Som hospodár a organizátor a všetko ostatné potom
Žirinovského, na moskovské pomery už dlhodobá prítomnosť na ruskej politickej scéne, je zrejme aj jedným zo signálov, že ruské masy sú predsa ochotné prijať za svojho Spasiteľa kohokoľvek... Často sa však ukazuje, že len slepý inštinkt nemusí zvrátiť históriu. Hovorí hlasom ľudu, ale čo bude potom? On sám ide ďalej, keď neustále vyhlasuje: "Je nevyhnutné vytvoriť Zväz východoeurópskych slovanských národov, aby 21. storočie bolo rozkvetom slovanských civilizácií."
Patrí medzi najplodnejších "spisovateľov" medzi poslancami a politikmi. Nóvum je, že sa pustil, po svojich geopolitických a ideologických knižných víziách, aj do ekonomických tém. Jeho posledná kniha (vyšla tesne pred prázdninami) má príznačný názov: "Som hospodár a organizátor a všetko ostatné potom." Áno, Žirinovskij sa pripravuje na decembrové voľby. Tentoraz cez ekonomiku. Ruská ekonomika je totiž naozaj na kolenách...
Zomrieme na ekonomiku
Výsledok ruských decembrových volieb v roku 1993 preslávil Vladimíra Volfoviča Žirinovského. Predtým ho v Rusku brali ako "politického klauna", často bol označovaný za fašistu. Je však evidentné, že dokázal a dokáže hovoriť svojim poslucháčom práve to, čo chcú počuť. Rád je pritom hrubý a primitívny. Napríklad dejiny Sovietskeho zväzu interpretoval sexuálne: Leninova doba bola dobou znásilnenia, Stalinova éra bola érou homosexuality, Chruščovova doba bola obdobím onánie, Brežňevova prostitúcie a skupinového sexu a teraz nastal čas impotencie.
Znova a znova Žirinovskij upozorňuje obyvateľov Ruska: "My zomrieme na ekonomiku. Žiaľ, Jeľcin toto nechápe, svojim prístupom narušuje vzťahy medzi centrom a perifériami. On zabudol, že za hranicami Ruska žije 26 miliónov Rusov. Oni sa môžu dať do pohybu. Nemôže byť pri moci činiteľ, ktorý rozleptáva vlastnú krajinu a snaží sa ju vmanévrovať do slepej uličky. Zahraničné rozviedky môžu do konca storočia odpočívať a nič nerobiť. Pretože všetko v Rusku, čo bolo potrebné rozbiť, už urobili naši demokrati."
Kradne sa nakradnuté
Národnostný problém je vážnym problémom. Žirinovskij tvrdí: "Stále som hovoril. Potrebujeme od začiatku riešiť národnostnú otázku. Potom sa pohne i ekonomika. Dnes sa nepohne. Na riešenie nacionálneho problému potrebujeme prijať prepracované opatrenia aj s ich následnou realizáciou". Liberálnodemokratická strana Ruska (LDSR) má v tomto smere jasné pozície, ktoré niekoľkokrát verejne prezentoval jej predseda Vladimír Žirinovskij na nespočetných mítingoch a vo svojich článkoch. Na otázku, čo môže spasiť Rusko, v časopise "Kríza civilizácie" Vladimír Žirinovskij odpovedá: "Intelekt! Kompetentnosť! Zodpovednosť! Vo vláde musia pracovať odborníci, profesionáli. Minister - politik, to nie je minister. Potrebujeme súčasných, skutočných dejateľov. Zatiaľ ich je veľmi málo. Musíme im pomôcť vyrásť, sformovať sa..."
Vladimír Volfovič je presvedčený, že program strany by mal poznať nielen jej vysoký funkcionár, kandidát vo voľbách, ale predovšetkým všetci voliči. Jedine vtedy, ak sa zoznámia s programom, pochopia ho, až potom môžu hlasovať vedome a slobodne. Za takúto slobodu volieb vystupuje Žirinovskij. V ruskom liberalizme vidí Vladimír Žirinovskij možnosť rozvoja spoločnosti, ktorý sa najviac približuje psychike jednoduchých Rusov. Samotnému Žirinovskému imponujú názory a postoje právnika a filozofa B. N. Čičerina (1828-1904). Nekompetentná, nestabilná a nepremyslená politika už priviedla k rozpadu ešte nedávno mohutné hospodárstvo. Politik vzdelaný, ktorý dokáže predvídať, nemôže dopustiť to, čo predpokladá vo svojich víziách Vladimír Volfovič: "...Strednú Áziu môžu na svoju stranu pretiahnuť Irán a Afganistan. Turecko sa postará o Zakaukazsko. Moldavsko a Ukrajina - tam je Rumunsko a Poľsko. Ostane len okyptené Rusko, ktoré sa bude mučiť s Čínou, Japonsko sú poukážky na chlieb - 300 gramov, už je na prídel - pol pohára mlieka pre dieťa v Moskve. A potom bude hlad. A demokrati budú hovoriť: toto je to, čo sme chceli, teraz je krajina slobodná. Hladná, ale slobodná! Pol krajiny sme stratili, polovicu obyvateľov sme stratili! Moc a silu sme stratili! Ale zato sedíme v Kremli. V čom je víťazstvo? V tom, že oni sedia v kreslách. Ako dobre. Znova možno kradnúť. Kradni nakradnuté. Komunisti nakradli u ľudí a teraz sa kradne u komunistov. Celé 20. storočie budeme človek človeka okrádať. Kradnúť a klamať!" Takto charakterizoval situáciu v Rusku Žirinovskij koncom októbra 1991. Mnohé z toho sa už úspešne uskutočnilo.
Ruský Mein Kampf
Vyťažený neustálou prácou na teoretickej výbave svojej strany Vladimír Volfovič neprestáva udržiavať kontakt so svojimi terajšími, ale aj budúcimi voličmi. V sídle LDSR sa neprestajne snažia žurnalisti s ním stretnúť. V čase svojej aktívnej politickej činnosti Žirinovskij dokázal, že jeho vzťahy s prostými voličmi sú neustále dobré. So žurnalistami centrálnej ruskej tlače a televízie je to zložitejšie. Na Žirinovskom ich znepokojuje veľa.
Často je zo Žirinovského knihy Posledný skok na Juh citovaná veta o ruských vojakoch, ktorí si umývajú svoje čižmy v Indickom oceáne. Vstup k tejto knihe tvorí akési "osmoro" Vladimíra Volfoviča, ktoré sa končí vetou: "Rusi - hrdý národ. 21. storočie bude naše!" Žirinovskij však napísal aj inú knihu. Nazval ju O osudoch Ruska a jej druhú časť ironicky označujú jeho odporcovia ako Žirinovského Mein Kampf. V tejto knihe sám autor prehlasuje, že sa nechce zaoberať prostou politikou, ale že v nej vypracoval svoju vlastnú geopolitickú koncepciu.
Faktom je, že Žirinovského dielo O osudoch Ruska skutočne vykazuje podobnosti s Hitlerovou knihou Mein Kampf. Vlastná životná cesta sa bezprostredne prelína s teóriami. Žirinovského samochvála je v tejto knihe často až neznesiteľná. Najskôr je to prostý ruský chlapec, ktorý pochádza z chudobných pomerov. Tají židovský pôvod svojho otca. Svojou pracovitosťou sa vyšplhal vysoko, naučil sa niekoľko jazykov, študoval orientalistiku a práva, dotiahol to na dôstojníka a od roku 1990 sa úplne venuje politike. Toto všetko sa človek dočíta v prvom zväzku, ktorý má názov Poučenie z dejín.
Geopolitické vízie
Až potom sa púšťa do interpretácie ruských dejín. S geopolitickým akcentom sa stretávame hneď na začiatku: "Ruské územné impérium vzniklo historicky ako výsledok špecifickej geografickej situácie na teritoriálnom základe, v zložitých, protikladných vzťahoch k susedom na západe, na východe..." Potom nasleduje stručné pojednanie o ruských dejinách do roku 1917, ktoré však nemá taký masívny geopolitický akcent ako nasledujúce dva diely, takže možno predpokladať, že táto časť bola napísaná omnoho skôr, než sa Žirinovskij dopracoval ku svojej "severojužnej koncepcii". Prvé vydanie Žirinovského práce pochádza z roku 1991. Druhé vydanie je z roku 1993 a nie je úplne textovo identické s pôvodným vydaním, pričom ale základná koncepcia ostáva nezmenená. Druhý diel má podtitul Veľký skok na Juh a spája popis situácie v Rusku s vizionárskym rozdelením sveta do záujmových sfér.
V tretej časti Podľa môjho názoru... sú zoradené Žirinovského prejavy. Pri ich čítaní vzniká dojem, že autora nič nové nenapadlo a že len opakuje svoje tézy, ktoré už vyslovil. Tretí diel sa končí programom Žirinovského strany s prihláškou a textom súčasného programu strany. V časti venovanej zahraničnej politike sú znovu zvýraznené geopolitické požiadavky - žiadny štát sa nemá miešať do vnútropolitických záležitostí iného štátu. Po dohode s inými mocnosťami majú byť, za predpokladu preorientovania sa zo západno-východnej na severno-južnú koncepciu, stanovené nové sféry vplyvu; pre USA - Latinská Amerika a Karibská oblasť, pre rozvinuté európske krajiny - západná Afrika, pre Rusko - Afganistan, Irán a Turecko, pre Japonsko a Čínu - južná Ázia a Oceánia. Irak musí byť považovaný za strategického spojenca Ruska, bude Ruskom podporovaný, aby bol obmedzený vplyv USA, avšak nedopustí likvidáciu Izraela. India je najväčším a najspoľahlivejším priateľom Ruska v Ázii. S Čínou musia byť obnovené staré priateľské vzťahy. Okrem toho sa musí Rusko usilovať o to, aby mu krajiny tretieho sveta zaplatili všetky svoje dlhy.
Armáda, režim a náboženstvo
Všade sa mihajú staré a nové obrazy nepriateľov, rovnako ako čiastočná obhajoba stalinskej zahraničnej politiky. Stalina síce Žirinovskij odmieta, avšak chváli jeho úsilie o hranice ruského impéria. Američania sú podľa neho dostatočne šikovní na to, aby Rusko nenapadli, ale pokúsili sa ho pomcou národnostnej otázky rozložiť zvnútra. V spomínanej tretej časti knihy Žirinovskij opakovane zdôrazňuje svoje úsilie o mier. Súčasne tvrdí, že demokracia západného typu nie je pre Rusko vhodná. Rusko musí byť podľa neho silné, musí mať mocnú armádu, potrebuje silný autoritatívny režim. Západ sa Ruska bojí, čo Žirinovskij hodnotí nasledovne: "To je náš kapitál! Ja vidím Rusko takto: budeme mať najsilnejšiu armádu na svete... A naše kozmické bojové základne, naša kozmická loď Buran a rakety Energia - to je raketový štít krajiny....V Rusku zohráva pravoslávie, kresťanské náboženstvo dominantnú úlohu. Nesmieme dopustiť, aby cudzie náboženstvá ničili vedomie mladej ruskej generácie." Alebo z iného súdku: "Na základe našich záujmov sa musíme zamerať na spojenectvo s Nemeckom, nech sa trápia Poliaci a nech Česi rozmýšľajú o tom, čo sa s nimi potom stane. Spojenectvo s Čínou. Je to kontinentálny model: Berlín-Moskva-Peking. Máme jednotné územie a obrovský priestor. A nikto nám nemôže hroziť, pretože to bude najmocnejší hospodársky komplex: Nemecko-Rusko-Čína. A najsilnejšia armáda...."
Vladimír Volfovič pred voľbami v roku 1995 vydal knihu, ktorá mala zachytiť politický pulz v Rusku, Posledný vagón na Sever, pri koncipovaní ktorej mu pomáhal jeho stranícky kolega a minister zahraničných vecí tieňového kabinetu LDPR A. V. Mitrofanov. Žirinovskij vo svojej vízii povolebného vývoja (teda po voľbách 1995) v Rusku konštatoval: "Demokracia - to je dom s tisíckami poschodí.."
Zabrániť vývozu valút
Ostatné správy z Moskvy hovoria, že vedenie Žirinovského LDPR si v poslednom období uvedomilo vyčerpanosť potenciálu nacionalistických a geopolitických požiadaviek, ktoré predtým priniesli Žirinovskému volebný úspech. Napriek tomu sa zložitý príbeh fenoménu "Žirinovskij" nemôže končiť. Je to otvorený príbeh politika, túžby po moci, po moci nízkych pudov. Žirinovskij a jeho okolie pociťujú, že v záujme zachovania a rozšírenia svojho elektorátu musia prísť s obnoveným imidžom a novými heslami.
Sumarizácia tohto nového prístupu sa objavuje v knihe Som hospodár a organizátor a všetko ostatné potom, ktorú uviedlo stranícke vydavateľstvo na trh tesne pred prázdninami, keď vyvrcholila nultá fáza predvolebnej kampane decembrových volieb: "...V prvej etape by som chcel zapchať diery v lodi, ktorý sa volá Ekonomika Ruskej federácie. Už stovky junákov si zlámalo kopije na riešení napríklad takej veci, akou je únik kapitálu za hranice Ruska. Nehovorím o dajakých stovkách, či tisícoch rubľoch, ale o desiatkach miliardách amerických dolárov, ktoré sa fakticky odčerpávajú z našej aj tak chudobnej ekonomiky. Čo sa týka veľkosti objemu vyvezeného kapitálu z Ruska, tu sa názory líšia. Podľa expertov z ministerstva vnútra, za posledné roky bolo vyvezených viac ako 120 mld. USD. Niektorí žurnalisti tvrdia, že len na účtoch bánk vo Švajčiarsku je uložených zhruba 40 mld. USD pochádzajúcich z Ruska. Medzinárodné odhady sú skromnejšie. Medzinárodný valutový fond a Parížsky klub pripúšťajú, že celkovo dosiahol nelegálny vývoz z Ruska v prvej polovici 90-tych rokov 50 mld. USD. Ide o sumu, ktorá je zhruba polovicou celkového zahraničného dlhu, ktorý po sebe zanechal Sovietsky zväz.... Celkový objem vyvezeného kapitálu sa odhaduje na 50-100 mld. USD. Podľa názoru Ústrednej banky RF, ročne odtieklo z Ruska 7 až 9 mld. USD. Ak budeme akceptovať sumu 10 mld. USD ročného nelegálneho vývozu z Ruska, ide o sumu viac ako 20% zo všetkých príjmov federálneho rozpočtu. Táto hodnota je veľmi blízka úrovni výdavkov na obranu Ruska. A vy sa pýtate, kde sú peniaze na výplaty a iné dávky vojakom a dôstojníkom. Tam sú! Vo Švajčiarsku a iných blahoslavených krajinách. Vyvezená valuta z Ruska veľmi dobre pomáha upevňovať ekonomiku západných štátov. To po prvé. Po druhé, napomáha prežívať vo svete tak "obľúbenému" vojenskému bloku NATO... Je jasné, že k ozdraveniu sa dostaneme len s pomocou ekonomického útoku, ku ktorému budú potrebné kolosálne investície na vzkriesenie a rozvoj národnej ekonomiky. To bude v 20. storočí tretia etapa znovuzrodenia národného hospodárstva. Prvá bola po VOSR, druhá po Veľkej vlasteneckej vojne a tretia po vláde "demokratov" a reformách 90-tych rokov...."
Minister a gubernátor
Situácia v Rusku pred voľbami v decembri 1999 je zložitá a nejasná. Troškou do mlyna prispel svojou knihou aj V. Žirinovskij, ktorý na tlačovej konferencii v Štrasburgu prezentoval, že do roku 2000 by sa rád stal gubernátorom, ministrom a akademikom (zatiaľ svoju knihu podpisoval ako profesor, doktor vied), a potom by rád zobral útokom Kremeľ a prezidentský stolec. Pri tejto príležitosti Európu nazval veľkou nemocnicou a po prvý raz bol aj sebakritický. Na otázku, kde vidí chyby, ktorých sa jeho strana v minulosti dopustila, bez rozmýšľania odpovedal: "Neskoro sme našli spoločnú reč s ruskými Židmi, v rukách ktorých sú peniaze a médiá..." Takto novátorsky rozmýšľa hlavný škandalóznik Ruska V. V. Žirinovskij, ktorého okrem iného vyviedli v roku 1996 z rokovacej sály v RE Štrasburgu za "neparlamentné správanie"....
Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR
