Rešpektovať široké vrstvy

Hrozí, že nespokojnosť s realizáciou požiadaviek odborárov i poľnohospodárov vyústi do dôraznejších protestných akcií. Podnikateľské zväzy a združenia sú nespokojné so sústavným zhoršovaním podnikateľského prostredia. Spokojní nie sú ani vedci a inteligencia, ktorých rady, stanoviská a požiadavky počúva terajšia vláda azda ešte menej ako vláda predchádzajúca.
Počet zobrazení: 1107

Hrozí, že nespokojnosť s realizáciou požiadaviek odborárov i poľnohospodárov vyústi do dôraznejších protestných akcií. Podnikateľské zväzy a združenia sú nespokojné so sústavným zhoršovaním podnikateľského prostredia. Spokojní nie sú ani vedci a inteligencia, ktorých rady, stanoviská a požiadavky počúva terajšia vláda azda ešte menej ako vláda predchádzajúca.

Bezradnosť, bezvýchodiskovosť a pasívna rezistencia môže byť nebezpečnejšia ako protestné akcie, pretože napomáha umrtvovať ekonomiku i rozvoj celej spoločnosti. Situácia si vyžaduje vytvoriť alternatívny program hospodárskeho rozvoja Slovenska, ktorý by bol nie opozičnou platformou, ale prehĺbením požiadaviek, ich skoordinovaním a poukázaním na zdroje, z ktorých bude možné tieto požiadavky zabezpečiť.

Tri hlavné zásady

Na rozdiel od úsporných balíčkov vlády sa ukazuje potreba riešiť hlbokú krízu ekonomiky, pre ktorú je charakteristický prehlbujúci sa pokles odbytu a príjmov štátneho rozpočtu a deficit obchodnej a platobnej bilancie, na základe nasledujúcich zásad:

1. Zvýšiť podiel spotreby na hrubom domácom produkte (HDP) SR. Podiel spotreby na HDP je v SR o 10 bodov nižší oproti iným krajinám, vrátane porovnateľných. Táto skutočnosť sa zväčša bližšie nerozoberá, pretože má zrejme pozitíva: vyšší podiel úspor, a tým aj úhrady investícií, potrebných osobitne pri transformácii a reštrukturalizácii ekonomiky. Doterajšie skúsenosti z transformačného procesu však poukázali aj na negatíva tohto vývoja, ba postupne vysoko prevládli nad pozitívami: úspory v spotrebe viedli k hlbokému obmedzeniu odbytu poľnohospodárstva, ale i spotrebného strojárstva, spotrebného a potravinárskeho priemyslu,ba aj stavebníctva, dopravy či nevýrobných odvetví. Odbyt zväčša nebolo možné presunúť do zahraničia - či už preto, že zahraničné trhy nemali o tovar záujem, resp.s ním mali obdobné problémy, alebo nebol dostatočne konkurencieschopný. Predpokladané úspory sa menili na straty v spotrebe i v príjmoch v ŠR a rastúcu nezamestnanosť.

Pravda, je tu veľký a dlhodobejšie neudržateľný deficit obchodnej a platobnej bilancie. Požiadavky odborárov obmedziť priepastné rozdiely v príjmoch, ktoré sa tu počas necelých desiatich rokov transformácie vytvorili, sú čoraz naliehavejšie. Ďalšou zásadou preto je:

2. Obmedziť neúmerne vysokú spotrebu najvyšších príjmových skupín, osobitne z dovozu. Oproti rovnostárstvu v minulosti sa na Slovensku rozvinul opačný extrém: neúmerne vysoké rozdiely v príjmoch. Sú až trojnásobne vyššie oproti vyspelým trhovým ekonomikám a v extrémoch sa pohybujú od polovice životného minima až po 10 mil. Sk mesačne, o podnikateľských príjmoch nehovoriac. Tento problém je vo vyspelých trhových ekonomikách vyriešený a stačí ho iba dôsledne aplikovať v podmienkach SR. Znamená dôsledné rozlíšenie podnikateľských daní a zdanenia osobných príjmov. Zdanenie podnikateľských príjmov sa v záujme konkurencieschopnosti a možnosti zvyšovania investícií vo svete čoraz viac znižuje, osobné príjmy sa podľa výšky príjmu zdaňujú vysoko progresívne, až 90%-nými daňovými sadzbami. Daň z majetku tu potom tvorí len doplnkovú formu tohto vysoko progresívneho zdanenia. U nás sa zatiaľ, a to len veľmi váhavo, navrhuje rozšíriť skupiny najnižších osobných príjmov s nulovým, resp.minimálnym zdanením, až na výnimky sa však vôbec nenavrhuje podstatne a vysoko progresívne zvýšiť zdanenie najvyšších príjmov. Naopak, dôrazne sa žiada výrazne znížiť aj tie.

3. Reštrukturalizovať ekonomiku znamená reštrukturalizovať investície. Všeobecný súhlas je s potrebou reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky. To si vyžaduje až enormne vysoký podiel investícií na vytvorenom HDP i zahraničné pôžičky, ktoré, aj keď drahé, by mali byť únosnou cenou za zmiernenie až likvidáciu tohto zaostávania. Je správne, že miera investícií ako ich podiel na HDP je na Slovensku jedna z najvyšších na svete a v posledných rokoch sa pohybovala až okolo 40% z HDP. Odôvodnené je aj zaťaženie budúcnosti splátkami úverov v ich návratnosti z konkurencieschopnej ekonomiky. Tieto obrovské stámiliónové sumy naakumulovaných prostriedkov sa v skutočnosti z prevažnej časti nevyužili na reštrukturalizáciu ekonomiky, ale na luxusné investície, alebo spätne na luxusnú spotrebu. Ďalšie obrovské sumy investícií idú na luxusné stavby a ich vybavenie, kde predstavujú nie produktívne investície, ale prestížnu podnikovú spotrebu. Je nepochopiteľné, že rozporom medzi enormne vysokou mierou investícií a hlbokým zaostávaním a pomalosťou procesu reštrukturalizácie sa ekonomická teória i prax zatiaľ takmer nezaoberala.V jeho riešení je však jeden z kľúčov urýchlenia hospodárskeho rozvoja na Slovensku.

Na politikárčenie sa dopláca

Pri úvahách o možnostiach alternatívneho programu hospodárskeho rozvoja Slovenska možno súhlasiť s prof. Ladislavom Andrášikom, keď v rozhovore uverejnenom v Národnej obrode 23. augusta t.r. na pripomienku, že nehovorí o nedostatku zahraničného kapitálu, nenarieka nad zápornym saldom zahraničného obchodu a pasívom platobnej bilancie na bežnom účte a nebedáka nad rastúcou nezamestnanosťou, infláciou, ale upozorňuje, že bolo by klamlivé len od ich vyriešenia očakávať naštartovanie ozdravného procesu, hoci pokušenie k tomu tu nepochybne stále existuje. Sú to len symptómy choroby, ktorá má hlbšiu podstatu, prvotné príčiny. Zdôrazňuje, že "dnes tým pevným bodom, ktorý pohne slovenským hospodárstvom, je vyriešenie otázky absencie politickej vôle konať, podávať štátnicke výkony a nie nedostatok odborných znalostí. Pretože tie nechýbajú". S tým však už nemožno súhlasiť bez výhrad.

Zatiaľ sa na Slovensku sledovali skôr rôzne politické záujmy, menovite záujmy rôznych politických skupín - politikov i privatizérov. Ale nepresadili sa záujmy najpodstatnejšie: záujmy najširších spoločenských vrstiev, ktoré na politikárčenie len doplácali a doplácajú. Ešte nedávno zahraničie hodnotilo SR z hospodárskeho hľadiska zrelé na prijatie do EÚ, VSŽ sa hodnotili ako najvyspelejšie železiarne európskych krajín prechádzajúcich transformačným procesom, Slovnaft ako podnik, ktorý sa môže stať najvyspelejším rafinérskym a petrochemickým závodom stredoeurópskeho regiónu a pozitívne sa hodnotil aj rozvoj malého a stredného podnikania. Čo situáciu zmení, je presadenie záujmov najširších vrstiev. Zrejme v tom predovšetkým nie je dosť skúseností, znalostí a politickej vôle. Inde vo svete by sa už možno zdvihla obrovská vlna odporu proti takému prehliadaniu záujmov najširších vrstiev.

Autor je ekonóm

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984