Kauza Nafta Gbely vzorom?
Kedysi výkladná skriňa stredoeurópskeho socialistického hutníctva je na kolenách. Niet pochýb, že zo zištných dôvodov ju na ne dostali Alexander Rezeš, Ján Smerek, Ladislav Drábik a niekoľkí ďalší. Vláda však presvedčila veriteľov, že VSŽ je možné opäť postaviť na nohy. Zdá sa, že súčasné vedenie sa o to úprimne neusiluje. Svedčia o tom informácie, ktoré SLOVO získalo z veľmi dobre informovaných zdrojov.
Východoslovenské železiarne sa dostali do neschopnosti splácať úvery. Odhalili sa vážne finančné problémy, ktoré boli výsledkom ich premysleného tunelovania. Za ním podľa nemenovaných vysokopostavených ľudí z VSŽ bol nielen Alexander Rezeš, ale najmä Ján Smerek a Ladislav Drábik. Práve oni prinajmenšom od začiatku minulého roka intenzívne pracovali na netransparentnom predaji VSŽ zahraničnému investorovi. Preto neprekvapuje, že najväčší majiteľ hutníckeho kombinátu Rezeš úzko spolupracoval s novou vládou na "konsolidácii" firmy. Rýchlo súhlasil s príchodom Gariela Eichlera na najvyšší post. Podľa nášho zdroja to bol on, kto sa vo funkcii predsedu dozornej rady s novým prezidentom VSŽ dohodol na manažérskej odmene takmer 10 miliónov Sk mesačne!
Pred rokmi pobavil verejnosť Vladimír Mečiar vyhlásením, že HZDS vytvorí vlastnú tieňovú vládu, v ktorej bude sám sebe protipremiérom. Zdá sa, že sa ním inšpirovalo súčasné vedenie VSŽ. To má totiž niekoľko viceprezidentov, ktorí sedia v luxusných kanceláriách, no v skutočnosti nič nemôžu riadiť. Rozhodovanie majú v rukách tzv. výkonní viceprezidenti - americkí odborníci. Na posty sa dostali pravdepodobne cez firmu UEC (USX Engineerings & Consultants, Inc.), s ktorou VSŽ uzavreli zmluvu o poskytnutí manažérskych služieb. Košickú firmu teda riadia ľudia, ktorí nie sú v nej zamestnaní. Majú však prístup ku všetkým ekonomickým, obchodným i výrobným informáciám. To je závažné najmä preto, lebo UEC má byť majetkovo prepojená s americkým gigantom US Steel, ktorý prejavuje záujem o privatizáciu VSŽ.
Zámerné znižovanie hodnoty
Je pravdepodobné, že vedenie železiarní schválne znižuje ich hodnotu. Členovia vlády SR sa s predstaviteľmi US Steel niekoľkokrát stretli, ale k predaju nedošlo. Americká firma má ekonomické problémy a tak sa usiluje túto akvizíciu oddialiť. Už dnes však získala možnosť prostredníctvom svojich ľudí zásadne ovplyvňovať chod železiarní. "To je, ako keby ste kupovali auto. Najprv ho pol roka užívate a potom sa rozhodne, či ho naozaj kúpite a za akú cenu," vykresľuje situáciu vysokopostavená osoba z VSŽ. Dôkazom zámerného znižovania hodnoty firmy pred jej predajom má byť napr. návrh podnikateľského plánu na rok 1999, ktorý pripravili ľudia z UEC. Hoci údaje v ňom uvedené dokumentujú postupný nárast cien komodít vyrábaných v železiarňach v januári až máji 1999, v ďalších mesiacoch plán so zvýšením predajných cien nepočíta. Naši experti tvrdia, že v tomto roku by kombinát mohol dosiahnuť zisk vo výške asi 0,5 mld. Sk. Američania však prišli k plánovanej strate 3 mld. Sk. "Za kindermanžmentu musel mať človek, aby bol úspešný vo VSŽ, chuť na futbal, baby a alkohol vtedy, keď vedenie, a zároveň nerozumieť firme. Dnes sa situácia zlepšila: treba vedieť po anglicky a nerozumieť firme," porovnáva pracovník VSŽ.
Dôveru nevzbudzuje ani Koncepcia reštrukturalizácie VSŽ do konca roka 1999. Manažment totiž stále opakuje nevyhnutnosť hlbokých zmien v podniku, pritom na tak závažný dokument nepotreboval ani dve strojom písané strany. Ešte menej dôvery vyvoláva spoločný podnik VSŽ US Steel. VSŽ doň vložila to najlukratívnejšie: finálnu výrobu obalových plechov. Druhá strana plánovala rozsiahle investície, ktoré mali priniesť zvýšenie produkcie zo 100-tisíc na 350-tisíc ton ročne. Naši odborníci upozorňovali, že tento predpoklad je obchodne nereálny. Výroba a tržby sa nezvýšili. Spoločný podnik stratil trhy. V pobaltských krajinách VSŽ donedávna predávali 20-tisíc ton plechov ročne. Nový manažment VSŽ US Steel tamojšie zastúpenie zrušil. Dnes už v Pobaltí úspešne realizuje svoju produkciu kazašský rival. Zaujímavé sú obchodné vzťahy medzi železiarňami a VSŽ US Steel. Spoločný podnik iba finalizuje výrobu pocínovaných plechov, materiál nakupuje od samotných VSŽ. Za tonu zaplatí 12 000 Sk, hoci náklady na jej výrobu sú oveľa vyššie. Skúsený odborník v tejto oblasti tvrdí, že VSŽ tak prichádzajú ročne o približne 1,5 mld. Sk.
Manažment na čele s Eichlerom vraj nepripúšťa nijaké, ani odborné diskusie vnútri VSŽ. Ľudia sa aj na vyšších stupňoch riadenia boja protestovať, kritizovať či spochybňovať rozhodnutia topmanažmentu. Eichler sa pred niekoľkými dňami pokúsil získať ďalšie rozsiahle právomoci prostredníctvom štatútu predstavenstva. Podľa nich sa do výhradnej právomoci, teda bez ďalšej konzultácie či súhlasu kohokoľvek iného, malo dostať napr. dojednávanie a uzatváranie zmlúv do výšky účtovnej hodnoty 10 000 000 USD. Prezident firmy by mal tiež možnosť sám uzatvárať zmluvy o zárukách alebo záložných právach do účtovnej hodnoty 10 miliónov dolárov. Do tej istej výšky účtovnej hodnoty by smel prenajímať a predávať majetok VSŽ.
Ide o kúpu lukratívnych častí
Podľa našich zdrojov je toto všetko prípravou na predaj VSŽ podľa scenára, podobného kauze Nafta Gbely. Firma US Steel by sa však mohla využiť iba ako zásterka pre akýsi slovensko-americký komplot, za ktorým by stáli ľudia ako Rezeš, Smerek a Drábik. Svedčí o tom aj to, že VSŽ vlastne nezaložili spoločný podnik s US Steel, ale s neznámou spoločnosťou USS Slovakia. Tá by mala byť vnučkou amerického koncernu, ale dá sa predpokladať, že spoločníkmi v nej budú i slovenskí magnáti. Jedným zo scenárov môže byť predaj lukratívnej hutníckej výroby a ponechanie nelukratívnej produkcie, dlhov a pohľadávok a. s. VSŽ. Toto riešenie by na prvý pohľad bolo prijateľné i pre vládu, lebo VSŽ majú viac pohľadávok ako záväzkov. Ale veľká časť z nich je nevymožiteľná, vrátane miliárd od firmy Barcos, ktorá z daňového raja na Kajmanských ostrovoch zastupovala VSŽ v USA. Naopak záväzky majú VSŽ okrem bánk a štátu aj voči mnohým dodávateľom tovarov a služieb z východného Slovenska. Nesplatenie pre viaceré z nich znamená krach ďalších pracovných miest.
Údajne chce v týchto dňoch Dozorná rada VSŽ oboznámiť so svojím kritickým pohľadom na dianie v železiarňach predsedu parlamentu a premiéra. Má to byť apel, aby vláda nezaspala ako v prípade Nafty Gbely, ale aktívnym prístupom zachránila najväčšiu slovenskú firmu pred podvodným predajom.
