Vraj pýtajú priveľa dotácií
Začiatkom minulého týždňa predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR novú Koncepciu agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005. Má v nej ísť o určenie prostriedkov, pomocou kto- rých chcú poľnohospodári zlepšiť svoju neradostnú situáciu a pripraviť sektor na vstup do Európskej únie.
Najviac kritiky vyvolal práve finančný rozpočet, ktorý požaduje minister Pavel Koncoš na splnenie spomínaného cieľa. Ide spolu o sumu 124 miliárd korún zo štátneho rozpočtu, ktorá sa plánuje prerozdeliť do piatich oblastí (uvádzame iba hrubý výpočet): okolo 36 miliárd má ísť na tzv. organizovanie trhu, čo znamená udržiavanie cenovej rovnováhy v prípade potravín. Niekde sa ich cena musí udržať na vyššej úrovni a tie, ktoré nie sú priveľmi žiadané, ale predsa len potrebné, treba dotovať.
Ďalších takmer 27 miliárd je určených na modernizáciu strojov a vyrovnanie vlastníckych vzťahov. Tým, ktorí pestujú rastliny alebo chovajú dobytok na pôdach nie na to vhodných, sa má prispieť sumou okolo 23 miliárd korún. Deväť miliárd z celkovej sumy pôjde do nevýrobného sektora, t.j. na zlepšenie administratívy, monitorovania a iné nevýrobné programy. Nazývajú sa "prípravy na vstup do EÚ" a okrem nich sú tu aj tzv. environmentálne opatrenia, ktoré zahŕňajú investície do pôdy ohrozovanej záplavami, chov vzácnych zvierat a pestovanie vzácnych rastlín. Posledných 19 miliárd je určených na bonifikáciu úrokov, príspevkov na poistenie a daňových úľav.
Sebestačný štát Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory I. Oravec však odmieta kritiku o zbytočne vysokých dotáciách. Podľa neho je v rezorte potrebných nie 124, ale 90 miliárd korún. Jeho kolega, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev Cyril Moravčík ho dopĺňa, že tá vyššia suma je tým, čo by odvetvie potrebovalo v horizonte piatich rokov na to, aby dosiahlo predvstupovú úroveň do EÚ.
Jeden z primárnych problémov v odvetví tkvie najmä v nedostatočnej cenovej úhrade nákladov, ktoré poľnohospodár musí vynaložiť na dosiahnutie úrody. Rezort preto hľadá riešenie v kombinácii rastu farmárskych cien a štátneho rozpočtu, aby to nebolo cítiť na spotrebiteľských cenách. Vraj sa im to darí, a argumentom ministra Koncoša je fakt, že farmárske ceny sa od prvého januára do júla 2000 zvýšili oproti tomu istému obdobiu vlani približne o 5,8%, ale spotrebiteľské ceny potravín vo všeobecnosti stagnujú. Nevieme, či je tomu celkom tak. Nejaké to zvýšenie sme my, spotrebitelia, predsa len zaznamenali.
Ako ďalej uviedol Koncoš, štát môže byť sebestačný vo všetkých základných potravinách bez toho, aby sa to nepriaznivo prejavilo na ich spotrebiteľských cenách. Ďalej tvrdí, že "ceny potravín na západ od našich hraníc sú podstatne vyššie ako u nás a môže sa o tom presvedčiť každý kupujúci v ktoromkoľvek obchode, ktorý ma vo svojich regáloch aj zahraničné potraviny". Nuž, s druhým tvrdením sa dá polemizovať. Pomaly sa totiž ceny našich potravín vyrovnajú tým zahraničným, odhliadnuc od pomeru kvality a ceny, v čom naše výrobky v mnohých prípadoch zaostávajú. A potom, veľké potravinárske koncerny krajín Európskej únie si v snahe presadiť sa na trhu môžu dovoliť znížiť ceny svojich výrobkov bez toho, aby zaznamenali enormnú stratu. Do skutočnej konkurencieschopnosti nám chýba ešte dosť a nenamýšľajme si, že vždy len cena má byť tým motivujúcim faktorom pre zákazníka. Obalová technika, skladovacie podmienky, zaobchádzanie s potravinami počas prepravy - to všetko sú faktory, ktorých výsledky sú viditeľné a teda pre zákazníka veľmi podstatné. Aj to je jedna z ciest do EÚ.
Nezamestnanosť a mzdy Na druhej strane, poľnohospodárstvu nemožno uprieť jeho multifunkčný charakter. Ide o to, že nie je zamerané výlučne na výrobu potravín, ale napríklad rieši zamestnanosť obyvateľstva, ktoré nie je možné z hľadiska kvalifikácie alebo regiónu zamestnať inak. Navyše zabezpečuje remeselnú výrobu a je východiskovým odvetvím pre služby. Je lepšie, keď roľníci vytvárajú výkony, ako by im štát mal vyplácať podporu a odvody do sociálnej či zdravotnej poisťovne. Koncepcia zahŕňa aj zníženie počtu pracovníkov zo súčasných zhruba 100-tisíc na 82-tisíc, pričom vlani odišlo z poľnohospodárstva takmer 15-tisíc ľudí. Podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva je z celkového počtu nezamestnaných zhruba 38-tisíc takých, ktoré mali posledné zamestnanie v poľnohospodárstve. Rurálny charakter našej krajiny sa nedá zmeniť zo dňa na deň.
Výhrady ku koncepcii sa týkali aj mzdového ohodnotenia pracovníkov. V súčasnosti totiž štát podporuje jedného poľnohospodára sumou 12,5-tisíc korún vo forme príspevkov a úľav. V roku 2005 by táto suma mala dosiahnuť hodnotu 27 tisíc korún. Koncoš však tvrdí, že to nie sú peniaze, ktoré dostávajú pracovníci odvetvia na ruku, ale sú to presne určené peniaze na jednotlivé tituly. A navyše argumentuje, že "mzdy v agroodvetví zaostávajú za priemerom národného hospodárstva o celých dvadsať percent". Podľa našej mienky sú dotácie v poriadku, veď nie je novinkou, že poľnohospodárstvo je kameňom úrazu v celej EÚ, a preto sa dotuje. Ale predsa len - viac súkromného podnikania by iste nezaškodilo. A práve v tomto smere koncepcia neprináša mnoho.
Nespokojnosť s návrhmi Iste si všetci pamätáme na horúce júnové dni, keď poľnohospodári lamentovali, že sa v dôsledku sucha zničí úroda. Stalo sa, a my musíme časť obilnín zabezpečiť z intervenčných fondov EÚ. Jeho cena vyjde tak približne o 1500 Sk za tonu drahšie ako u nás. Zvláštne je, že poľnohospodárstvo nikto nikdy za strategické odvetvie neoznačil, a pritom od neho závisí život obyvateľov a chod štátu.
Koncošova koncepcia napokon prijatá nebola. Hlavným dôvodom sú vraj neprijateľné požiadavky na výšku dotácií. Podpredseda vlády Ivan Mikloš nepovažuje za dobré, ak sa berie dobrým a dáva tým, ktorí pôsobia v horších klimatických podmienkach, lebo to "strháva do zlých ekonomických výsledkov a stratovosti všetkých. Na jednej strane chceme znižovať podiel verejných výdavkov a na druhej sa navrhuje takéto zvýšenie." Podľa neho, čím ťažšie podmienky budú mať poľnohospodári do obdobia nášho vstupu do EÚ, tým viac budeme v nej konkurencieschopnejší. Nuž, to je pravda len polovičná, hoci známe "ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku" platí. Avšak nesmieme zabúdať na to, že nie všetci obyvatelia majú možnosť pracovať v priemysle alebo byť situovaní tam, kde sa poľnohospodárstvu darí. Už len z dôvodu rovnomerného rozvoja regiónov treba isté poľnohospodárske činnosti a geografické oblasti aspoň sčasti dotovať. Iste sa nám to raz vyplatí, pretože ani klimatické podmienky nie sú stabilné. Čo ak raz budú severné kraje obilnicou Slovenska?
Najzarážajúcejšie na celej veci je, že celá záležitosť je, ako povedal minister Koncoš, podmienená aj vzájomnými vzťahmi členov vlády za SDĽ a I. Miklošom. Ako uviedol pre Hospodársky denník, "je zrejmé, že SDĽ odmieta koncepciu verejnej správy, ktorej predkladateľom je Ivan Mikloš, lebo máme vážne dôvody, najmä ekonomické, ale aj národnoštátne, aby sme ju odmietli. Na druhej strane koncepciu poľnohospodárstva a potravinárstva predkladá člen vlády za SDĽ..."
Ak je tomu naozaj tak, máme sa na čo tešiť. Zdá sa, že ani taká vec, ako je potravinová bezpečnosť obyvateľov tohto štátu, nemôže večne sľubujúcich politikov prinútiť k tomu, aby sa zjednotili a urobili kompromis.
