnik je v konkurze.
Rozhodnutím z 22. mája 2000 vyhlásil Krajský súd v Bratislave konkurz na majetok spoločnosti Považské strojárne, a.s., (PS) so sídlom na Robotníckej ulici v Považskej Bystrici. Pred rokom 1989 tu pracovalo okolo 12 000 zamestnancov, neskôr 8000. Vo firmách, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami PS, pracuje dnes okolo 3000 ľudí, samotné PS majú štyroch (!) zamestnancov. Deväťmiliardový majetok PS, a.s., už dávno zmizol v niektorom z tunelov. Sedemdesiat rokov existujúci podnik, ktorý prežil druhú svetovú vojnu, znárodnenie či normalizáciu, zmizne takmer bez stopy. Vlastne - ostane po ňom hŕba súdnych sporov.
Spory medzi bratislavskou a trenčianskou skupinou Základným sporom a zrejme aj začiatkom polčasu rozpadu strojárskeho podniku bol vzťah medzi dvoma hlavnými akcionármi PS, a.s., a to firmou HTC Holding, a.s., Bratislava a DMD Holding, a.s., Trenčín.
V roku 1996 získala v privatizácii Strojárska akciová spoločnosť, a.s. (SAS) 44% akcií, DMD Holdingu, a.s., patril 43%-ný podiel a Reštitučnému investičnému fondu 3%. V tom čase mal v SAS 25%-né zastúpenie HTC Holding, zvyšných 19% patrilo Danubia Invest, o.c.p., a.s., Bratislava.
HTC Holding nakúpil svoje akcie na kapitálovom trhu a v rámci tzv. repoobchodu založil svoje akcie okrem iných aj v Slovenskej kreditnej banke Bratislava (SKB). Začiatkom roka 1998 sa však vraj o jeden deň omeškal so splátkou a banka previedla akcie na firmu Macos Invest, s.r.o., Bardejov, ktorej vlastníkom bol Marián Jančošek. Ten následne odpredal 18,92%-ný podiel za 225 mil. Sk Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP).
V PS sa takto vytvorili dve skupiny: prvá okolo štátneho DMD Holding, kde patrili aj jeho dcérske spoločnosti DMD Fin a DMD Strojár, a spolu s tiež štátnym SPP vlastnila 40,96%-ný podiel. Druhej, združenej okolo HTC Holding, patril vyše 25%-ný podiel.
Skupina okolo DMD Holdingu sa usilovala o získanie vplyvu nad podnikom PS. Podala žiadosť o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia (MVZ), najprv listom predsedu predstavenstva, a keďže sa nekonalo, tak súdom. Súd rozhodol o zvolaní MVZ na 9. marca 1998, avšak akcionári HTC a SAS si o štyri dni skôr zvolali vlastné valné zhromaždenie, kde prijali uznesenie, že zhromaždenie rozhoduje o všetkých záležitostiach 91%-nou väčšinou prítomných hlasov. DMD prostredníctvom súdu napadla výsledky zhromaždenia, a tak nie sú zapísané v obchodnom registri (OR). Deviateho marca 1998 sa konalo valné zhromaždenie skupiny okolo DMD Holding. Bola odvolaná dozorná rada a zvolila sa nová, ktorá zasa odvolala predstavenstvo spoločnosti a zvolila nové. Ani tento výsledok valného zhromaždenia nie je zapísaný v OR, keďže ho napadla skupina okolo HTC. Jej hlavným argumentom bolo, že SPP získal akcie PS neoprávnene, keďže nevydal verejný prísľub. Podľa zákona ho musí vydať nadobúdateľ akcií vtedy, ak prekročí hranicu 30% akcií (v prípade SPP a DMD Holdingu to bolo 40,96%). V máji 1998 na tomto základe zakázal Krajský súd v Bratislave Slovenskému plynárenskému priemyslu výkon práv akcionára a nakladanie s účastinami.
Zostali iba štyria zamestnanci Počas existencie podniku sa jeho aktíva formálne rozdelili do dvoch častí: prvú tvorili stopercentné dcérske akciové spoločnosti patriace pod PS, ktorých bolo spolu desať. Boli medzi nimi napríklad PS - Náradie, PS - Majetok, PS - Ložiská, PS - Letecké motory (PSLM). Posledná z menovaných bola najlukratívnejšou časťou podniku, nakoľko vlastnila licenciu na výrobu motora pre podzvukové dvojmotorové lietadlo JAK/AEM 130, ktoré je taliansko-ruským produktom. Keďže predaj leteckých motorov dosahoval čoraz nižší objem, znižoval sa aj počet zamestnancov. Konkrétne v PSLM sa od roku 1998 ich počet znížil o 3500, v tomto roku malo byť prepustených okolo 1700 ľudí. Všetky spoločnosti patriace pod PS však v súčasnosti zamestnávajú iba okolo 3000 ľudí. Ak počas svojej existencie niektorá z akciových spoločností nefungovala, akcionári ju zrušili alebo spojili s inou.
Ďalšia časť areálu Považských strojární formálne patrí trinástim samostatným spoločnostiam s ručením obmedzeným, väčšinou so zahraničnou účasťou. Preto formálne, lebo od PS si prenajímajú priestory a zariadenia, zamestnávajú zhruba 1300 ľudí a so strojárňami nemajú nič spoločné.
V súčasnosti ovláda PS vedenie, ktoré si zvolila skupina okolo HTC Holding, a.s. Faktom je, že značka Považské strojárne už jestvuje len na papieri, pretože sa na ňu neviaže takmer nijaký majetok, spadajú pod ňu iba štatutárne orgány a spomínaní štyria zamestnanci. Keďže žiadne vedenie nebolo schopné predstaviť progresívny rozvojový projekt či zabezpečiť investora, firma upadala. Pri takomto neradostnom vývoji sú možné dve cesty: buď spoločnosť predáva akcie a stráca tak podiel, alebo predáva aktíva svojho podniku, podiel jej formálne zostáva, ale jeho hodnota sa znižuje. Peniaze, ktoré získa predajom aktív, si môže buď zhodnotiť napríklad v banke, alebo nakúpi akcie iných podnikov. Presne toto sa dialo v Považských strojárňach. Ich majitelia rozpredávali aktíva, až im zostali akcie bez hodnoty.
Odborári sa pokúšajú protestovať Ak sa však bližšie pozrieme na ďalšie aktivity firmy HTC Holding, zistíme, že je prítomná napríklad vo firmách ako sú Mostáreň Brezno, Preglejka, Žarnovica, Nitrianske strojárne, Vlkanovské strojárne. Je pozoruhodné, že všetky tieto akciové spoločnosti sú toho času v konkurze, predtým však uzatvárali vzájomné obchody. Napríklad v zlej situácii sa nachádzajúce Považské strojárne kúpili akcie Vlkanovských strojární v hodnote viac ako 16 miliónov Sk. Trocha zbytočný luxus. Ibaže by sa ním sledovali nejaké iné ciele.
Vzhľadom na celozávodnú dovolenku sa nám nepodarilo skontaktovať sa so samotným vedením Považských strojární, ba ani s vedením niektorej z akciových spoločností. K dispozícii bol iba šéf odborového hnutia a jeden zo štyroch zamestnancov zároveň, Viliam Šujak. Situáciu komentoval nasledovne: "Nepáči sa nám, ako sa akcionári stavajú k zamestnanosti tohto územia, a sme nespokojní s ich obchodnými aktivitami. Zamestnanosť je vecou nielen fabriky ako takej, ale aj regiónu. Mrzí nás, že sa k tomuto problému vyjadrili tak, že ich nezaujíma a riešiť ho má štát. Na to budeme musieť reagovať a chceme to ovplyvniť. Nerád by som však rozprával o aktivitách, ktoré pripravujeme." Toľko teda k fabrike, ktorá dávala prácu množstvu ľudí a živila región. Ak nájdete niekde na povale motocykel Babetta, vedzte, že prvé kusy pochádzajú práve z nej.
