Šok, sklamanie, výčitky...

Azda nič tak v poslednom čase nerozbúrilo hladinu verejného záujmu ako minulotýždňový predaj spoločnosti Arad. Vyslovovali sa rozličné názory a stanoviská, odznelo nejedno silné slovo, hľadal sa vinník. Rekapitulujme teda.
Počet zobrazení: 1072

Azda nič tak v poslednom čase nerozbúrilo hladinu verejného záujmu ako minulotýždňový predaj spoločnosti Arad. Vyslovovali sa rozličné názory a stanoviská, odznelo nejedno silné slovo, hľadal sa vinník. Rekapitulujme teda.

Spoločnosť Konsorcium IPB - AII, ktoré je súčasťou IPB Group, odkúpila stopercentný podiel v akciovej spoločnosti Arad, ktorej dcérska spoločnosť Druhá obchodná vlastní 45,9 percent akcií v Nafte Gbely. Tento nákup sa uskutočnil v prospech firmy Cinergy, ktorá sídli v meste Cincinnati, štát Ohio (USA). Prostredníctvom odkúpeného Aradu bude americký kapitál v Nafte kontrolovať 85 percent zo 45,9-percentného balíka akcií, ktoré vlastní Druhá obchodná v Nafte Gbely. Zostávajúcich 15 percent Druhej obchodnej vlastnia zamestnanci, ktorým akcie zostávajú aj po tomto predaji americkej firme. Cinergy je jednou z najväčších nadnárodných energetických firiem vo svete. Zatiaľ je cena, za koľko sa tieto strategické podniky predali, neznáma. Cinergy by mala na Slovensku investovať 5,7 miliardy korún. Len tak na osvieženie: americkú spoločnosť už pred časom navrhoval ako kupca sporného balíka Nafty podpredseda vlády Ivan Mikloš.

Keď pred parlamentnými voľbami súčasný premiér Mikuláš Dzurinda razantne vyhlasoval, že "chlapci z Nafty Gleby budú platiť", nepochybne mal dobré úmysly vniesť svetlo do privatizácie jedného z rozhodujúcich podnikov slovenskej ekonomiky. Kompetentí však toľko váhali, toľko bojovali o taký či iný spôsob návratu akcií Nafty, že ju stratili definitívne. Márne sú slová emotívne i zdôvodňujúce, obivňujúce i silné - isté je iba jedno: Vysokí štátni úradníci sa vo vládnej koalícii toľko bili, až prehrali. A nielen Naftu, ale aj poriadny kus dôvery občana.

Hneď po voľbách a spomínaných vyhláseniach o Naftu Gbely prejavili záujem viacerí i zahraniční investori. Záujemci mimo Slovenska boli schopní a ochotní ihneď splniť požiadavku Vladimíra Poóra, že Naftu vráti len za podmienky odkúpenia jeho 75-percentného podielu v Nafta Trade. Vláda sa však po počiatočných rokovaniach rozhodla o presunutie Nafty do slovenských rúk. Isto, bolo by to rozhodnutie múdre a štátnické, ak by sme ešte nemali v čerstvej pamäti vyhlásenia ministra hospodárstva i ministerky financií, že na oživenie podniku budú potrebné aspoň 4 miliardy.

Kto si bez viny, hoď kameňom

Po ôsmich mesiacoch hľadania optima svetlo sveta uzrel projekt o vytvorení spoločného podniku Slovenského plynárenského podniku a Fondu národného majetku. Všetci zainteresovaní vítali dohodu FNM s Poórom o navrátení akcií FNM za splnenia niektorých podmienok. Ibaže neskoré prebudenie SPP, nejednotnosť názorov vo vládnej koalície, lavírovanie viacerých záujmových skupín, pridlhé otáľanie s prijatím vhodných ekonomických opatrení, neúmerné diskutovanie o reprivatizácii sa podpísali pod dnešný stav. Ten všetkých natoľko šokoval, že akosi pozabudli na štátnickú opatrnosť.

Slová ministra Ľudovíta Černáka o odobratí licencie Nafty na ťažbu a skladovanie plynu potenciálnym zahraničným investorom isto vyrazili dych. Svedčia totiž prinajmenšom o nezrelosti odborníka, ktorý zodpovedá za ekonomiku tohto štátu. Vyhrážky v štandardne fungujúcej ekonomike nemajú miesto a iba ďalej spochybňujú dôveryhodnosť tej-ktorej krajiny. Už len zúfalým pokusom o napravenie sa stalo vyjadrenie podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša, že "najväčšou chybou bol nedostatočne razantný postup ale aj to, že deformovanosť nášho právneho systému neumožňuje riešiť také prípady ako je Nafta Gbely ale aj VSŽ". Podľa jeho slov naše právne normy neumožňujú prevzatie podniku veriteľom bez zastavenia výroby.

Poučíme sa?

Neexistuje právna norma, zabraňujúca prevodu akcií spoločnosti Arad, ktorá je prostredníctvom spoločnosti Druhá obchodná 45,9-percentným akcionárom v Nafte. To je fakt, ktorý nezmení žiadne politické vyhlásenie či stanovisko. Dnes už je neskoro hľadať príčiny, prečo sa akcie spoločnosti Nafta Gbely nevrátili do portfólia FNM. Nepomôžu ani vzájomné obviňovania členov vládneho kabinetu. Priznajme pravdu: v tomto prípade zlyhali všetky kompetentné inštitúcie, vrátane vlády.

Poučme sa a začnime sa správať profesionálne. Či sa to niekomu páči alebo nie, podnikateľ Poór ukázal ako obchodovať a plniť vládne uznesenie o príleve zahraničného kapitálu. Inou kapitolou už je to, že vláda sa svojou pomalosť vzdala šance povedať vlastný názor pri výbere investora do Nafty a presadiť niektoré pre štát výhodnejšie podmienky jeho vstupu. Jedno je isté, vláda bude zrejme musieť prejsť mlčky okolo tejto kauzy.

Autorka je zástupkyňa šéfredaktora Hospodárskeho denníka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984