Spisy zostanú v Trnave
"Poplach! Slováci majú v rukách zväzky vojakov NATO!" zaznelo pred niekoľkými dňami zdesené volanie českých médií. To keď Mladá fronta dnes priniesla informáciu, že spisy vojakov Českej republiky, vrátane prezidenta Václava Havla, predsedu parlamentu Václava Klausa, premiéra Miloša Zemana, ministra obrany Vladimíra Vetchého a ďalších funkcionárov ležia v Ústrednom vojenskom archíve v Trnave. Téma bola zrejmá - možné vydieranie čelných funkcionárov a ohrozenie bezpečnosti Českej republiky.
Kauza má korene ešte v delení majetku federálnej armády. Väčšinou sa uplatňovalo kritérium deľby v pomere 2:1, v určitých prípadoch však dochádzalo k výnimkám. Príkladom je raketový komplet S-300, ktorý pripadol Slovensku, alebo archívy Československého armádneho filmu. Tie zostali pre zmenu v Česku. Archívy celkovo patrili k najcitlivejšiemu materiálu, ktorý bolo treba rozdeliť. Majú totiž svoj systém triedenia, nanovo ich zdokladovať a rozčleniť by bola takmer nemožná úloha. Aj preto spisy vojakov, dnes občanov Českej republiky, zostali v Ústrednom vojenskom archíve v Trnave. Napokon, Slovensko pri deľbe vojenských archívov skončilo predsa len o niečo horšie: v Česku napr. zostali takmer všetky materiály týkajúce sa spravodajských služieb bývalého spoločného štátu.
Dodatočné delenie Ústredného vojenského archívu nemá z viacerých dôvodov zmysel. Po prvé: nové archivovanie by stálo obrovské peniaze. Treba si uvedomiť, že nejde o dajakú mestskú knižnicu, ale o 36 kilometrov (!) zväzkov. Po druhé: práve pri prípadnom delení a sťahovaní archívnych zväzkov hrozí najväčší únik v nich ukrytých informácií či prípadne ich záhadné "straty". Pritom dnes v trnavskom archíve existuje vojensky organizovaný režim, ktorý zaručuje vysokú spoľahlivosť. Nuž a po tretie: otvorením kauzy by sa otvorilo delenie majetku federácie vo všeobecnosti, čím by dlhoročné úsilie oboch krajín o zmier vyšlo navnivoč. Pritom práve dobré susedské vzťahy sú jedným z hlavných kritérií, ktorými Česko i Slovensko posudzuje svet. Trnavský Ústredný vojenský archív sa preto v NATO najskôr ocitne predsa len až po vstupe Slovenska do aliancie.
Autor (1973) je riaditeľ Vydavateľskej a informačnej agentúry MO SR
