Úľavy pre začínajúcich

Zastavenie dynamiky sektoru drobného podnikania je o to vážnejšie, že práve tento sektor sa považuje za nosnú a hybnú silu hospodárskeho rozvoja. Prejavuje sa to najmä v poklese zisku, o čosi menej v poklese pridanej hodnoty, kde malý rast zaznamenali iba u živnostníkov, zatiaľ čo počet malých a stredných podnikateľov ako fyzických osôb po poklese v rokoch 1995-1996 znovu mierne rastie.
Počet zobrazení: 1386

Zastavenie dynamiky sektoru drobného podnikania je o to vážnejšie, že práve tento sektor sa považuje za nosnú a hybnú silu hospodárskeho rozvoja. Prejavuje sa to najmä v poklese zisku, o čosi menej v poklese pridanej hodnoty, kde malý rast zaznamenali iba u živnostníkov, zatiaľ čo počet malých a stredných podnikateľov ako fyzických osôb po poklese v rokoch 1995-1996 znovu mierne rastie.

Napriek tomu drobné podnikanie takmer netrpí najväčším nedostatkom veľkých podnikov v SR - platobnou neschopnosťou. Ak je takáto firma naozaj (nielen pre daňové účely) stratová, dobrý podnikateľ ju čo najracionálnejšie zlikviduje, pričom nie je natoľko problémom jej zariadenie odpredať ako u veľkých konkurentov. Na troskách zlikvidovaných podnikov takto vyrastajú rýchlo nové a to i v súčasnom nepriaznivom podnikateľskom prostredí. Pravda, o čo viac je toto prostredie pre nich nežičlivé, o to sú slabšie.

Podpora drobného podnikania sa ukazuje pre celú slovenskú ekonomiku veľmi efektívna. Hoci konkrétne v rámci Podporného úverového programu sa zo zdrojov štátneho rozpočtu, fondu PHARE a z iných zahraničných zdrojov tejto úverovej podpory nateraz dostáva iba čosi vyše dve percentá malých a stredných podnikateľov (k 31. 12. 1998 takto poskytli 655 úverov v celkovej sume 2,022 mld. a v priemernej výške 3,28 mil. Sk), za päť rokov existencie tohto podporného úverového programu sa podarilo udržať, resp. vytvoriť 38 406 pracovných miest.

Na Podpornom úverovom programe pre malé a stredné podnikanie sa zúčastňujú štyri banky, no so značne rozdielnym objemom. Najväčším, vyše tretinovým (289 úverov v celkovej sume 787 mil. a priemernej výške úveru 2,72 mil. Sk) Slovenská sporiteľňa, o niečo nižším (219 úverov, 694 mil., priemerná výška 2,72 mil.) Poľnobanka, oproti týmto dvom finančným inštitúciám polovičným podielom (91 úverov, 356 mil., 3,91 mil.) Tatrabanka a najmenším (56 úverov, 186 mil., 3,32 mil. Sk) Istrobanka. Toto všetko je však málo, hoci drobné podnikanie zabezpečuje najmä rozvoj služieb, ktorý má perspektívu najrýchlejšieho rozvoja a rieši nezamestnanosť - najvážnejší problém ekonomiky Slovenska. Podporu dostáva iba zanedbateľné percento drobných podnikateľov.

V USA pred 15 rokmi naštartovali terajší dlhý a rýchly rast ekonomiky, založený najmä na rozvoji služieb, zákonom o úľavách pre začínajúcich podnikateľov. Podarilo sa tak vyriešiť nielen vysokú nezamestnanosť, čo bol bezprostredný cieľ, ale sa to stalo aj lacnejšie ako podpory v nezamestnanosti. Vplyv na hospodárstvo bol potom omnoho ďalekosiahlejší, než sa predpokladalo. Keď sa totiž drobné podnikanie dobre zakorení, rýchle sa rozkošatie. Poľnohospodári s tým majú osobitné skúsenosti.

Ukazuje sa, že podobne bude treba postupovať i na Slovensku - tým skôr, keď takýto postup sa vo svete nadostač osvedčil. Azda najviac by takýto prístup u nás potrebovalo poľnohospodárstvo a oblasti trpiace najvyššou nezamestnanosťou. Akosi sa ani neberie do úvahy, že súkromní roľníci sú nateraz jediným ziskovým sektorom v slovenskom poľnohospodárstve. Pri väčšej podpore drobného podnikania by sme sa však dočkali omnoho viac služieb.

Autor je ekonóm

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984