Čudná rovnosť šancí
Ako málo stačí, aby došlo k nepochopeniu. Z iniciatívy spolupráce KOZ SR a Mladej demokratickej ľavice dostal sa do vládou navrhunutého paktu stability jeden bod: definícia práva na prvé zamestnanie. Úlohou Dzurindovho kabinetu bolo podať pripomienky k jednotlivým bodom a prijať tento pakt ako ročný rámcový plán zmiernenia dôsledkov ekonomických opatrení na obyvateľstvo.
S omeškaním, ale predsa to prišlo. Herecký výkon vicepremiéra Ivana Mikloša viedol ku kritike práce odborov a ich ponižovaniu. "Odborári nepredložili vláde iba 20 požiadaviek. V skutočnosti ich bolo až 59, pričom vládny kabinet už 41 z nich úplne alebo čiastočne splnil. Štyri požiadavky sú pre vládu neprijateľné, pretože to neumožňuje súčasná legislatíva alebo ekonomické možnosti krajiny," vyhlásil podpredseda vlády. Odborári žiadali zakotvenie práva na prvé zamestnanie, čo by však podľa Mikloša diskriminovalo ostatných občanov. Počudovanie vzbudzujú tieto výroky od človeka, ktorý o sebe tvrdí, že je ekonomický expert. Mal by predsa vedieť, že dobre fungujúci trh práce je neoddeliteľnou súčasťou dobre fungujúceho trhového systému. Pritom sa vyhýba skutočnosti, že kategória mladých ľudí a absolventov stredných a vysokých škôl každoročne zaťažuje štatistiky Národného úradu práce. Práve mládež vo veku 16 až 26 rokov tvorí najväčšiu časť zo všetkých nezamestnaných.
Dôvodom odmietnutia požadovanej legislatívnej úpravy bol fakt, že malá právna norma určujúca povinnosť zamestnať mladých ľudí diskriminuje ostatných občanov. Je pozoruhodné, že KOZ, MDĽ ako aj ministerstvo práce socialnych vecí a rodiny chápali zakotvenie tohto bodu v podobe skvalitnenia už vytvoreného systému opatrení, ktoré by viedli k zvýhodneniu zamestnávateľov pri zamestnaní absolventov a mladých ľudí. Neobyčajná zhoda a primeraná medializácia odmietnutia výrokov podpredsedu vlády viedla k spoločnému rokovaniu zástupcov odborov, ministerstva a mladých ľavičiarov. Netradičná kombinácia diskutujúcich došla k záverom, ktoré viedli k zmenám v koncepcii zamestnanosti - v oblasti krátkodobého programu zamestnávania mladých ľudí. Otvorili sa otázky finančného zvýhodnenia zamestnávateľov, reštrukturalizácie systému vzdelávania, ktorý by reflektoval potreby trhu práce, možnosti rekvalifikácie ako aj úpravy Zákonníka práce. Spoločné rokovania sa tešia vzájomnému obdivu. Teraz je na vláde, aby akceptovala navrhované zmeny. Vďaka iniciatíve mladých získala si táto úprava podporu minimálne dvoch subjektov tripartitného rokovania a môžeme čakať odporúčací verdikt Rady hospodárskej a sociálnej dohody pre zákonodárny zbor.
Nik tu nechcel vytvárať spôsob obsadzovania pracovných miest ako za bývalého režimu, aj keď je pravdou, že napr. v Japonsku systém povinného zamestnania absolventov funguje. Nikto tu nechce diskriminovať ostatné kategórie obyvateľstva, hoci je pravda, že práve možnosť byť zamestnaný v dôchodkovom veku vytvára určitú mieru diskriminácie. Nebráňme sa jednému ani druhému. Systém bude vtedy dobrý, keď sa všetky kategórie obyvateľov budú podieľať na tvorbe a fungovaní národného hospodárstva. Avšak prax je dnes najväčšou devízou každého uchádzača o zamestnanie a tak absolvent s minimálnou praxou prichádza o základný atribút spoločenskej rovnosti šancí.
Autor študuje politológiu na UMB v Banskej Bystrici
