Falošné argumenty pravice
V oficiálnom stanovisku spoluvládnej Demokratickej strany sa uvádza, že jej zástupcovia nepodporia nijaký z návrhov SDĽ pri prerokovávaní novely zákona o veľkej privatizácii. Dokonca považujú požiadavku ľavicových demokratov, aby parlament kontroloval niektoré privatizačné rozhodnutia vlády, za protiústavnú a ako prejav nedôvery poslancov SDĽ voči svojim ministrom. Poslanec za DS Peter Tatár vyzýva ostatných kolegov z SDK, aby nepristupovali na "obmedzenia privatizácie" a hľadali racionálne politické riešenie "bez politických ústupkov a falošných kompromisov, pre ktoré SDĽ nemá vecné argumenty". Naozaj neviem, ako pravicoví demokrati prišli k týmto bombastickým záverom, avšak je to krajne nezodpovedné nielen voči koaličnému partnerovi, ale i samotným občanom Slovenska. Na posledných výskumoch verejnej mienky sa presviedčame, že DS má minimálnu podporu v spoločnosti. Heslo "Rýchlo a bez akejkoľvek kontroly predať všetko, čo sa ešte dá" si naozaj môže dovoliť iba strana, ktorá sa momentálne nemá a asi ani v budúcnosti nebude mať komu zodpovedať za svoje kroky. Privatizácia strategických podnikov je veľmi zložitá a citlivá záležitosť. V budúcnosti môže určiť nielen ekonomický, ale i politický vývoj Slovenska. Preto k nej SDĽ ako národná, ľudová a najmä sociálna strana pristupuje s pocitom zodpovednosti, chce obhajovať záujmy svojich voličov, ale dovolím si tvrdiť, že aj väčšiny obyvateľov. Štát by si mal v rozhodujúcich podnikoch, ako sú Slovenské elektrárne, či SPP udržať účasť. Veď kto zaručí, že sa úplným predajom strategických podnikov vyriešia ekonomické problémy krajiny? Treba myslieť najmä na budúcnosť. A to sa nedá dosiahnuť iba predajom toho, čo nám zostalo, a to ešte bez kontroly parlamentu.
Autor je poslanec NR SR
