V spojení síl je šanca
V súčasnosti vrcholia práce na programoch ľavicových strán na Slovensku. Predovšetkým v SDĽ pod novým vedením má byť na druhej časti 6. zjazdu v októbri 2000 prijatý aj jej nový program. Program zatiaľ na vnútrostranícku diskusiu pripravila i SDSS. SOP je v programových otázkach po schválení dohody so sociálnymi demokratmi viazaná úsilím o fúziu s touto stranou a predovšetkým o prijatie do Socialistickej internacionály (SI). Intenzívne na rozpracovávaní programových otázok pracuje nová strana Smer.
Rozhodujúcu časť týchto strán spája to, že sú členmi SI (SDSS, SDĽ) alebo sa k nej otvorene hlásia (SOP).To ich aspoň do istej miery zaväzuje rešpektovať jej program, aplikovať ho na pomery vlastnej krajiny, či dokonca smerovať k spoločnému programu. Problém sa dá nájsť viac v tom, aké stanovisko zaujať k špecifikám transformačného procesu, najmä k doterajšiemu priebehu privatizácie, ale i k celému uskutočňovaniu transformácie. Tým skôr, že bola a naďalej sa uskutočňuje fakticky pod vedením pravice, v súčasnosti dokonca krajnej pravice predstavovanej exponentmi DS. Politika uskutočňovania ekonomickej reformy nie je v súlade s programom SI. Naopak, v hlbokom rozpore, pretože sa usiluje viesť Slovensko k liberálnej ekonomike, dokonca viac liberalizovanej, ako je hospodárstvo napr. vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, či Veľkej Británii. Problém je o to ťažší, že ľavicové strany na Slovensku mali v minulosti významné pozície v realizácii tejto transformácie, resp. ich majú v súčasnej vládnej koalícii, keď uskutočňuje pravicovú transformáciu ekonomiky. Zrejme najťažšiu pozíciu má SDSS, ktorá sa dokonca začlenila do jednej strany - SDK - spolu s KDH, DU a DS. Jedine SDĽ ústami svojho predsedu Jozefa Migaša zatiaľ proti krajne pravicovému uskutočňovaniu vládneho programu otvorene protestovala.
Pri terajšom vrcholiacom vypracovávaní programov ľavicových strán bude mať rozhodujúcu úlohu stanovisko k privatizácii ako jadrovému problému ekonomickej transformácie. O aké komplikácie tu ide, ukazuje pripravovaný program SDSS, kde sa síce požaduje prehodnotiť prípady privatizácie, uskutočňované v rozpore so zákonom, dokonca sa konštatuje, že bola neefektívna a nespravodlivá, ale nakoniec len s požiadavkou jej transparentnosti. Po skúsenostiach s doterajším uskutočňovaním privatizácie, v ktorom dokonca pravica vo vládnych koalíciách lišiacky prenechala ľavicovým stranám najexponovanejšie pozície, to nemožno vykladať inak než ako požiadavku určitých náprav nezákonností, ale bez zásadnej revízie privatizácie, ako požiadavku jej dokončenia i v odvetviach, kde nie je bežná ani vo veľmi liberalizovaných ekonomikách (v zdravotníctve, školstve atď.).
Na jednej strane je kladom, konkrétne v programe SDSS, odsúdenie politiky minulej vlády ako autoritárskej a nacionalistickej, na druhej strane je zrejmé, že takáto jednostranná formulácia bude brániť spolupráci s ľavicovými silami, tendenciami a platformami, ktoré boli i v predchádzajúcej vládnej koalícii. Tým skôr, keď v programe SDSS sa vôbec neodsudzuje politika zapredávania Slovenska touto vládnou koalíciou zahraničnému kapitálu. Pre programy ľavicových strán býva príznačné, že sú veľmi podrobné až rozšafné v tom, čo treba zabezpečiť v sociálnom rozvoji spoločnosti. Naopak, zväčša nepoukazujú na to ako možno vytvoriť, resp. zabezpečiť prostriedky na tento rozvoj, alebo sa obmedzujú iba na veľmi nekonkrétne formulácie. Programy sociálnodemokratického charakteru sa naviac zásadne vyhýbajú požiadavkám ako získať prostriedky na sociálny rozvoj na úkor bohatých. Pripravovaný program SDSS ustanovuje napr. požiadavku vytvoriť 120-tisíc nových pracovných príležitostí bez toho, aby ukázal ako ich zabezpečiť.
Podobne to vyzerá i s ďalšími zdrojovo náročnými sociálnymi požiadavkami, ktoré program SDSS stavia. Pritom tu ako časované bomby čakajú také problémy, ako ten, že čoskoro nebude peňazí na dôchodky, celkový demografický problém a ostatné závažné sociálne otázky. Takto pripravovaný program nie je presvedčivý a nedá sa predpokladať, že SDSS získa početných voličov. Túto šancu však dáva program SI, ktorý len treba aplikovať na naše podmienky. Sú už príklady tranzitívnych krajín, kde sociálnodemokratické strany získali s tvorivým uplatňovaním programu SI aj vládnuce postavenie. Táto možnosť existuje i na Slovensku v spojení síl hlásiacich sa k SI.
Autor (1932) je ekonóm a publicista
