Cena plynu čiernym Petrom
Ako koncom uplynulého týždňa uviedol minister hospodárstva Ľubomír Harach, ceny plynu v priemysle sa riadia zákonom, ktorý hovorí o tom, že akonáhle sa zmenia vstupné náklady, štátny podnik je povinný prepočítať nové ceny vstupov. Z nich sa potom odvodí nová cena plynu pre priemysel.
Slovenský plynárenský priemysel, š.p. (SPP), prepočítal nové ceny plynu na základe neočakávaného prudkého nárastu nákupných cien zemného plynu na svetových trhoch (ktoré boli dôsledkom zvýšenia cien ropy) a nárastu kurzu amerického dolára voči slovenskej korune. Výsledkom bolo rozhodnutie o zvýšení ceny plynu od 1. septembra 2000 pre veľkoodberateľov o 45% a pre domácnosti o 25%. Napriek tomu, že SPP na to, aby urobil takéto opatrenie, nepotrebuje súhlas svojho zriaďovateľa, teda Ministerstva hospodárstva SR, predsa tak urobil. So žiadosťou, aby minister predložil tento návrh vláde na schválenie.
Vyššia cena - lukratívnejší investor Od predloženia návrhu do vlády sa jednoznačne dištancovala ministerka financií Brigita Schmögnerová. Zrejme nechce mať v rukách čierneho Petra a tvrdí, že tento krok má urobiť ministerstvo hospodárstva. Napokon, opatrenie nie je práve sociálneho charakteru, ktorý má v programe jej strana. Minister Harach však hrá na konsenzus a diskusiu: chce sa dohodnúť s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR o miere zvýšenia cien. Rozhodnutie má padnúť začiatkom tohto týždňa.
Hlavným argumentom SPP je v prípade nezvýšenia ceny očakávaná koncoročná strata vo výške 16,2 mld. korún (vlani to bolo 3,3 mld. korún). Najväčší rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou plynu je zaznamenaný v kategórii domácností. Ak by sa cena zvýšila, SPP by mohol svoju stratu znížiť… Žiadne potešenie pre odberateľov.
Povedzme, že berieme argument o tom, že keď sa zvýši cena ropy na svetovom trhu, musí sa zvýšiť aj u nás. Napokon, vidíme to na cenách benzínu, prečo by to malo minúť plyn? Sú to zákony trhu, ktorým sa nevyhneme. Rovnako môžeme súhlasiť aj s faktom, že vyššie ceny budú dôležitým faktorom pri privatizácii SPP - môžu zdvihnúť predajnú cenu podniku, a nám predsa ide o lukratívneho investora. Negatívne poprivatizačné skúsenosti majú v susednom Maďarsku, kde vláda nepovolila súkromnému vlastníkovi, spoločnosti MOL, zdvihnúť ceny plynu v dôsledku ich vývoja na svetových trhoch, čo vyvolalo nielen odstúpenie šéfa MOL-u, ale aj úvahy o vrátení podniku do štátnych rúk.
Chudoba SPP nehrozí Vieme, že SPP vzhľadom na vysoké príjmy z prepravy ruského plynu do západnej Európy, až taký chudobný nie je. Tieto zisky mu môžu pomôcť vykryť stratový predaj plynu na domácom trhu. Otázne je, či sa zvýšením cien dosiahne očakávaný efekt - teda vyššie príjmy štátu v podobe daní od SPP, ktoré sa teoreticky majú vrátiť späť občanom v rôznych formách. Dane a ich prerozdeľovanie sú totiž priveľmi anonymnou položkou na to, aby občan pocítil akési zlepšenie životného štandardu. Oveľa konkrétnejšiu formu má nižšia cena plynu. V tejto súvislosti napadá príklad z Moskvy: miestne telefonické hovory sú zdarma. Nie preto, že by Rusko bolo bohaté a mohlo si taký luxus dovoliť, ale preto, lebo to má sociálny podtext. Mnohí ľudia totiž nemajú na zaplatenie cestovného, aby navštívili svojich príbuzných na druhom konci mesta. Preto im môžu aspoň zadarmo telefonovať.
A napokon, pozrime sa na aktivity SPP. Nedá sa protestovať proti tomu, ak sponzoruje našich olympionikov , pretože v tomto smere supluje štát. Okrem toho však sponzoruje množstvo iných aktivít. Nič proti kultúre, zábave, či športu, ale všimnite si, že logo SPP sa na podujatiach rôzneho charakteru vyskytuje až pričasto. Nedalo by sa uvažovať o racionalizácii sponzorských výdavkov? Potom by potreba eliminovať stratu z predaja a zvyšovať cenu nemusela byť až taká akútna.
