Reklama
Reklama

Luxus má zelenú

Sociálno-ekonomické problémy zaberajú v našom živote veľa miesta, ich riešenie je pre každého občana priveľmi dôležité na to, aby diskusia o nich ostala doménou úzkeho kruhu odborníkov. Tento fakt treba pripomenúť tým politikom, ktorí sa občas neovládnu a pokarhajú diskutujúcich partnerov - či už sú nimi odborári, žurnalisti alebo iní oponenti - za nekvalifikovanosť.
Počet zobrazení: 968

Sociálno-ekonomické problémy zaberajú v našom živote veľa miesta, ich riešenie je pre každého občana priveľmi dôležité na to, aby diskusia o nich ostala doménou úzkeho kruhu odborníkov. Tento fakt treba pripomenúť tým politikom, ktorí sa občas neovládnu a pokarhajú diskutujúcich partnerov - či už sú nimi odborári, žurnalisti alebo iní oponenti - za nekvalifikovanosť. "Nekvalifikovanosť" obsiahnutá v kritike súčasnej hospodárskej politiky vlády pramení totiž aj z toho, že vládni ekonómovia nedostatočne vysvetľujú svoje zámery, a rad problémov ponechávajú bez odpovede.

Napríklad štátny rozpočet a s tým súvisiace uspokojovanie požiadaviek jednotlivých rezortov bytostne závisí od výberu daní. Doposiaľ však ani jedna vláda nedokázala objasniť, prečo fyzické osoby dane platia, ale daň z príjmu právnických osôb vykazuje miliardové výpadky. Podnikom sa dlhodobo umožňuje (a vypláca) prelievať kapitál vyprodukovaný v hlavnej činnosti do vedľajších aktivít, pričom výsledkom je celková strata. Dokedy bude štát tento stav tolerovať? V daňovom systéme vyspelých ekonomík existuje úzus, že ak sa podnikateľský subjekt usiluje vyhnúť plateniu daní tým, že investuje do aktivít, v ktorých ani po istom čase nie je schopný dosahovať zisky, budú sa tieto aktivity považovať za súkromnú záľubu podnikateľa. Pri výmere daní sa potom nebude prihliadať na vzniknuté straty. Kedy sa podobné pravidlo uplatní aj u nás?

Neporovnateľné príjmy jednotlivcov

Od vládnych ekonómov najčastejšie počuť, že štát sa môže prikrývať len takou perinou, na akú ekonomika má. Prečo však štát nedokáže prinútiť podniky ako hospodárske subjekty zodpovedné za tvorbu zisku a platenie daní, aby uplatňovali voči sebe rovnakú zásadu? Prakticky nikto nie je schopný určiť hranicu, za ktorou sú náklady súvisiace s riadením podniku (ako je úroveň zariadenia kancelárií, služobné vozidlá, využitie výdavkov na reprezentáciu a pod.) bohapustým plytvaním. S tým súvisí aj do očí bijúca diskrepancia medzi ročnými úhrnnými príjmami vrcholových manažérov a radových zamestnancov. Slovensko patrí ku krajinám s najlacnejšou pracovnou silou v Európe. Mzdy zamestnancov u nás sú častokrát také nízke, že stačia len na jednoduchú reprodukciu a spochybňujú samotný zmysel poctivej a produktívnej práce. Paradoxom je absolútna neporovnateľnosť príjmov vrcholových manažérov v podnikovej či bankovej sfére na jednej strane a vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pôsobiacich na zodpovedných postoch v iných oblastiach profesijnej praxe na strane druhej (v zdravotníctve, v školstve, vo vede...).

Štát sa usiluje kompenzovať straty spôsobené neodvádzaním daní právnických osôb škrtmi v oblastiach napojených na štátny rozpočet. Nemiestne sa však šetrí tam, kde peniaze dlhodobo chýbajú, a nehľadajú sa rezervy tam, kde sa plytvá, resp. kde zdroje sú.

Autorka je publicistka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama