Nevnášať ideológiu do vlády
Brigita Schmögnerová
Brigita Schmögnerová sa narodila 17. novembra 1947. Vyštudovala Vysokú školu ekonomickú a absolvovala postgraduálne štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde sa venovala matematickej štatistike. Od roku 1976 pôsobila v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied ako vedecká pracovníčka. V rokoch 1993-1994 zastávala funkciu vedúcej oddelenia hospodárskej politky v Kancelárii prezidenta SR. V roku 1994 pôsobila vo vláde Jozefa Moravčíka ako vicepremiérka.
Čím boli vaši rodičia?
Otec bol štátny úradník, mal stredoškolské ekonomické vzdelanie, matka bola domáca.
Politizovalo sa vo vašej rodine?
Veľmi málo.
Pred rokom 1989 ste pracovali v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Medzi vašimi spolupracovníkmi bol napríklad aj dnešný predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. Ako sa vám s ním spolupracovalo?
Jozef Markuš bol vždy mimoriadne ambiciózny a schopný človek. Jeho vývoj po roku 1989 bol pre mnohých, ktorí ho poznali, sklamaním.
Ako vnímalo osadenstvo Ekonomického ústavu SAV v osemdesiatych rokoch vtedajší stav v krajine? Bolo k dianiu kritické, alebo ho prekvapili udalosti v novembri 89?
Ústav manažoval vtedy Ivan Okáli. Boli sme to my, ktorí sme pripravili začiatkom 80. rokov skutočne avantgardnú štúdiu o hospodárskom mechanizme, ktorá jednoznačne poukázala na hlboké nedostatky plánovacieho mechanizmu. Poukázala však aj na určité východiská. Tie začali rátať s istou pluralitou vlastníckych vzťahov, niektorými prvkami trhového hospodárstva. Ak porovnám úroveň nášho ekonomického poznania s tým, ktoré v tom čase bolo v Prahe v podobnom ústave, tak si myslím, že sme boli ďalej.
Sklamal vás rok 1989?
Ani nie ten rok, ale roky 1990-1991, keď v Ekonomickom ústave prevládli niektoré negatívne "vépéenkárske" prvky, ako napr. politické čistky. Mimoriadne schopní kolegovia boli nútení odísť. Okrem iných to vtedy inicioval aj vtedajší podpredseda vlády Jozef Markuš.
Uvedomovali ste si už pred zamatovým prevratom, že ste ľavicová ekonómka?
Vtedy ešte takáto diferenciácia neexistovala. Stala som sa členkou KSS niekedy v roku 1986 v období "perestrojky". Na Ekonomickom ústave vládol vtedy kritický duch a stať sa členom KSS znamenalo aj podieľať sa na kritike "zvnútra". Moja orientácia súvisela s vývojom po roku 1990, kedy sa ukazovalo, že spoločenské premeny budú znamenať pre väčšiu časť spoločnosti výraznú sociálnu záťaž.
Kto vám pomohol dostať sa do politiky?
Bol to Peter Weiss, ale iniciatíva bola z mojej strany. Bolo to vtedy, keď sa začal prerokovávať návrh zákona o štátnom podniku. Nabrala som odvahu a ponúkla som Petrovi Weissovi svoje služby.
Do popredia ste vystúpili počas existencie vládneho kabinetu Jozefa Moravčíka. Oponenti, najmä z radov HZDS, vás kritizovali, že uplatňujete pravicovú politiku?
V hospodárskej politike sa bránim ideológii a ideologizovaniu. I keď každý politik si musí uvedomovať aj dôsledky svojej politiky a teda i to, na koho strane stojí, resp. v čo verí.
Ak si premietnete vaše pôsobenie v Moravčíkovej vláde, nájdete tam nejaký krok, ktorý s odstupom času môžte označiť za chybný?
To, čo sme nezvládli, bola otázka moci. Bola to vtedy skôr vláda odborníkov, nie vláda politikov. Nebrala do úvahy silu protivníka, ktorý využíval všetky zbrane na to, aby sa vrátil späť.
Nemyslíte si, že sa situácia za súčasnej koalície môže opakovať?
Podceňuje sa nebezpečentvo, ktoré existuje zo strany opozície. Podceňuje sa aj fakt, že podpora verejnosti voči opozícii je výrazná. Prebiehajúcu diferenciáciu vo vláde považujem za predčasnú. Naštartovala sa možno privčas.
Vráťme sa ešte k štátnemu rozpočtu. Je stavaný socialisticky? Veríte, že sa splnia tie parametre, ktoré si rozpočet stanovil?
Je to v prvom rade skúška tejto vlády, všetkých rezortov, nielen ministerstva financií. Socialistický rozpočet - ak by sme sa pozerali na modernú interpretáciu slova socialistický, mohla by som byť na to aj hrdá. Kritici nevyargumentovali, čo je na rozpočte socialistické, podľa nich asi starorežimové. Rozpočet na rok 1999 je vo všetkých oblastiach úsporný. Takže ak kritici mali na mysli to, že štátny rozpočet na tento rok je rozhadzovačný, v žiadnom prípade to nemožno potvrdiť.
Dá sa dnes hovoriť o pravicovej či ľavicovej politike, alebo iba o dobrej alebo zlej hospodárskej politike?
Nie je to vždy jednoznačné, nie vždy sa dá urobiť jednoznačná deliaca čiara. Tá, podľa môjho názoru, spočíva v tom, či si ten-ktorý vládny činiteľ uvedomuje dôsledky svojich rozhodnutí, či chce pozitívne, resp. negatívne efekty rozdeľovať všetkým vrstvám rovnomerne, alebo ich chce alokovať iba na niektoré vrstvy. V tom je rozdiel medzi pravicovou a ľavicovou hospodárskou politikou.
Ste jedna z mála žien, ktoré výraznejšie zasiahli na Slovensku do politiky. Bolo to postavenie, ktoré ste zatiaľ dosiahli, vaším snom?
Bola to zhoda okolností, ktorá ma dostala v roku 1994 do politiky. Neskoršie zotrvanie v nej bolo už iba moje vlastné rozhodnutie. Chcela som sa spolupodieľať na návrate demokratických síl k moci.
Ako na to reagovala vaša rodina, komu pripadla úloha zvládnuť domácnosť?
Syn je už skoro dospelý, tak to už ide lepšie. Časť starostí o domácnosť prevzal manžel.
Nežiarli váš manžel na vaše postavenie?
Už si zvykol na nepríjemnosti s tým spojené.
Vráťme sa k ekonomike. Ako sa pozeráte na problém okolo uvažovaného zvýšenia hranice dane z pridanej hodnoty?
Súčasťou vybavenia politika by malo byť aj dokázať zvážiť sociálnu únosnosť opatrení a dokázať ich rozložiť v určitom časovom priestore. Myslím si, že na tento rok sme už vyčerpali sociálnu únosnosť opatrení. Podľa môjho názoru, zvyšovanie dolnej sadzby DPH treba rozložiť v čase a začať s ním niekedy na budúci rok a navyše to treba robiť postupne.
V západných krajinách je nulová DPH na základné potraviny. Je v súlade s aproximáciou slovenského práva s legislatívou Európskej únie zvyšovanie dolnej sadzby DPH resp. približovanie základnej zníženej sadzby dane?
Musím vás sklamať, ale áno. Smernica EÚ v zásade pripúšťa dve sadzby. Predpokladá sa, že zvýšená a základná sadzba sa postupne zbližujú. Priemer je približne 15 percent. Pritom je pozoruhodné, že mnohé krajiny EÚ nedodržujú túto smernicu, majú viacero sadzieb a majú aj nižšie sadzby, ako predpokladá smernica.
Orgány SDĽ jej vedenie zaviazali nezvýšiť 6-percetnú hranicu DPH. Myslíte si, že predstavitelia SDĽ nepodľahnú tlaku ostatných koaličných strán v tejto otázke?
Myslím si, že by sa museli objaviť nové argumenty, ktoré nateraz nie sú. Aj Strana občianskeho porozumenia sa vyjadrila podobne odmietavým spôsobom ako SDĽ k zvýšeniu DPH. Existuje totiž aj iný priestor na zvýšenie príjmov do rozpočtu - zvýšenie efektívnosti výberu daní a ďalšie možnosti. Dôležité je zastaviť rozpad podnikovej sféry.
Aké nástroje má vláda, váš rezort, aby sa zlepšila daňová disciplína?
Prijali sa novely zákonov, ktoré sprísňujú výber daní, ide o novelu zákona o DPH, o spotrebnej dani z liehu... Bude prijatá aj novela o správe daní, novelizovaný trestný zákon a podobne.
Medzi vaším prístupom a ekonomickou koncepciou a prístupom vicepremiéra Ivana Mikloša sú známe rozdiely. Odborníci z oblasti ekonomiky i médiá tieto rozdiely hodnotia tak, akoby vláda nevedela, ako zastaviť hospodársky prepad...
Rozdiely sú, i keď ich netreba zveličovať. Podľa môjho názoru dobré makroekonomické výsledky treba dosiahnuť nielen v tomto roku, ale aj nasledujúcich. Znamená to potrebu makroekonomickú stabilitu udržať, čo nie je možné bez zásadnejších štruktúrnych zmien v hospodárstve. Pán Mikloš vidí ako primárne udržanie fiškálneho schodku, ja sa nazdávam, že rozhodujúce sú kvalita a podmienky dosiahnutia želateľnej úrovne makroekonomickej stability.
František Mikloško v rozhovore pre náš týždenník povedal, že tento spor medzi vami a Ivanom Miklošom sa skončí demisiou jedného z vás...
Už som povedala, že do vládnej politiky nie je možné vnášať čistú ideológiu. Ja sa o to nepokúšam a bolo by dobre, keby to nerobil ani pán Mikloš, či iní členovia vlády. Uvedomiť si treba iba to, že člen vlády sa nemôže správať ako nezávislý expert. Napríklad člen vlády nemôže verejne spochybňovať východiská týkajúce sa rozpočtu. Člen vlády nemôže dokonca poskytovať také informácie, ktoré sa nesmú zverejňovať, ktoré by mali ostať utajené.
Pred voľbami ste zvažovali možnosť výhodne privatizovať niektoré spoločnosti tak, že pre časť akcií by sa našiel vhodný zahraničný investor, časť akcií by sa ponúkla trebárs občanom formou kupónovej privatizácie. Je ešte nejaký potenciál, ktorý možno privatizovať?
Dá sa vstúpiť napríklad do slovenského Telecomu, Slovenských elektrární, samozrejme so zachovaním väčšinovej účasti štátu. Zahraničný účastník môže kapitálovo vstúpiť aj do iných podnikov, v ktorých sú väčšinoví vlastníci domáci majitelia. Ide o také podniky, kde si nedávno ešte ani len nechceli pripustiť myšlienku vstupu zahraničného kapitálu. Dnes sa bez zahraničných investorov už nevedia zaobísť.
Podnikateľská vrstva sa po niektorých vašich výstražných slovách a opatreniach začala akoby stavať "na zadné".
Ak podnikatelia nie sú spokojní s viacerými opatreniami v správe daní, potom treba vrátiť loptičku späť: Prečo nie sú spokojní so zavádzaním poriadku v daniach? Pripúšťam, že môže existovať nespokojnosť s tým, že sa nám nie dosť rýchlo darí realizovať projekt týkajúci sa finančnej reštrukturalizácie podnikov. Podnikatelia možno čakali, že sa nám hneď podarí realizovať aj daňové stimuly na podporu podnikania. Žiaľ, výsledky v rozpočtovom hospodárení neboli na takýto krok vhodné v tomto roku.
Mimochodom - aký je váš názor na kauzu Lafontaine?
Uvidíme, aké to bude mať dôsledky na smerovanie SPD. Tandem Lafontaine - Schröder bol veľmi dôležitý i preto, že Schröder je krajný pragmatik a Lafontaine sa predsa len snažil udržať základné smerovanie ľavicovej politiky, ktorá napokon priniesla po zhruba 16 rokoch víťazstvo pre SPD. Vlastne prúd v SPD, ktorý tento úspech priniesol, sa už nepodieľa rovnocenne na moci. To je vážne varovanie pre Schrödera. Inak u nemeckých podnikateľov prinieslo odstúpenie Lafontaina veľkú radosť. Naznačuje to, že ak sa niekto pokúsi vstúpiť do prerozdeľovacích vzťahov, narazí na odpor. Netvrdím, že všetky kroky, ktoré Lafontaine robil, boli dostatočne zvážené, ale výhražný prst zrejme platí aj pre nás. I my vstupujeme do určitých záujmových skupín, ktoré sa budú mobilizovať a budú predstavovať reálnu hrozbu vláde, či SDĽ.
Za vlády Vladimíra Mečiara sa o Devín banke šírili chýry o nekalých obchodoch. Podarilo sa novému vedeniu tohto peňažného ústavu spriehľadniť jeho finančné operácie?
Je známe, že terajší manažment podal niekoľko trestných oznámení na členov bývalého vedenia - Karola Martinku a spol. Každá inštitúcia sa musí snažiť udržať si dobrý kredit. Devín banka sa oň musí usilovať, záleží od nového manažmentu akú bude mať povesť. Ostali totiž otvorené okolnosti z roku 1996, ktoré sa musia doriešiť.
Čo je to prvoradé, prečo sa K. Martinka zdržiava v zahraničí - kauza Devín banky, údajný rozhovor s Ivanom Lexom o unesenom Michalovi Kováčovi ml., či iné kauzy?
To je ťažko povedať. Je toho viac, nielen Devín banka.
V súvislosti s Devín bankou sa vás opýtame: Je SDĽ klientelistická?
Treba si položiť otázku, akú motiváciu mali tí, ktorí sa snažili spochybniť snahu o čo najrýchlejšie deblokovanie ruského dlhu. Môj zámer bol odvrátiť nebezpečenstvo, ktoré sa napokon, tak ako som predpovedala, naplnilo v nutnosti úhrady prvej splátky vládneho úveru za Mochovce. Bola tam určitá možnosť, ako by sa to bolo riešilo iným spôsobom. Ale, zdá sa, že isté kruhy dávajú prednosť svojim záujmom, či už hospodárskym alebo politickým pred využitím všetkých možností na zlepšenie finančnej situácie štátu. Motiváciou z mojej strany bolo jedno jediné - záujem štátu.
Kritika štátneho rozpočtu sa najviac týkala oblasti nedofinancovania rezortu zdravotníctva. Má vaše ministerstvo predstavu, ako možno súčasný stav zlepšiť?
Transfery sú o 500 miliónov korún vyššie ako vlani. Po druhé - pokiaľ rezort zdravotníctva nebude rýchlo realizovať zásadné reformy v zdravotníctve, bude situácia v ňom neriešiteľná. Týka sa to síce aj liekovej politiky, ale tiež otázky zdravotných poisťovní, hospodárenia v zdravotníckych zariadeniach, motivácie a odmeňovania. Je to teda celý komplex problémov, ktoré treba rýchlo riešiť.
Predseda SMK Béla Bugár vás kritizoval za personálnu politiku v prípade riaditeľa Úradu daňového riaditeľstva...
Pán Bugár sa vyjadril, že za riaditeľa ÚDR nebol vymenovaný víťaz konkurzu. Bohužiaľ, médiá nedokázali dať priestor pre vyjadrenie druhej strany. Znamená to, že dominantný priestor dostal B. Bugár - na úkor pravdy.
Je tu podľa všetkého evidentná snaha škandalizovať všetky kroky spojené s SDĽ?
Je to zrejme spojené s predčasným diferencovaním sa vo vláde, kde sa už nepokladá za hlavného súpera HZDS, ale pre pravicové strany je to SDĽ. To možno i konkretizovať: Dnes si prečítam rovnaké útoky na ministerku financií v denníku SME, ako v Slovenskej Republike. Aj v súvislosti s ÚDR vidno, že sa začala hrať určitá politika voči SDĽ a čokoľvek sa využíva na pokus o jej diskreditáciu. V prípade ÚDR, podpredseda NR SR a predseda SMK, sa nechal informovať kýmkoľvek a spochybnil vlastne člena vlády a to napriek tomu, že na koaličnej rade som im vysvetlila postup, ktorý sme tu zvolili - dvojstupňové výberové konanie, kde na druhom stupni určuje víťaza minister. Pozoruhodné je, že pán podpredseda NR SR preferoval na post riaditeľa ÚDR človeka, ktorý bol dosadený za námestníka riaditeľa ÚDR HZDS a to bez akejkoľvek daňovej praxe.
Nemyslíte si, že túto atmosféru pomáha dotvárať aj nedostatočná mediálna politika SDĽ?
Iste, možno hľadať chybu aj v mediálnej politike ľavicových demokratov. Treba sa však opýtať, aká politika sa cez médiá dá dnes robiť? Už sme sa dotkli Slovenskej Republiky, SME a mohla by byť reč aj o iných médiách. To je však už otázka aj nášho stupňa rozvoja demokracie. Keď nie sme schopní bez zákona "uriadiť", aby médiá sa naozaj správali ako nezávislé, tak potom treba prijať zákon, ktorý by explicitnejšie zaväzoval médiá k objektívnosti.
V súvislosti so zrušením akcií na doručiteľa sa objavujú isté varovania, že oneskorením tohto kroku sa začína presun majetku smerom do zahraničia. Dokážete tomu zabrániť?
Nedá sa jednoznačne potvrdiť, že by dochádzalo k výpredaju majetku do zahraničia. Myslím si, že zahraniční investori sú dnes veľmi opatrní. Iná vec je, že došlo podľa odhadov k tomu, že sa vyviezlo cez tri desiatky miliárd korún? Nemám strach z výpredaja, skôr z toho, že sem nepríde včas a dostatok strategických investorov, ktorí sú pre nás mimoriadne potrební.
V súvislosti s pohybom materských strán SDK do modrej koalície s cieľom lepšie presadiť svoje programové priority, nemyslíte si, že ľavica môže naraziť na problémy s napĺňaním programového vyhlásenia súčasnej vlády, pozostávajúcej zo štvorkoalície?
Každý si musí uvedomiť, či chceme udržať vládnu koalíciu štyri roky. Nebezpečentvo pre jej existenciu môže narastať, ak sa bude podceňovať možnosť návratu dnešných opozičných síl k moci. Tu treba pripomenúť, že ľavica tiež nie je bezbranná, ale ani v našom záujme v tejto chvíli by asi nemalo byť rozbitie dnešnej vládnej koalície. Je to otázka nájdenia správnej miery zachovania si svojich základných politických cieľov a svojej identity, ale aj uvedomenia si toho, že v tejto chvíli iná vláda, iná alternatíva na Slovensku nie je východiskom.
Ste presvedčená po tom všetkom, čo sa už udialo, že táto vláda vydrží štyri roky?
Z hľadiska politického rozloženia síl zrejme to bude taká istá vláda, nedajú sa však vylúčiť určité personálne zmeny. Musí sa v nás totiž zachovať istý pud sebazáchovy. Treba si uvedomiť, že stav slovenského hospodárstva je skutočne takým, že potrebujeme štyri roky, aby sme ho mohli skonsolidovať a aby sme mali dobré východiskové pozície. Tie budú východiskom pre úspešné voľby v nasledujúcom období.
Máte pocit, že koaliční partneri si toto dostatočne neuvedomujú?
Zdá sa, že občas na to asi zabúdajú. Tak, ako podceňujú nebezpečenstvo z existujúcej opozície.
Pani ministerka, ste optimistka?
Musím byť. (smiech)
S hosťom SLOVA sa zhovárala Zora Bálintová
