Rekordný pokles jednotnej európskej meny

Spoločná európska mena euro dosiahla v minulom týždni historickú hranicu minima s hodnotou 0,8468 USD. Práve tento fakt má za následok nárast cien mnohých komodít, ktoré sa musia do európskeho priestoru dovážať, napríklad ropa, počítače, zábavná elektronika, ale aj káva a iné tovary.
Počet zobrazení: 2078

Spoločná európska mena euro dosiahla v minulom týždni historickú hranicu minima s hodnotou 0,8468 USD. Práve tento fakt má za následok nárast cien mnohých komodít, ktoré sa musia do európskeho priestoru dovážať, napríklad ropa, počítače, zábavná elektronika, ale aj káva a iné tovary. Riziko inflácie rastie, hospodársky rast a pracovné miesta sú už v tomto čase akútne ohrozené. Obchodníci tvrdia, že ak sa má mena stabilizovať, nestačí o tom iba hovoriť. Podľa niektorých japonských obchodníkov nie je pokles euro ukončený, navyše chýbajú signály o stabilizácii tejto meny. Čoraz častejšie bolo z odborných kruhov počuť názor, že spoločnej mene môže pomôcť len intervencia Európskej centrálnej banky.

Britskí toryovci stavili na euroskeptikov Niekoľko týždňov pred tým, ako sa budú konať snemy hlavných britských strán, začali opoziční toryovci ako aj koaliční labouristi zvýrazňovať svoje postoje k téme Európa a euro. Šéf toryovcov William Hague sa zasadzuje za obmedzenie moci európskych úradov, labouristi svoj profil takisto zostrujú. Premiér Tony Blair a minister financií Gordon Brown plánujú vystúpenia, na ktorých zamýšľajú odmietnuť taký model usporiadania európskej federácie, aký navrhol napríklad nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer. Veľká Británia má okrem toho v úmysle vystúpiť aj proti tomu, aby Nemecko a Francúzsko viedli diskusiu o reforme politických inštitúcií v rámci Únie.

Veľmi ťažkou témou pre labouristov však bude presadenie nástupu spoločnej európskej meny u občanov. Oficiálny postoj krajiny je, že Veľká Británia vstúpi do Európskej menovej únie (EMU) až vtedy, keď bude euro úspešné. V tom prípade budú Briti o vstupe hlasovať v referende.

Konzervatívci veria v efekt libry Toryovci jednoznačne stavili na stratégiu s názvom Zachovaj libru (Save the Pound). Vstup do menovej zóny vylučujú prinajmenšom ešte na nadchádzajúce volebné obdobie. Najnovšie prieskumy verejnej mienky ukazujú, že 69 % britského obyvateľstva zaujíma voči vstupu do EMU odmietavý postoj a pre konzervatívcov je tento fakt svetlom nádeje. Strana, ktorej preferencie klesli v júli na 29 % dúfa, že svoju reputáciu si napraví práve vyvolaním diskusie o európskych a menovopolitických otázkach. Podporu nchádza u rôznych "euroskeptických" organizácií, ako napríklad Business for Sterling alebo New Europe, ktoré práve teraz začali svoju kampaň. Na billboarde, ktorý vyrobila firma M and C Saatchi, sú znázornené putá, pod ktorými je nápis Európa áno, euro nie.

V téme menovej únie nechcú zaostávať ani labouristi. Na svojom sneme v týchto dňoch sa majú členovia oboznámiť s potrebnou argumentačnou výbavou. Jedným z dôležitých bodov je napríklad aj fakt, že viac ako 50 % britského obchodu tvorí obchod s krajinami EÚ.

Dáni budú zrejme hlasovať negatívne Ak sa v referende štyri milióny oprávnených dánskych voličov negatívne vyjadria k zavedeniu spoločnej európskej meny, pre dánske hospodárstvo to zjavne nebude mať katastrofálne dôsledky.

Hoci si zavedenie spoločnej európskej meny želajú mnohí podnikatelia, v tlači sa objavujú skôr ich zdržanlivé postoje. Napríklad výzva šéfa dánskeho priemyselného zväzu Hansa Skova Christensena s názvom Konečne ukázať vlajku tak zostala bez skutočnej odozvy. Podľa Christensena by členovia zväzu museli ukázať, že negatívny postoj v referende môže znamenať stratu pracovných miest a blahobytu práve v ich podnikaní.

Avšak presne toto nechcú mnohí dánski podnikatelia sprostredkovať verejnosti. Strach byť prorokom hrôzy je zjavne veľký. Navyše, na jar vo svojom posudku potvrdila hospodárska rada ustanovená dánskou vládou, že zdravé dánske hospodárstvo môže bez veľkých strát rásť ďalej aj bez eura.

Zvýšenie životnej úrovne Práve uvedené konštatovanie bolelo najmä proeurópsky orientované sociálnodemokratické krídlo na čele s premiérom Poulom Nyrupom Rasmussenom. V skutočnosti sa po vyhodnotení referenda naozaj nič nezmení, nakoľko je kolísanie dánskej koruny voči eurokurzu určené hranicou 2,25 % hore alebo dolu. Po najnovších historických prepadoch spoločnej meny sú na dennom poriadku rozhovory o tom, že so vstupom do EMU by sa malo ešte chvíľu počkať, až kým sa ukáže, či je projekt spoločnej meny naozaj stabilný. Vzhľadom na pozoruhodný hospodársky vývoj posledných rokov vyslovujú mnohí Dáni túto myšlienku s väčšou ľahkosťou v duši. Veď nezamestnanosť sa od začiatku 90. rokov znížila o polovicu, t.j. na takmer 5 % a životná úroveň širokej strednej triedy citeľne vzrástla. Kodanská burza vykazuje v celej Európe najvyššie nárasty kurzov v tomto roku. Minister financií Mogens Lykketoft môže prezentovať štátny rozpočet v čiernych číslach, pričom poklesla miera zadlženosti. Tento sociálny demokrat si preto nezíska veľa pozornosti oznámením, že negatívne stanovisko pri hlasovaní o spoločnej mene bude krajinu stáť okolo 5 mld dánskych korún (1,3 mld. DM, 660 miliónov euro), čo bude dôsledok vyšších úrokov a nižšieho hospodárskeho rastu.

Rakúšania rátajú v euro a požičiavajú si v yenoch V poslednom čase sa v Rakúsku stáva módou financovať nákup nehnuteľností pôžičkami v japonských yenoch. Výhoda úrokov je enormná, nakoľko je tu možnosť dostať peniaze za menej ako dvojpercentný ročný úrok. Túto okolnosť však sprevádzajú dve osobitosti: viazanie úroku je extrémne krátke a potom, banky požadujú viac ako 30-percentné krytie istinou. Isté však je, že kto dokáže realizovať prinajmenšom časť svojho financií v yenoch, má obrovskú výhodu v porovnaní s financovaním v euro, pre ktoré sú príznačné vysoké úrokové miery.

Tu sa ale začínajú riziká. Totiž pre toho, kto ráta v euro a zadlžuje sa v yenoch, môže viditeľná zmena výmenného kurzu znamenať skutočnú katastrofu. Ak sa hodnota eura oproti hodnote yenu zníži, pre dlžníka sa zvýši hodnota úveru presne o takú istú hodnotu.

Nielen dlžníci, ale aj banky hrajú riskantnú hru. Ak totiž bude euro voči yenu naďalej klesať, môžu utrpieť aj dobre kryté pôžičky. Zdanlivo lacné financovanie za extrémne nízke úroky sa ukáže ako pravý opak, pretože napokon sa musí splatiť oveľa vyššia suma, ako bola pôvodne požičaná.

Natíska sa otázka: keď sú úroky v Japonsku také nízke a hospodárstvo nie je v najlepšej situácii, prečo nie je yen slabší ako euro? Poznám len dve odpovede: Kurz je udržiavaný prebytkom z exportu. A potom, veľa výnosných finančných obchodov sa neprestalo praktizovať. Znamenalo by to, že tí, ktorí už zarobili, by sa stiahli do úzadia. No a tí ostatní sú ponechaní napospas osudu.

Köhler obraňuje intervenciu Svojím nedávnym ráznym vystúpením v Prahe udal nový šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) Horst Köhler tón tohtoročného zasadnutia. Nadchádzajúcou prioritou MMF má byť boj proti chudobe. Šéf MMF vo svojom vystúpení preto viackrát zdôraznil, že všetky krajiny, aj tie najchudobnejšie, musia z globalizácie profitovať. Fenomenálny hospodársky rast uplynulých desaťročí nezasiahol veľké časti sveta, čo podľa neho môže byť problémom pre budúcnosť. Köhler sa vyjadril aj k spoločnej európskej mene.

Podľa vlastných slov ani Köhlera neteší vývoj spoločnej európskej meny: "Niet pochýb o tom, že euro je podhodnotené, silne podhodnotené." Preto vraj nemôžu byť intervencie tabu. Týmto konštatovaním podporil Köhler výpoveď svojho hlavného ekonóma Michaela Mussa, ktorý sa vyjadril za väčšie alebo menšie zásahy do devízového trhu v prospech slabnúcej euromeny. "Kedy bude dôvod na zásahy do devízového trhu, ak nie teraz?" pýta sa Mussa. Rovnako ako on, aj Kohler zdôraznil, že intervencie musia byť účinné. Pretrvávajúce ťažkosti nie sú dôvodom na odmietanie meny. "Projekt euro je dobrý," skonštatoval Köhler. Jeho kritika však bola namierená najmä proti európskej politike a ťažkostiam pri presadzovaní nevyhnutných štruktúrnych reforiem: "Európania by mali sami vidieť, prečo je euro slabé."

ČO POVEDALI O PÁDE EURA

Gerhard Schröder, kancelár SRN: Nízky kurz eura zvýhodňuje export nemeckých firiem. Myslím si, že vzájomný vzťah dolára a euro by mal dávať viac príležitostí na radosť a nemusel by byť príležitosťou na smútok. (5. september 2000)

Nemecko a Taliansko majú záujem na silnom eure. Sme zajedno v názore, že európske hospodárstvo je v dobrom stave. Tým sa garantuje aj silné euro. (22. september 2000)

Theo Waigel, bývalý minister financií SRN: Slabnúci kurz euro je iste výrazom silnej americkej konjunktúry, ale aj narastajúcich politických chýb Európanov. Register hriechov sa začína spochybňovaním Paktu stability cez Lafontaina až po nedbanlivé podceňovanie tejto meny zo strany nemeckého kancelára, ktorý v slabosti kurzu vidí skôr "dôvod na radosť a nie na starosť". Intervencie ECB pomôžu len v istých výnimočných situáciách, ale nie sú všeliekom. Potrebné sú štruktúrne reformy v celej Európe, predovšetkým sanácie sociálnych rozpočtov a zvýšenie flexibility pracovných trhov. Jednotná európska mena závisí predovšetkým od dôvery tých trhov, ktoré doposiaľ nie sú presvedčené o tom, že európske hospodárstvo sa pohybuje na špirále rastu zodpovedajúcej americkej dynamike.

Norbert Walter, hlavný ekonóm Deutsche Bank: Euro je podhodnotené, a to dáva zlé signály. Dôveryhodnosť a úspešnosť sa zvyšuje nielen slovom, ale najmä činmi. Európske centrálne banky majú v držbe menové rezervy v hodnote okolo 200 až 250 miliárd USD, čo je priveľa. "Venovať" ich terajšiemu kurzu by znamenalo zlepšiť majetkovú pozíciu vlastníkov, t.j. európskych daňových poplatníkov. Či sa toto nazýva intervencia? Na tom nezáleží. V každom prípade by sme nemali čakať na japonské banky.

Martin W. Hüfner, hlavný ekonóm Hypo-Vereinsbank: Čo môžeme urobiť proti slabosti eura? Nikto už dnes nenaletí na naivné vyhlásenia, že kurz eura neodráža základné fakty a vlastne by mal byť oveľa silnejší. Predovšetkým potrebujeme niekoho, kto vstane a povie: stačilo. Musí to byť niekto, koho hlas má v Európe váhu (ideálnym riešením by samozrejme bola konferencia európskych ministrov financií). Druhým krokom je dôveryhodný balík hospodárskych, finančných a finančnopolitických opatrení, vrátane zvýšenia úrokov a rozhodnutia o dôležitých štruktúrnopolitických reformách, ktoré sa očakávajú najmä od politikov. Keď sa to splní, potom majú zmysel aj intervencie na devízových trhoch - avšak nie polovičaté a zamaskované ako bilančné opatrenia, ale budú sa niesť v znamení hesla: Na hrubé vrece hrubá záplata.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984