Fico, ústava a prax
Iba päť poslaneckých hlasov chýbalo, aby zákonodarný zbor schválil malú novelu Ústavy SR, ktorú ako poslanecký návrh predložil parlamentu Robert Fico, špecialista na trestné právo. Na sólo aktivitu poslanca za Stranu demokratickej ľavice, ktorý sa ešte v decembri vzdal vo svojej strane postu podpredsedu, aby si rozviazal ruky a zameral svoju činorodosť na tvorbu právnych noriem, možno tento výsledok označiť ako celkom dobrý štart do skvalitňovania slovenskej legislatívy.
Treba si Ficovu snahu rozmeniť na drobné. Ústava SR, ktorá vznikala v príliš hektickom období úsilia o osamostanenie sa Slovenska, kopírovala vo svojich ustanoveniach Listinu základných práv a slobôd prijatú Federálnym zhomaždením ČSFR ešte začiatkom roka 1991. Už tento dokument stanovoval maximálnu lehotu zadržania občana podozrivého zo spáchania trestného činu orgánmi činnými v trestnom konaní na 24 hodín. Teda o polovicu menej, ako ju pôvodne určoval trestný poriadok prijatý v období predchádzajúceho režimu. Autori slovenskej ústavy akceptovali Listinu a preniesli do nej viac-menej automaticky rovnakú lehotu zadržania bez toho, aby si overili u policajných odborníkov, či je časovo reálna na usvedčenie páchateľov. Prax dala veľmi rýchlo odpoveď najmä z radov vyšetrovateľov, že nie.
Ešte niekedy v roku 1993 počas druhej Mečiarovej vlády sa posťažoval vtedajší riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania Bratislava, ale aj ďalší policajní "fachmani", že zadržať páchateľa a zadovážiť dôkazy potrebné na vznesenie obvinenia, či dokonca uvalenie väzby - to všetko za 24 hodín, nie je v súčasných možnostiach akokoľvek zdatného policajného príslušníka, najmä ak policajný útvar príslušný zabezpečiť dostatok dôkazového materiálu a ďalšie úkony spojené s vydaním súhlasu na väzbu, je vzdialený od miesta spáchania trestného činu aj dvesto kilometrov. Nedostatočný časový priestor na vznesenie obvinenia, a tým aj de facto postavenia podozrivého pred súd, nahrával po celé roky páchateľom. Dôkazom sú štatistiky, dokazujúce, že najmä komplikované skutky majetkovej povahy, či násilné trestné činy, nebolo možné nielen potrestať, ale ani objasniť. Komu takáto situácia nahrávala, netreba osobitne vysvetľovať.
Napriek tejto skutočnosti, napriek rozrastajúcej sa chobotnici, ktorá sa nielenže podpísala na dnes už dokonale fungujúcom organizovanom zločine, nebol počas všetkých slovenských vlád samostatnej SR dostatok politickej vôle napraviť chybu trestnoprávneho amaterizmu. Nebola vôľa ani pozrieť sa k susedom, ako u nich aplikujú prax okolo policajného zadržania, ktoré môže v prípade ťažkých a na objasnenie náročných trestných skutkov trvať nie tých Ficom navrhovaných (ba vlastne oprášených) 48 hodín, ale v individuálnych prípadoch aj päť dní!!! A to v krajinách, ktoré dávno pred nami si osvojili listinu základných práv a slobôd.
Ficova iniciatíva, ale predovšetkým ústretovosť voči polícii i celej justícii a našej spoločnosti, ktorá čoraz viac pociťuje dopad zločinnosti, tentoraz nebola korunovaná úspechom. Možno pre krátkozrakosť a nevedomosť takých poslancov, ktorí síce sedia v ústavnoprávnom výbore ako jeho členovia, ale o atribútoch práva nemajú poňatie. Možno aj pre to, že takáto iniciatíva nevyšla od vlády ako hlavného garanta tvorby legislatívy, možno preto, že návrh nepochádzal z dielne SDK.
"Hodnotím to ako víťazstvo. Podľa počtu poslancov, ktorí ma podporili, bolo zrejmé, že v národnej rade bola politická vôľa urobiť zmenu", komentoval výsledok hlasovania v parlamente Rober Fico. Bolo by dobré, keby sa nedal odradiť. Najmä nie neznalosťou problémov zo strany tých, ktorí rozhodujú o zákonoch v poslaneckých laviciach.
