Mravné hodnoty národa
Ľudia, čo sa na SNP zúčastnili, neboli zvláštni hrdinovia. Išlo o obyčajných občanov, ktorí si v tragickej dejinnej chvíli uvedomili, že už niet kam ustupovať. J. Tiso už v r. 1940 zaradil Slovensko do fašistického frontu "novej Európy". Táto "česť" vzbudila u mnohých hlboký odpor, ale aj strach z budúcnosti. Násobilo ho úplné zavrhnutie demokracie, nastolenie vnútorného teroru pomocou HG, antisemitizmus, krajný nacionalizmus, spojený s protičeským šovinizmom, klerikalizmus, zdôrazňovanie styčných bodov medzi nacizmom a kresťanstvom, či falšovanie histórie. Ľudia, ktorí mali možnosť 20 rokov chodiť v ČSR do slovenských škôl, si však pamätali čosi celkom iného o mravných hodnotách, o ktoré sa náš národ opiera. Napr. myšlienku J. Kollára: Kto je hodný slobody, vie si vážiť slobodu každého, či Štúrovu požiadavku o zrovnoprávnenie Slovákov v Rakúsko-Uhorsku, spájanú s víziou vzdelaného národa, ktorý smeruje k humanite, odstráni sociálny útlak a do popredia postaví ľudskú dôstojnosť. Účastníci SNP spontánne vycítili historický rozmer svojho vystúpenia. V povstaleckých mestách a dedinách sa ozývali verše štúrovských básnikov častejšie ako kedykoľvek predtým. Pokusy o rehabilitáciu fašistického slovenského štátu neprestali ani po 55 rokoch. Zreteľnejšími sa stali len väzby týchto pokusov s rozličnými prejavmi pravicového extrémizmu. Najúčinnejším prostriedkom proti ich výčinom je posilnenie jednoty demokratických síl v základných otázkach riadenia štátu a predstáv o jeho ďalšom vývoji. Oslabovanie tejto jednoty je sprevádzané stratou energie demokratických síl v boji proti rozličným neduhom spoločnosti, vrátane rozkrádania a korupcie. Prenikať stále hlbšie do podstaty a zmyslu našich dejín potrebujeme ako soľ. Ak to prestaneme robiť, začneme strácať svoju identitu.
Autor bol v októbri 1944 vedúcim povstaleckej Spravodajskej agentúry Slovenska - ZAS
