Presvedčení o neomylnosti
Som mladý a pracujem. Koľkí z nás si to môžu dnes povedať? Bolo pekným zvykom, že každý absolvent strednej a vysokej školy po odchode zo školy získal možnosť zamestnať sa, spraviť prvý krok k tomu, aby sa jeho počínanie na trhu práce stalo jednoduchším. Kde sú časy, keď sa štát staral o to, aby sa udržala kontinuita socializácie mladého človeka, aby mal možnosť sa vzdelať, nájsť si robotu, získať byt a založiť rodinu. Je smutné, že sa súčasná vláda obracia mládeži chrbtom a nie je schopná čo len čiastočne vytvoriť prostredie pre zamestnávateľov, ktorí by prostredníctvom osobitných výhod boli ochotní prijať do práce mladého človeka, absolventa bez praxe a skúseností. V súčasnosti absolventi škôl predstavujú kategóriu, ktorá každoročne zaťažuje štatistiku evidencie nezamestnaných. Sú to tí mladí ľudia, ktorí vo vlastnom, existenčnom záujme odchádzajú zo Slovenska a svoje teoretické schopnosti ponúkajú zahraničiu. Ide aj o chlapcov a dievčatá, ktorí z beznádeje siahajú po drogách a alkohole. Dnes sú to tí, čo si budúcnosť na ružovo nefarbia. Preto najnovšie vyjadrenie vlády o nemožnosti riešiť problém práva na prvé zamestnanie pôsobí ako postoj veľkokapitalistov k fungovaniu trhového mechanizmu. Dnes nie je pre nich dôležité, čo môžu pre občana urobiť, ale čo im občan môže priniesť, či odviesť na daniach. Neochota načúvať všetkým subjektom politického systému vedie k názoru, že tak ekonomické ako aj systémové opatrenia neprinášajú očakávaný efekt. Slepota z presvedčenia o správnosti svojich krokov vedie tých hore k opätovným chybám. No verím, že sa mýlim a keď zostarnem, tak to pochopím.
Autor je študent politológie na UMB v Banskej Bystrici
