Vrátiť trh na jeho miesto
Keď sa raz historici pokúsia charakterizovať posledné desaťročie nášho storočia, tak trh sa určite bude javiť ako jeden z intelektuálnych totemov tohto obdobia. To, čím boli práva človeka pre Francúzsku revolúciu, tým je trh pre naše desaťročie.
To znamená, že idey, ktoré sú spojené s trhom sa stali ústrednými zložkami vládnucej ideológie. Ideologické pojmy sú neúprosne tendenčné. Ideológovia nám ponúkajú prijateľné opisy sveta a ich cieľom je vysvetliť nám, prečo je svet taký, aký je, zároveň nás aj skryto nútia vidieť svet istým spôsobom. Keď ich budeme brať vážne, tak potom budem podporovať isté spôsoby konania, isté sociálne usporiadanie. Na vrchole svojej sily, ideológie sú dostatočne vágne a jemné, a obraz sveta, ktorý nám ponúkajú, sa nám zdá byť jedinými možným. Ideológie sú však neľútostne straníckymi. Ideológia trhu hrá práve túto úlohu v našej vlastnej dobe.
Prečo sa trh dostal do centra úvah
Ako aj s mnohými inými ideologickými módami, centrálne postavenie trhu sa dá ľahko vystopovať k centrálnym udalostiam doby a to predovšetkým k rozpadu Sovietskeho zväzu. Jednou z príčin tejto svetovo-historickej transformácie bola neschopnosť sovietskej riadenej ekonomiky súťažiť s dynamickou trhovou ekonmikou Západu. Na istom bode Moskva zrejme už nemohla pokračovať v zúfalom úsilí znásobovať svoj ekonomický vývoj a vyrovnať sa svojim západným rivalom. Jej centrálne riadená ekonomika už nemohla dodržiavať svoje medzinárodné záväzky-podporovať produkciu cukru na Kube, podporovať boje partizánov v Afrike, pomáhať svojim spojencom na Blízkom Východe. Okrem toho sa ukázala neschopná poskytnúť obživu a bývanie sovietskej populácii.
Už aj pred kolapsom Sovietskeho zväzu boli zreteľne viditeľné príznaky relatívnej sily trhovej ekonomiky. Takýmito príkladmi bol mimoriadne rýchly rozvoj trhových ekonomík v krajinách, ktoré boli dovtedy považované za chudobné - máme na mysli Tajwan, južnú Kóreu, Singapúr. Osobitne dramaticky sa nám porovnanie trhu a plánu predstaví, keď tieto krajiny porovnáme s ich prirodzenými náprotivkami, s Čínskou ľudovou republikou, Severnou Kóreou, prípadne keď porovnáme západné Nemecko s východným.
Geopolitické dôsledky prevahy trhovej ekonomiky
Z tohto by sme zrejme ešte nemuseli priamo vyvodiť prevahu "slobodného sveta" nad "ríšou zla". Predsa mnoho krajín, ktoré patria do prvej skupiny - od Bolívie po Barmu - boli v roku 1960 tak isto chudobné ako bola južná Kórea a Tajwan a takými aj zostali. Ide teda skôr o to, že určité ekonomiky, ktoré sa rozhodli ísť cestou trhu v istých historických konfiguráciách, sú veľmi úspešné a zaznamenávajú dramatický rast. Ani jedna z centrálne riadených ekonomík nezaznamenala po roku 1960 podobný rast.
Sotva je možné podceniť geopolitické dôsledky tejto dramatickej rýchlosti rastu trhových ekonomík. Určite ju vzali na vedomie svetové politické elity, včítane starokomunistických režimov na Kube, v Číne a Vietname. Tieto, podobne ako ich náprotivky v Mexiku, Južnej Afrike, Turecku a mnohých iných krajinách z tohto vyvodili závažný záver: že je totiž v ich najvlastnejšom záujme, aby sa ich krajiny stali súčasťou svetového trhu. Takto vidíme nervózne úsilie pritiahnuť zahraničných investorov aj v krajinách, pre ktoré otvorenosť nie je ničím prirodzeným.
Nejde len o to, že všetky krajiny sa snažia prilákať zahraničných investorov, ale aj o to, že žiadna politická trieda, či je už pravicová alebo ľavicová, si nepraje, aby ich krajina podľahla v konkurencii podobným spôsobom ako Sovietsky zväz. Len ekonomický rast môže zabezpečiť technologickú a vojenskú silu, ktorá je nevyhnutná na to, aby sa krajina mohla geopoliticky presadiť. A všetky dramatické príbehy rastu v posledných desaťročiach sa odohrali v podmienkach trhového hospodárstva. A tak sa o trhovú ekonomiku usilujú aj politické sily, ktoré ju pôvodne striktne odmietali.
Sloboda ako možnosť voľby
Čo lepšieho ako trh však môžeme ponúknuť? Aké hranice stanoviť, aký princíp postaviť proti rozšíreniu trhu, ktorý by bol v súlade so svetom, ktorý chceme budovať. Keď vezmeme do úvahy tlak trhového myslenia vo všetkých sférach spoločenského života, tak si vieme len ťažko predstaviť otázku, ktorá by bola dôležitejšia pre ľavicu.
Som presvedčený, že trhové usporiadanie veľmi často môže slúžiť ľudským hodnotám, okrem iného aj efektívnosti. Každý, kto vie, ako vyzeral život v sovietskom impériu počas panovania centrálneho plánovania, vie veľmi dobre, o čom hovorím. Bremeno, ktoré ťaží ľudského ducha systémom, ktorý obyčajnému občanovi nenecháva žiadnu voľbu a ktorý musí teda brať tovary a služby panovačným, ľahostajným a centralizovaným systémov, bolo jednoducho ponižujúce. Aj napriek všetkým nedostatkom západných konzumných spoločností, trhová možnosť "povedať jednoducho nie" nepríťažlivým komerčným ponukám, nie je vôbec triviálnym výdobytkom.
Prostriedok, nie cieľ
Ale tieto pozitíva trhu však nemôžeme považovať za zdôvodnenie ideologického záveru, že ak niektoré trhové riešenia sú dobré, tak vždy musia byť lepšie. Namiesto toho musíme k trhovým vzťahom zaujať čisto inštrumentálny postoj: kedy a ako slúžia jednotlivé trhové riešenia tomu druhu hodnôt demokracie a rovnosti sociálnej participácie, ktoré považujeme za základné? Kedy trhy sľubujú efektívnosť, ktorá podporuje blaho občanov a rozširujú rozsah zmysluplnej verejnej voľby v demokracii? A kde, naopak, rozšírenie princípov trhu je len trójskym koňom pre zrieknutie sa základných kolektívnych zodpovedností? A kde je trh vlastne rýchlejším pohybom na výlete, ktorý si nikto nevyberal?
Príkladov na tieto veci môžeme nájsť veľmi veľa. Niekto môže obhajovať význam trhového riešenia niektorých činností štátnej administratívy. Napríklad účtovníctvo by mohla robiť firma, ktorá príde s najlepšou ponukou. Dúfam však, že nikto nebude navrhovať, aby vyšetrovanie zločinov a väzenie boli zverené tým firmám, ktoré prídu s najvýhodnejšou ponukou. Je pravda, že takéto postupy by dodali novú dynamiku inštitúciám presadzujúcim zákon. Iste by aj znížili výdavky vlády a je celkom možné, že presadzovanie spravodlivosti by sa takto mohlo stať aj ziskovou záležitosťou. Dôvod, prečo takého pokusy považujeme za bizarnosť, je jednoduchý, iste by totiž viedol k presnému opaku toho, čo nazývame "spravodlivosťou".
Vedomie a svedomie
Tieto úvahy vedú k niečomu podstatnému: trhy sú vytvárané vôľou a aktivitami reálnych ľudských bytostí; svojim pôvodom sú to sociálne inštitúcie a zostávajú predmetom opätovných úvah, revízie, a samozrejme aj zdokonaľovania vo vzťahu k ľudským účelom a hodnotám. Alebo, obráťme to, trhy nie sú tu v každej sociálnej situácii ako "prírodná" danosť, ktorá len čaká, ako sa presadiť. Len ľudský rozum - a svedomitá verejná úvaha - môže rozlíšiť medzi trhmi, ktoré citlivo slúžia kľúčovým hodnotám a tými, ktoré ich podvracajú.
Teda bolo by smiešne, keby prívrženci ľavice vyjadrovali jednoduché "áno" a "nie" trhom vo všeobecnosti. Namiesto toho musíme diskutovať o tom, čo má byť prenechané trhu a - a to je práve najdôležitejší problém - trhom akej formy by sme mali dávať prednosť.
Autor je americký filozof, publikuje v časopise Dissent
