Ľavica a sociálne učenie katolíckej cirkvi

Často počujeme, že v slovenskej spoločnosti sú historicky zakódované tri faktory, ktoré ovplyvňujú naše politické myslenie a konanie: národný, sociálny a náboženský. Každý politik alebo politická strana sú úspešní do takej miery, do akej rešpektujú tieto tri rozmery a vedia ich zvládnuť, nájsť správnu rovnováhu medzi nimi.
Počet zobrazení: 1187

Často počujeme, že v slovenskej spoločnosti sú historicky zakódované tri faktory, ktoré ovplyvňujú naše politické myslenie a konanie: národný, sociálny a náboženský. Každý politik alebo politická strana sú úspešní do takej miery, do akej rešpektujú tieto tri rozmery a vedia ich zvládnuť, nájsť správnu rovnováhu medzi nimi. Zdravé vlastenectvo nemôže byť pre ľavicovú stranu problémom. Bez ohľadu na to, či budúca Európa bude Európou národov alebo konfederáciou štátov, každý národ si zachová svoju identitu najmä cez svoje tradície, kultúru a vzdelanosť. Rozmanitosť a hľadanie koexistencie rozmanitého je charakteristickou črtou európskej kultúry. Slovensko je etnicky akoby habsburskou ríšou v malom. Celá Európa nám radí, ako máme riešiť menšinový problém. Je to dôsledok našej pomalosti a neochoty predvídať. Pasivita nie je cestou k úspechu. Ľavica nemôže prenechať iniciatívu iným politickým silám, má predsa tie najlepšie predpoklady zbaviť problém menšín radikálnosti a nájsť jeho pragmatické riešenie.

Ľavicová strana sa však musí profilovať predovšetkým pri hľadaní riešení sociálnych problémov. Súčasná situácia slovenskej ekonomiky núti hľadať kompromisy a nijaká strana vládnej koalície nemôže tvrdohlavo presadzovať svoj program. A aj keď v súčasnej vláde politik SDĽ nemôže riešiť všetky problémy ako ľavičiar, mal by si zachovať povedomie ľavicovej alternatívy k zvolenému riešeniu. Vyžadujú si to zásady politickej etiky vo vzťahu politik - volič. Súčasťou tejto etiky je vysvetľovanie dôvodov konkrétneho konania alebo osveta, lebo občania očakávajú vypočítateľnosť v konaní ľavicových politikov. Do akej miery sa obhájime a presvedčíme občanov, do takej miery budeme úspešní v budúcich voľbách.

Tesne pred Vianocami v roku 1998 (21. 12. 1998) Sociologický ústav SAV uverejnil v Pravde zaujímavú analýzu: Podľa výskumu vzrástol na Slovensku počet veriacich a význam náboženstva pre vyjadrenie vlastnej osobnej identity. K rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi sa hlási vyše 68%, k evanjelickej a. v. vyše 12%, k iným vierovyznaniam 2,2% a nijakej viere 16%. Vekom klesá počet ľudí bez vyznania. V roku 1991 ich bolo 23%, roku 98 len 8%. Tak isto stúpol počet veriacich: v roku 1991 ich bolo 43%, dnes je to 85%.

Pozrime sa na vzťah SDĽ a katolíckej cirkvi, keďže katolicizmus je dominantnou konfesiou na Slovensku. Nemožno nevidieť, že tento vzťah je zaťažený minulosťou despotického socializmu. Bremeno minulosti sa dá prekonať generačne alebo dnes už aktívnym presviedčaním a dôkazmi, že SDĽ prešla kvalifikovanými vnútornými zmenami, že je modernou demokratickou ľavicovou stranou, ktorá sa vzdala marxistickej ideológie, triedneho boja, bojovného ateizmu. Na Slovensku prevláda v mnohých oblastiach tradicionalizmus. Vľavo sú povinne komunisti, ateisti, materialisti, napravo jedine demokrati, veriaci, idealisti, pričom je prijateľnejší pravicový ateista pred ateistom ľavicovým. Vnútorná zmena SDĽ sa nehodí do tohoto zastaralého škatuľkovania, na ktorom sa priživujú aj pravicové politické strany. Treba si len pripomenúť, že upieranie práva na vnútornú zmenu nie je ani kresťanské, ani demokratické.

ZMENIL SA AJ KATOLICIZMUS

Univerzálna katolícka cirkev prekonala počnúc II. vatikánskym koncilom veľké zmeny. Otvorila sa svetu. Opustila tradičný konzervativizmus a ponúkla spoluprácu všetkým ľuďom dobrej vôle v prospech človeka a spoločného dobra. Katolícky klérus sa nemá aktívne zúčastňovať na politickom a hospodárskom živote spoločnosti - jeho vlastnou doménou je oblasť viery a mravných zásad. Kresťanské princípy v spoločnosti má realizovať veriaci, a to nie vyhlasujúc sa verejne za kresťana, ale svojou odbornosťou a konaním v každodennom živote. To znamená, že nestačí byť len dobrým kresťanom, aby bol hneď aj napríklad dobrým politikom. Kresťan má realizovať svoju vieru cez svoju konkrétnu činnosť tak, že ju bude premieňať na ľudské hodnoty, ktoré uznávajú a akceptujú aj iné náboženstvá, ale aj ateisti, veď aj oni môžu dospieť z ich ideologických pozícií k tým istým ľudským hodnotám. Týmto sa vytvára spoločná základňa ľudského spoločenstva pre spoluprácu. Koncil túto spoluprácu výslovne a dôrazne odporúča. Uvedená koncilová zásada poskytuje priestor aj pre aktívnu spoluprácu medzi katolíckou cirkvou a ľavicou na Slovensku. Nemyslím tým v prvom rade priamu spoluprácu s hierarchiou, ktorá často vystupuje navonok ako konzervatívna a antagonisticky vyhranená. Myslím na spoluprácu s kresťanskými laikmi. Sociálna oblasť poskytuje mnohé možnosti spolupráce predovšetkým pri riešení sociálnych problémov. Sociálne učenie katolíckej cirkvi je do značnej miery zlučiteľné s politickým programom sociálno-demokratických a ľavicových strán. Je to učenie jednoznačne antropologické. Človek je pôvodcom, stredobodom a cieľom hospodárstva. Je vždy subjektom, nikdy nie objektom. Vždy sa musí rešpektovať ľudská dôstojnosť človeka, jeho práva. Z tohoto dôvodu cirkev odmietala reálny socializmus pre jeho antropologický defekt, ale takisto odmieta aj kapitalizmus v jeho neoliberálnych variantoch.

Pripomeňme si v skratke hodnoty na ktoré sa orientujú súčasné ľavicové strany: demokracia, rovnosť, solidarita, sloboda, sociálna spravodlivosť, tolerancia, sociálne trhové hospodárstvo, primeraná účasť štátu v riadení spoločnosti, najmä v oblasti školstva, vzdelávania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ekológie, boj proti chudobe a nezamestnanosti, odmietanie bezohľadného kapitalizmu, medzinárodná solidarita voči globalizácii.

HODNOTY A POLITICKÁ PRAX

Sociálne učenie cirkvi neponúka žiadny konkrétny politický alebo sociálny model, vymenúva iba základné ľudské hodnoty, ktorými sa majú orientovať politické sily hlásiace sa ku kresťanstvu. Je zrejmé, že hodnoty demokracie a sociálneho trhového hospodárstva sú v popredí ideového programu ponúkaného sociálnym učením katolíckej cirkvi. Súkromné vlastníctvo vytvára najlepšie podmienky pre tvorivosť a iniciatívu jednotlivca. Pripúšťa aj zospoločenštenie alebo znárodnenie výrobných prostriedkov tam, kde to vyžaduje spoločné dobro alebo všeobecné blaho, pod ktorým sa myslí súhrn spoločenských podmienok, ktoré umožňujú a napomáhajú dokonalému rozvoju ľudskej osobnosti všetkých jednotlivcov spoločnosti. Uznáva nenahraditeľnú úlohu štátu.

Uznáva aj zisk ako motiváciu, ale zisk sa nemá naháňať na úkor miezd pracujúcich. Zisk musí slúžiť v zmysle sociálnej zodpovednosti vlastníka výrobných prostriedkov na vytváranie nových pracovných príležitostí pre nezamestnaných. Zamestnávatelia a zamestnanci musia spoločne riešiť vznikajúce sociálne problémy, ako aj spoločne niesť následky nepriaznivej ekonomickej situácie v podniku. Odmena za prácu má byť výrazom sociálnej spravodlivosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. "Spravodlivá odmena dospelej osoby zodpovednej za rodinu je tá odmena, ktorá stačí na založenie a dôstojné udržiavanie rodiny a zabezpečenie jej budúcnosti" Ľudská práca je kľúčom k celej sociálnej otázke. Nie je tovarom ako v kapitalizme, ale prejavom ľudskej dôstojnosti človeka. Je postavená na roveň kapitálu aj vďaka odborom, ktoré z práce urobili moc v rokovaní. Odbory sa musia pokladať za integrálnu súčasť systému sociálneho trhového hospodárstva. Štrajky sú legitímnou formou boja pracujúcich za dobro a spravodlivosť.

Trh nie je citlivý ku všetkým potrebám človeka, a preto štát musí garantovať isté základné potreby človeka ako školstvo a vzdelávanie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ekológiu a pod.

Pápež pri každej príležitosti poukazuje na nespravodlivé rozdelenie výrobných prostriedkov ako aj vyprodukovaného bohatstva: bohatí sa stávajú bohatšími, chudobní chudobnejšími, čo už skôr zistil Marx, a to ako v jednotlivých národných spoločnostiach, tak aj vo vzťahu Sever - Juh. Nabáda k solidarite, aby sa základné problémy chudoby a hladu na svete mohli riešiť.

Vzdelanie a investície do vzdelávania sú jedným z prostriedkov riešenia chudoby a nezamestnanosti. Nezamestnanosť je vážnym sociálnym, ale aj morálnym problémom - devastuje stovky miliónov ľudí fyzicky i psychicky spolu s celými rodinami, lebo nezamestnaným nie je dovolené zúčastňovať sa na tvorbe spoločného dobra a sú odtláčaní na okraj spoločnosti.

Tí, čo majú politickú a ekonomickú moc, musia urobiť všetko, aby riešili tento problém. Chudobní musia dostať možnosť postarať sa o svoje živobytie a zbaviť sa tak systému ponižujúcich výpomocných programov. Nezamestnanosť označuje za škandál tejto doby. Mohli by sme menovať ďalšie hodnotové kategórie, ktoré sú nám veľmi blízke: podpora malého a stredného podnikania, teda silná stredná vrstva, boj proti monopolom, súkromné vlastníctvo áno, ale treba ho získať poctivou prácou - pozri našu privatizáciu!

Súčasťou sociálneho učenia cirkvi je ľudská solidarita v spoločnosti a voči globalizácii stavia medzinárodnú solidaritu.

MENIŤ SA V MENIACOM SA SVETE

Sociálne učenie cirkvi sa stalo za sto rokov uceleným sociálnym učením, ktoré je neustále aktualizované. V niektorých smeroch mi pripadá dynamickejšie a revolučnejšie než politická ľavica vo svojom sociálnom programe. V súvislosti s príchodom tretieho tisícročia pápež pripravuje "zásadný dokument", ktorý okrem iného poukáže na spoluzodpovednosť kresťanov vo vzťahu k zlu našej doby a zrejme aj v minulosti.

Je len pochopiteľné, že tieto revolučné zmeny ťažko dopadajú na slovenskú katolícku cirkev s istými tradíciami z celkom iných čias. Veď napríklad na Slovensku nebol ešte vydaný nový katolícky katechizmus, ktorý obsahuje aj nové sociálne učenie cirkvi. Zrejme je na naše pomery príliš revolučný!

Univerzálna pokoncilová katolícka cirkev vyzýva na dialóg a spoluprácu v prospech človeka, spoločnosti, spoločného dobra. Slovenská ľavica v slovenských podmienkach by mala túto ponuku prijať, resp. sama ju vyvolať. Vo vlastnom záujme. Spoločný menovateľ spolupráce je daný: antropologický obsah oboch sociálnych programov.

SDĽ do volieb 1998 trpela komplexom 10% straničky. Komplex prekonala 15%-ami získaných preferencií vo voľbách. Jej cieľ je však vyšší. To si bude vyžadovať ale zásadný krok novým smerom. Bude potrebný, lebo podľa spomínaného výskumu najväčší podiel katolíkov je medzi prívržencami SNS a SDK. Sem sa presúvajú aj katolíci z HZDS. Ľavicu tieto presuny obchádzajú. Ivan Šimko, ideológ SDK v SME z 26. 1. 1999 okrem iného napísal: "Prichádza čas, aby sme využili programový potenciál SDK a povedali občanom Slovenska, kam bude Slovensko smerovať, ak nám voliči podržia svoju dôveru". S poukazom na CDU, ktorá tiež vznikla z viacerých politických subjektov, pokračoval: "SDK má potenciál ponúknuť program otvoreného Slovenska založeného na základných hodnotách slobody, zodpovednosti, spravodlivosti, rovnosti a ľudskej solidarity. Na tomto programovom diele môžu spolupracovať kresťanskí demokrati s liberálmi, či konzervatívcami, ale aj s tými, čo kladú dôraz na sociálnu solidaritu. Ľudia si vo verejnom živote želajú spoluprácu".

I keď doslovný zmysel slov predstaviteľa SDK možno už patrí minulosti, predsa len obsah jeho slov je veľkou výzvou pre slovenskú ľavicu. Strany združené v SDK môžu byť v budúcich voľbách spojencom, ale aj obávaným súperom. Je vecou iniciatívy, kto bude prvým vyzývateľom k spolupráci.

SCHOPNOSŤ MYSLIEŤ INÁČ

Už pomaly desať rokov žijeme vo víre neustálych zmien a ďalšie ešte len prídu. Slovenská ľavica by mohla zrušiť tradičnú rovnicu: ľavičiar - ateista, pravičiar - veriaci. Ona už aj tak dávno neplatí. Pripomeňme si len "ľavých katolíkov" v Taliansku. Nikdy nezabudnem na učiteľa Giuseppeho od Verony, ktorý mi na otázku, čo bude robiť v nedeľu, odpovedal: "O desiatej pôjdem na omšu a z nej rovno na schôdzu komunistickej strany, ktorej som členom." On nezabudne na môj úprimný údiv - písal sa rok 1988!

Slovenská ľavica by mala preraziť vnútornú bariéru a nadviazať spoluprácu s katolíckymi laikmi. Katolícka cirkev - to nie je len cirkevná hierarchia, ako sa u nás tradične myslí a toto myslenie stále pretrváva, to sú predovšetkým veriaci občania - laici, ktorých trápia tie isté starosti tých, ktorí volia ľavicové politické strany. Zdôrazňujem iniciatívu, ktorá je dôležitá, ak chceme niečo nové a ak sa nechceme nechať vytlačiť na okraj politického života Slovenska. Riziká, že sa to môže stať, sú celkom reálne.

Ľavicoví politici, ale aj všetci radoví členovia a stúpenci slovenskej ľavice sa musia oboznámiť aspoň so základmi sociálneho učenia katolíckej cirkvi. Zistia, že pápež je vo veľa smeroch oveľa ľavicovejší než oni sami. Je to dôležité aj pre nadviazanie dialógu s katolíckymi laikmi práve cez sociálnu dimenziu, ale treba sa na to pripraviť, lebo aj tu platí to známe: Od veľkého k smiešnemu je iba krok!

Treba prekonať aj bariéru ateizmu, ktorý história a tradičné slovenské myslenie pohotovo pripisuje len ľavici. Ateistická nemusí byť len ľavica, alebo ľavica nemusí byť len ateistická! Vertikálny, transcendentálny rozmer života sa dá v praktickom živote realizovať horizontálnym rozmerom, vzťahom k človeku. Sociálny plán to umožňuje, ba priam ponúka.

Parafrázujem Massima DôAlemu, ktorý pripomenul príklad Jána Pavla II.: ten nevydáva pád komunizmu za koniec dejín, ale naopak, z pádu reálneho socializmu vyvodzuje "podnet na pozdvihnutie hlasu proti nespravodlivosti a nehumánnosti takého vývoja, ktorý je ovládaný ziskom a neberie ohľad na práva človeka".

"To nám pomohlo pochopiť", pokračuje DAlema, "prečo ľavica po zrútení komunizmu nielen nezmizla, ale naopak, prežíva nové obdobie bohaté na nové nádeje a možnosti. Cez všetky chyby, omyly a tragédie, ktoré poznamenali jej históriu, ľavica ďalej existuje a bude sa rozvíjať."

Autor je poradca predsedu NR SR pre problematiku zahraničnej politiky

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984